4 Edukant a edukátor
J. PRUCHA (1997) pripomína, že pre všeobecnú teóriu edukácie potrebujeme aj názvy pre jej subjekty. „Termín žiak a učiteľ nemôžu požiadavku všeobecnosti spĺňať, pretože sa vzťahujú so svojím konkrétnym významom k školskému prostrediu. Ako však vyjadriť terminologicky pojem učiaceho sa alebo vyučujúceho jedinca, ktorý nie je žiakom alebo učiteľom?. Je potrebné označiť aj nové profesie, ktoré sa v súčasnosti presadzujú, napríklad pracovník, ktorý robí výcvik, školí zamestnancov v podnikovom vzdelávaní, alebo inštruktorka v krátkodobom kurze. To predsa nie sú učitelia a vzdelávajúce sa subjekty nie sú žiaci. Ako vhodný doplnok k termínu edukácia sú tu termíny edukant – všeobecne ktorýkoľvek subjekt učenia a edukátor – všeobecne ktorýkoľvek aktér vyučovania alebo inej intencionálnej edukačnej aktivity. Termínom edukant je teda možné označovať rôzne subjekty edukačných procesov bez ohľadu na vek či typ prostredia: edukantom je žiak v predškolskom či školskom veku, študent vysokej školy, učeň, účastník profesijného školenia, účastník jazykového kurzu, pacient inštruovaný lekárom a ďalšie poučované osoby v neformálnych životných situáciách. Podobne termín edukátor označuje nie len učiteľa, ale aj lektorov, inštruktorov, vychovávateľov, konzultantov, poradenských pracovníkov, trénerov, školiteľov a všetky ďalšie osoby, ktoré nejakým spôsobom vyučujú, poučujú, inštruujú iné ľudské subjekty (alebo aj zvieratá, napr. pri výcviku služobných psov pri vyhľadávaní drog, a dokonca neživé systémy – expertné systémy tzv. umelé inteligencie).
Anglicko-slovenský slovník prof. ŠVECA (2002) pre tento pojem diferencuje dva anglické ekvivalenty:
1.teoretickí pedagógovia – educationists: učitelia pedagogiky a andragogiky, pedagogickí a andragogickí výskumní alebo vývojoví pracovníci, odborníci teoreticky zameraní na vedný odbor pedagogiky a andragogiky.
2.praktickí pedagógovia, edukátori – educators: učitelia, vzdelávatelia, lektori, inštruktori, konzultanti, vychovávatelia, poradenskí pracovníci, alebo iní profesionálni pedagogickí či andragogickí pracovníci.

5 Edukačné učenie sa a učenie (ŠVEC, Š., 2002)
V bežnom poňatí sa učenie chápe ako zapamätávanie si cenných informácií, štúdium z kníh a osvojovanie si poznatkov spravidla v škole. Učebný jav sa však vyskytuje nie len u ľudí, ale aj u zvierat a dokonca sa učia aj kybernetické stroje. Tradičné poučky učenia sa ako osvojovania si vedomostí, zručností a návykov striedajú novšie pohľady na tento jav. Š. ŠVEC píše: „Ľudské učenie sa je proces rozvojovej zmeny v znalostiach, schopnostiach, v postojoch a v iných osobnostných vlastnostiach jednotlivca, ktorá sa prejavuje v následných zmenách priebehu a výsledku jeho činnosti, výkonu, správania sa a prežívania pod vplyvom skúseností s okolitým prostredím. uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa nazývame termínom učenie. Výskum a vývoj v odboroch pedagogiky a andragogiky sa zaujíma o učenie sa najmä ako o plánovite uľahčovaný (facilitovaný) a usmerňovaný (vedený, regulovaný, ovládaný a riadený) proces žiadúcich zmien v poznaní, hodnotení, komunikovaní a pretváracom konaní jednotlivca a sociálnych skupín, a to v optimalizačných podmienkach pre plný osobnostný rozvoj“.

5.1 Druhy učenia sa a učenia (ŠVEC, Š., 2002)
- organizmické a mechanizmické učenie sa a učenie
- ľudské a subhumánne učenie sa a učenie
- edukačné a drezúrne učenie sa a učenie
- aktivované (bdelostné) a hypnopedické učenie (sa)
- náhodné a zámerné učenie sa a učenie
- neištitucionálne edukačné učenie (sa)
- inštitucionálne edukačné učenie (sa)

5.1. 1 Náhodné učenie sa a učenie
„Je to príležitostné, občasné, prípadné, sprievodné, prídavné, nesystematické. Toto neorganizované učenie sa vyskytuje v akejkoľvek životnej situácii a v každej ľudskej činnosti, pri hre, pri práci a v aktívnom odpočinku, dochádza k nemu v rodinnej debate, v občianskych aktivitách, v komunikácii so spolupracovníkmi v zamestnaní a pri vykonávaní každej sociálnej roly, prelína každú činnosť človeka. Takýto prípadom príležitostného, prípadného a náhodného učenia niekoho je:
- náhodné naúčanie, napr. dcéry domácim prácam
- príležitostné poúčanie, napr. zákazníka, pacienta
- nesystematické zaúčanie, napr. nového zamestnanca
- dobrovoľné priúčanie, napr. mladého spolupracovníka skúsenejším kolegom
- nepravidelné doúčanie, napr. spolužiaka
- občasné odúčanie, napr. zlozvyku rovesníka atď.