Napríklad:
Počet chýbZnámka
1-21
3-52
6-83
9-114
nad 125
Analyticky sa známkujú výsledky matematických príkladov, učenia sa slov cudzieho jazyka alebo testov vedomostí a zručností. Niektorí učitelia používajú vlastné, pomerne dômyselné a často aj komplikované systémy na analytické známkovanie (bodovanie) výkonov žiakov.
Pri globálnom známkovaní sa výsledok žiaka neštruktúruje na rozlíšiteľné prvky, ale hodnotí sa ako celok. Prirodzene, učiteľ pritom prihliada na detaily alebo menšie celky. Keď sa pri takomto hodnotení boduje, počet bodov nie je vysoký. Globálne známkovanie je náročnejšie na presnosť, kým analytické je náročnejšie na prípravu. Týmto spôsobom sa hodnotí napríklad ústna odpoveď žiaka, kompozícia žiaka, kresba, projekt a podobne.
6 Klasifikačné systémy
„Pri hodnotení sa používajú podľa P. GAVORU nasledujúce pojmy:
Známka – označenie, ktoré vyjadruje hodnotenie jedného, konkrétneho výsledku žiaka.
Klasifikácia – súhrnné hodnotenie za väčšie študijné obdobie.
Klasifikačný stupeň – „známka“ za toto väčšie študijné obdobie.
Prospech – klasifikácia konkrétneho žiaka uvedená na vysvedčení.
Známka alebo stupeň je arbitrárny znak. Daný výkon žiaka možno vyjadriť
akýmkoľvek dohodnutým symbolom. Okrem toho možno zvoliť rôzne rozpätie medzi známkami. Žiaka (študenta) možno hodnotiť na škále s rôzne hustými intervalmi.
Príklady:
známka slovné vyjadrenie oblasť
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
-prospel – neprospel doktorandské štúdium
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1 – 4výborne, veľmi dobremagisterské
dobre, nedostatočneštúdium
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
1 – 5výborne, chválitebne,základná
dobre, dostatočne,a stredná škola
nedostatočne
Na slovenských školách je odlišné klasifikovanie pre prvý stupeň a pre vyššie stupne. Na konci prvého ročníka základnej školy sa súhrnne hodnotia výsledky práce žiakov za celý školský rok formou slovného komentára na vysvedčení alebo podľa úrovne získaných poznatkov takto:
Žiak dosiahol v 1. ročníku základnej školy
- veľmi dobré výsledky
- dobré výsledky
- slabé výsledky.
Takéto klasifikovanie však má vlastne hodnotu klasifikačných stupňov a znamená
1 – 2 - 3. Tento spôsob si neslobodno zamieňať so slovným hodnotením žiaka. V 2.-4. ročníku sa klasifikujú žiaci známkami 1 až 5 v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, prvouka, vlastiveda, matematika, prírodoveda, cudzí jazyk, kým v predmetoch výchovného zamerania sa hodnotia slovne. Od piateho ročníka sa všetky predmety klasifikujú v rozpätí 1 až 5. Výnimku tvorí predmet etická výchova, ktorý sa neklasifikuje. Takisto sa neklasifikujú voliteľné a nepovinné predmety.
Klasifikácia odráža špecifiká školských systémov, vzdelávacie tradície, ale aj kultúrne rozdiely. Treba uviesť, že hoci v mnohých krajinách existuje celoštátne platný klasifikačný systém, veľa škôl používa vlastný systém líšiaci sa od celoštátneho. Týka sa to aj Slovenska.
V alternatívnych školách alebo v školách pracujúcich v medzinárodnom rámci namiesto všeobecne rozšírenej 5-stupňovej škály sa používajú iné klasifikačné systémy“.
Podľa E. SKALKOVEJ (1999) a ďalších autorov „sa žiaci hodnotia podľa
klasifikačných stupníc v súlade so školským zákonom, vyhláškami a pokynmi príslušného Ministerstva školstva. Slovné hodnotenie možno uplatniť súbežne s klasifikáciou. Len slovne môžu byť hodnotení žiaci špeciálnych škôl, žiaci prvého stupňa základných škôl a žiaci tých škôl, ktorým bolo experimentálne používanie slovného hodnotenia povolené“.
