Úvod
Existuje nespočetné množstvo rôznych publikácií, ktoré sa zaoberajú základnými pojmami pre vysvetlenie princípov a pravidiel vedy o edukačných procesoch – pedagogiky. Autori, ktorých budeme v nasledujúcej seminárnej práci citovať sú uznávanými odborníkmi v tejto oblasti. S ich pomocou sa pokúsime vysvetliť základné pojmy v pedagogike a andragogike, ako vied, ktoré úzko spolu súvisia. Zo študijných dôvodov k predmetu Základy vzdelávania dospelých vyberáme pojmy ako vzdelanie, vzdelávanie, výchova, učenie, socializácia a iné príbuzné termíny z monografie prof. Štefana Šveca a českého autora prof. Jána Pruchu.
Práca pozostáva z 9 častí.

1 Pedagogika a andragogika

1. 1 Základné vysvetlenie pojmu pedagogika (ŠVEC, Š., 2002)
Termín pedagogika pochádza z antického Grécka (paidos = chlapec, dieťa, agóge = vedenie niekoho). Paidagógos bol otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána, sprevádzal ho do školy. Pedagogika je teda náuka o výchove a dorastu. Všeobecná definícia pedagogiky, ktorú uvádzajú viacerí autori je: Pedagogika je súbor vied o edukácii, ktorý v sebe spája, teóriu a výskum edukačných javov.

1.2 Základné vysvetlenie pojmu andragogika (ŠVEC, Š., 2002)
Andragogika (gréc. andrós = muž, agógé = vedenie) je náuka o výchove dospelých.
„Prax a teória vzdelávania dospelých, nazývaná metodika vzdelávacej a výcvikovej výučby dospelých: veda o výučbe dospelých zameraná najmä na aktivizačné techniky riadeného nezávislého štúdia účastníkov, tvorivej skupinkovej práce, sebavzdelávania atď.“.

1.3 Andragogika v širšom pojme – adultná edukácia
Š. ŠVEC (2002) v anglicko-slovenskom slovníku vysvetľuje ďalej andragogiku v širšom pojme ako adultná edukácia: „vzdelávanie a výchova, výcvik dospelých, systematicky organizovaný rozvoj vedomostí, schopností, hodnotových postojov, záujmov, potrieb, ašpirácií a iných osobných vlastností potrebných na plnohodnotný sociálny život v práci a mimopracovných aktivitách občana, rodiča, účastníka sociálnokultúrnych a iných životných aktivít a na mnohostranný osobný sebarozvoj. V niektorých anglofónnych krajinách sa chápe užšie, napr. vo Veľkej Británii, ako všeobecné vzdelávanie dospelých na neprofesné účely, v iných širšie, napr. v Austrálii, ako každé súvislé vzdelávanie nasledujúce po svojom iniciálnom cykle. Zahŕňa tzv. druhošancové vzdelávanie v škole, spravidla popri zamestnaní, pokračovacie vzdelávanie, odborné rekvalifikačné vzdelávanie, sociokultúrne vzdelávanie vo voľnom čase, občianske vzdelávanie a iné“.

1.3. 1 Druhošancové školské vzdelávanie
„Je náhradné školské štúdium popri zamestnaní alebo v nezamestnanosti , príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo v mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania. Uskutočňuje programy pre osoby ktoré nemali príležitosť ukončiť ho alebo ho neukončili, organizované v rozmanitých formách, napr. vzdelávanie negramotných, vzdelávanie vedúce k vysvedčeniam o všeobecnom vzdelaní ako predpoklade pre vyššie štúdiá, počiatočné odborné vzdelávanie spravidla pred vstupom do plateného zamestnania a iné“.

1.3. 2 Kontinuálne pokračovacie odborné vzdelávanie
„Ďalšie vzdelávanie pracovníkov poskytované osobám, ktoré dokončili riadne denné školovanie ako počiatočný cyklus vzdelávania v mladosti, napr. poprípravné odborné alebo vyššie odborné vzdelávanie v odboroch nevyžadujúcich dlhoročné vysokoškolské vzdelávanie , pokročilé špecializačné vzdelávanie a výcvik, skvalitňovacie vzdelávanie a výcvik, inovačné či aktualizačné vzdelávanie a výcvik (doškoľovanie v odbornej špecializácii), postupové kvalifikačné vzdelávanie, recyklické vzdelávanie riadiacich pracovníkov, špeciálne poradenské kurzy pre zamestnávateľov (v oblasti pracovného práva, pracovných podmienok, bezpečnosti pri práci, pracovnej klímy, ochrany pracovného prostredia, personálneho manažmentu atď.) a iné odborné vzdelávanie zdokonaľujúce, rozširujúce, doplňujúce alebo aktualizujúce predchádzajúcu odbornú kvalifikovanosť“.

1.3. 3 Odborné rekvalifikačné vzdelávanie a výcvik
„Výchova dospelých zameraná na nadobudnutie nových vedomostí, spôsobností, postojov, alebo iných kvalít požadovaných na vykonávanie pracovných úloh v povolaní odlišnom od toho, v ktorom bola dospelá osoba doposiaľ zamestnávaná, vedie spravidla k získaniu certifikátov ako v školskom odbornom a vyššom odbornom vzdelaní, ide o konverziu odborného vzdelania, príkladom môže byť: rekvalifikácia na nové povolanie nezamestnaných, poúrazové rekvalifikačné vzdelávanie, vzdelávanie a výcvik na aplikáciu nových techník alebo technológií, preškoľovanie v dôsledku zmeny politického režimu, presídlenia a podobné edukačné aktivity úzko spájané s profesijným poradenstvom pre účastníkov vzdelávania dospelých pri zmene povolania alebo zamestnania“.