1.3. 4 Sociokultúrne záľubové vzdelávanie
„Je zamerané k rozvoju sociokultúrnych záľubových aktivít a k osobnej realizácii. Spravidla osvetové všeobecné neprofesné vzdelávanie mladistvých a dospelých osôb seniorského, tretieho veku k aktivitám sociokultúrneho a osobného života, zamerané na rozvoj najmä osobných potrieb a záľub, všeobecno-kultúrnych alebo poloodborných amatérskych koníčkov vo voľnom čase spravidla v inštitúciách a zariadeniach osvetovej sústavy, napr. poloodborné vzdelávanie amatérov (kurzy cudzích jazykov, záhradkárčenia, vodičov motorových vozidiel a pod.) výchova k tvorbe domova, domácemu hospodárstvu a vedeniu domácnosti (napr. kurzy šitia, opravy televízora, ikebany, údržby budovy, rodinného rozpočtu), výchova k účasti na kultúrnom živote (výchovné aktivity cirkevných klubov, záľubová ľudová umelecká činnosť, amatérske formy umeleckej tvorivosti, rekreačný šport a pod.) vzdelávanie používateľov informácií a knižničných služieb“.

1.3. 5 Výchova k občianstvu, občianska výchova
„Pod týmto pojmom rozumieme: 1. vzdelávanie k občianskemu životu detí, mladistvých, dospelých a seniorov zamerané najmä na demokratický spôsob života, osobnú občiansku zodpovednosť a na tvorivú účasť v hospodárskom, politickom, sociálnom a kultúrnom živote, 2. občianske vzdelávanie o právach a povinnostiach občana, obce, regiónu a štátu. Oba významy pojmu zahrňujú integratívnu edukačnú funkciu občianskej socializácie a resosializácie štátnych občanov ako aj funkciu akulturácie nových prisťahovalcov či iných cudzincov, uchádzajúcich sa o občianstvo. Môže zahŕňať vlastivedné vzdelávanie a vlasteneckú výchovu, štátoobčiansku výchovu cudzincov ako učenie imigrantov, vrátane vzdelávania repatriantov, presídlencov. Je to široký pojem z rodovej kategórie vzdelávania, akou je tiež napr. vzdelávanie k povolaniu, manželstvu, rodičovstvu, tvorbe domova a domácemu hospodáreniu, hodnotnému využívaniu voľného času“.

1.4 Andragogika ako sociálna mobilizácia
V článku doc. FULKOVEJ (1994), ktorá sa tiež zaoberá andragogikou sa dočítame: „Problematiku andragogiky možno širšie chápať aj ako problematiku kultivácie človeka. Je to disciplína odhaľujúca všeobecné základy a súvislosti výchovno-vzdelávacích procesov dospelých v podmienkach skutočného života. Andragogika má učiť, ako pomôcť mobilizovať ľudí, je otvoreným procesom rozširujúcim sa o ďalšie vedy a vedné disciplíny“ .

2 Edukačné procesy
Definícia podľa J. PRUCHU (1997): „Edukačné procesy sú všetky také činnosti ľudí, pri ktorých dochádza k učeniu na strane nejakého subjektu, ktorému je exponovaný iným subjektom priamo alebo sprostredkovane (textom, technickým zariadením, a i.) nejaký druh informácie. Typom reálneho edukačného procesu je tréning športovca pod vedením trénera. Prebieha obvykle v špeciálnom prostredí, v ktorom dochádza k učeniu určitých motorických schopností na strane jedného subjektu (športovca) a kontrole (meranie výkonu) iným subjektom (trénerom) či technickým zariadením. Dnes sa stále častejšie uplatňujú edukačné procesy zasahujúce veľké skupiny populácie, alebo dokonca obyvateľstvo celej Zeme. Sú to napríklad edukačné aktivity vyvíjané za účelom zmien postojov ľudí k ekologickým problémom, k škodlivým zdravotným návykom (kampane proti fajčeniu a pod.). Aj keď sú tieto edukačné procesy realizované najviac médiami, v podstate je exponovanie informácií zo strany jedných subjektov (tvorcovia textov a obrazov) iným subjektom (divákom, čitateľom). V ľudskej spoločnosti sú edukačné procesy najčastejšími aktivitami vôbec. Od narodenia, resp. už v prenatálnom období života jedinca, až do neskorej staroby sa človek učí alebo učenie sprostredkúva iným. Z tohto hľadiska je moderná pedagogika skúmajúca edukačné procesy veľmi univerzálnou vedou. Pedagogika tak spolu so psychológiou a sociológiou vysvetľuje javy, ktoré sú podmienkou prežitia a vývoja spoločnosti, ktorá by bez edukačných procesov nemohla existovať a rozvíjať sa“.

3 Edukácia
Termín edukácia je u nás relatívne nový pojem, ktorý sa začína čoraz viac udomácňovať. Označuje spoločne pojmy výchova a vzdelávanie, čo je v konečnom dôsledku správne, pretože tieto pojmy sa vzájomne prelínajú.
Z prekladu anglického education sa dozvedáme (ŠVEC, Š., 2002):
1. edukácia: (a) vzdelávanie (a vychovávanie a vycvičovanie) ako sústava inštitucionálne organizovaných aktivít (v školstve, osvete a inde) zacielených na celoživotné rozvíjanie znalostí, schopností, hodnotových postojov a iných osobných kvalít potrebných pre spôsobilosť v budúcich rolách (školáka, občana, pracovníka, manžela, rodiča a v iných životných aktivitách) jednotlivca ako stávajúcej sa sebarealizačnej osobnosti v spoločnosti. V odbornej literatúre písanej po anglicky sa robí rozdiel medzi edukáciou na jednej strane a odborným výcvikom a odborným vzdelávaním na druhej strane, napr. z hľadiska poslaní, účelov, obsahu, cieľových programov, dĺžky trvania, univerzality versus selektivity, hlavného zdroja financovania a z hľadiska iných charakteristík, (b) slovné spojenie „výchova (v užšom slova zmysle) a vzdelávanie“ a to zvyčajne vo význame pojmu citovej, vôľovej a snahovej výchovy (socioafektívnej edukácie) a intelektovej či rozumovej výchovy (kognitívnej edukácie), (c) výučba (učiteľstvo) a mimovýučbová výchova, resp. sociálno-výchovná starostlivosť (vychovávateľstvo, poradenstvo a iné), (d) výchova v širšom slova zmysle.
2. vzdelanie a vychovanie ako výsledok edukácie.
3. pedagogika a andragogika. Do termínu edukácia nezahŕňame reklamu, marketingové mítingy, politické mítingy, propagandu, náboženské služby a mítingy v kostole, návštevy divadla, kina a podobné prípady nesústavných a neorganizovaných výchovných vplyvov inštitúcie alebo osoby“.