7 Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov
(PETLÁK, E., 1997) „Hodnotenie a klasifikácia žiakov nemôže byť iba subjektívnym pohľadom učiteľa na výkony žiakov. Proces hodnotenia a klasifikácie vychádza z ustanovenia zákona SNR č. 542ú1990 Z.z. o štátnej správe a školstve a školskej samospráve. V časti Hodnotenie žiakov ustanovuje pravidlá hodnotenia a klasifikácie. Na tomto základe sú vypracované „Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, a to pre ZŠ, SŠ, strediská praktického vyučovania a špeciálne školy. Tieto pokyny v jednotlivých článkoch obsahujú napr. zásady hodnotenia a klasifikácie, získavanie podkladov na hodnotenie a klasifikáciu, stupne hodnotenia pri klasifikácii, výchovné opatrenia, postup pri hodnotení klasifikáciou. Vzhľadom na prebiehajúce zmeny v našom školstve boli vypracované nové Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, ktoré platia od septembra 1994. V porovnaní s predchádzajúcimi kladú dôraz na komplexné hodnotenie žiaka, zvýrazňujú pedagogický prístup učiteľa k tejto významnej stránke edukačného procesu.
Na rozdiel od predchádzajúcich zásad umožňujú na 1. stupni ZŠ aj 2. až 4. ročníku slovné hodnotenie, ak o to požiadajú rodičia vedenie školy. Jednou zo základných povinností učiteľa je dôkladné poznanie dokumentov upravujúcich hodnotenie a klasifikáciu žiakov. Tendencie smerujú k odstraňovaniu „známkovania“ zo škôl a nahradenie stupňov hodnotenia (známok) slovným hodnotením“. E. FULKOVÁ uvádza o slovnom hodnotení: „Slovné hodnotenie možno využívať ako vhodnú sprievodnú formu klasifikácie. Súčasný trend a nové inovačné pedagogické prúdy smerujú dokonca k jeho uprednostňovaniu, a to najmä v nižších ročníkoch základných škôl. Jeden z hlavných dôvodov je psychologický. Sleduje zbaviť žiakov nadmerných tlakov na ich výkony, zbytočných stresov a strachu.
Takisto sa očakáva, že slovné hodnotenie umožní žiakom samostatnejšie využiť svoju individualitu a vlastnú tvorivosť a v konečnom dôsledku dospieť k sebahodnoteniu vlastnej účasti na procese výučby. Sústredenie sa na slovné hodnotenie si žiada od učiteľov podstatnú zmenu štýlu práce so žiakmi zaužívaného pri klasifikačných metódach“.
8 Klasifikačné stupne
Klasifikačný stupeň môže mať rôzne významy. Preto jednotlivé klasifikačné systémy obsahujú aj slovný opis kritérií výkonu, podľa ktorých sa klasifikačný stupeň prideľuje. Na Slovensku sa ich obsah určuje podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl. „Jednotlivé klasifikačné stupne vyjadrujú tieto výkony:
Stupeň 1 (výborný)
Žiak ovláda poznatky, fakty, pojmy definície a zákonitosti, ktoré požadujú učebné osnovy, celistvo, presne a úplne a chápe vzťahy medzi nimi. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Grafický prejav je presný a estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, iba s menšími nedostatkami.
Stupeň 2 (chválitebný)
Žiak ovláda poznatky, fakty, pojmy definície a zákonitosti, ktoré požadujú učebné osnovy, v podstate celistvo, presne a úplne. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a produktívne alebo s menšími podnetmi učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Ústny a písomný prejav máva menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov činnosti je spravidla bez podstatných nedostatkov. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Klasifikácia ako výsledok procesu hodnotenia
Dátum pridania: | 09.05.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Branislav | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 365 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 21.6 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 36m 0s |
Pomalé čítanie: | 54m 0s |
Zdroje: FULKOVÁ, E.: Didaktika. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. 147 s. , GAJDUŠEK, J.: Kontrola a hodnotenie vedomostí a zručností. http: //kekule.science.upjs.sk, GAVORA, P.: Akí sú moji žiaci. Bratislava: Práca, 1999. 239 s. ISBN 80-7094-335-1, GONDOVÁ, M.: Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1997. 110 s. ISBN 80-8055-063-8, HOFF, E., ZEHNER, I.: Hodnotenie žiaka. Bratislava: SPN, 1970. 240 s. , KOLENČÍK, L.: Didaktika. Teória vyučovania. In.: PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 1997. 270 s. ISBN 80-88778-49-2, Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ. Učiteľské noviny č. 24/1994, , PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 1997. 270 s. ISBN 80-88778-49-2, SKALKOVÁ, J.: Obecná didaktika. Praha: ISV, 1999. ISBN 80-85866-33-1, SMIRNOV, A. A., LEONTIEV, A.N., RUBINŠTEJN, S.L. a TEPLOV, B.M.: Psychologie. Berlín: Volk und Wissen Volkseigener Verlag, 1962. 520 s. , VELIKANIČ, J. a kol.: Pedagogika 2. Žilina: Pravda, 1977. 529 s. , http://www.referaty.sk/index.php?referat=2222