Stupeň 3 (dobrý)
Žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia poznatkov, faktov, pojmov, definícií a zákonitostí, ktoré sú predpísané učebnými osnovami, nepodstatné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností sa prejavujú menšie nedostatky. Podstatnejšie nepresnosti a chyby vie s učiteľovou pomocou korigovať. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa dopúšťa chýb. Uplatňuje poznatky a hodnotí javy a zákonitosti podľa podnetov učiteľa. Jeho myslenie je v celku správne, nie je vždy tvorivé. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti, grafický prejav je menej estetický. V kvalite výsledkov jeho činnosti sú častejšie nedostatky.

Stupeň 4 (dostatočný)
Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenia požadovaných vedomostí závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností je málo pohotový a má väčšie nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú závažné chyby. Pri využívaní vedomostí na výklad a hodnotenie javov je nesamostatný. V logickosti myslenia sa vyskytujú závažné chyby a myslenie nie je tvorivé. Jeho ústny a písomný prejav má vážne nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti a v grafickom prejave sa prejavujú nedostatky, grafický prejav je málo estetický. Závažné nedostatky a chyby vie žiak s pomocou učiteľa korigovať.

Stupeň 5 (nedostatočný)
Žiak si neosvojil vedomosti požadované učebnými osnovami celistvo, presne a úplne, má v nich závažné a značné medzery. Jeho zručnosť vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti má podstatné nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú veľmi závažné chyby. Pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí nevie svoje vedomosti uplatniť, a to ani na podnet učiteľa. Neprejavuje samostatnosť v myslení, vyskytujú sa u neho časté logické nedostatky. V ústnom a písomnom prejave má závažné nedostatky v správaní, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov jeho činnosti a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Závažné nedostatky a chyby nevie opraviť ani s pomocou učiteľa“.

9 Komu je klasifikácia určená?
„Klasifikácia je informácia. Jej adresátom je však nielen žiak, ale i ďalší ľudia – rodičia, iní učitelia, výchovní poradcovia, školskí psychológovia a pod.
V prvom rade, známka na vysvedčení slúži učiteľovi. Ukazuje prospievanie žiaka i triedy ako celku. Je teda obrazom učiteľovej práce. Učiteľ je vlastne prvý, ktorý známku registruje a zaznamenáva, a to aj kumulatívne do pedagogických dokumentov.
Druhým adresátom známky je žiak. Známka mu slúži ako spätná väzba o jeho práci. Bez známky, alebo iného hodnotenia žiak nevie, či napreduje správne alebo nie.
Známka má teda výraznú motivačnú funkciu. Stimuluje žiaka, alebo v negatívnom prípade ho brzdí“.
„Ako ukazuje prieskum, žiaci si všímajú známky z jednotlivých predmetov, aj písomné slovné hodnotenie. Rozmýšľajú o ňom a sú napospol ochotní vziať ho do úvahy ako vodidlo pri ich ďalšom správaní. Hodnotenie je pre žiaka predovšetkým meradlom na vlastné ocenenie a pre úroveň požiadaviek, pôsobí tak, že motivuje jeho správanie“. „Známka má však i sociálne dimenzie. Žiak je členom kolektívu triedy a jeho pozícia v triede je daná aj jeho prospechom. Žiaci sa navzájom porovnávajú a hodnotia, či sú lepší alebo horší.

Ďalšími adresátmi známky sú rodičia žiaka. Známka ich informuje o prospievaní dieťaťa, ale nepriamo aj o fungovaní učiteľa a školy. Známka často rodičom naznačuje, že dieťa potrebuje emocionálnu pomoc, rodina podľa známok dieťaťa stavia vzdelávacie plány a tvorí vzdelávacie ašpirácie. Známka slúži riaditeľovi školy ako jeden z údajov na vyhodnotenie práce školy. Ďalším adresátom známky je výchovný poradca a školský psychológ. Pre nich je známka dôležitou informáciou o stave a potencionalitách rozvoja žiaka. Pri záujme žiaka o vyšší stupeň štúdia je prospech obyčajne jedným z kritérií, ktoré rozhodujú o prijatí žiaka na školu.
Klasifikácia je teda komplexný údaj a dôležitá informácia. Preto by nemala byť finálnym cieľom práce školy, učiteľa a žiaka, ale nástrojom na pochopenie žiaka, na stimulovanie jeho rozvoja a na zlepšovanie činnosti všetkých aktérov rozvoja žiaka“.

10 Didaktické požiadavky pri hodnotení žiackych vedomostí pomocou známok
a) Objektívnosť hodnotenia. Známka má odzrkadľovať skutočnú, reálnu úroveň vedomostí z učiva, požadovaného osnovami.
b) Diferencovaný charakter známok.. Učebné výsledky žiakov treba hodnotiť z rôznych stránok rôznym spôsobom. Učiteľ má žiakov systematicky sledovať, pozorovať ich prácu, aby tým dosiahol čo najväčšiu objektivitu a diferencovanosť.
c) Adekvátnosť známkovania v očiach žiaka. Žiak má vedieť a pochopiť, prečo dostal príslušnú známku. Iba v takomto prípade je známka prostriedkom, stimulátorom lepšej práce. Preto je nevyhnutné spolu s číselným vyjadrením podať aj ústny alebo písomný hodnotiaci posudok, ktorý by vysvetlil kladné i záporné stránky odpovede a naznačil ďalší spôsob žiakovej práce.

Didaktika stanovila pravidlá pre hodnotenie vedomostí, zručností a návykov žiakov.
Je potrebné, aby ich budúci pedagóg dobre poznal a aby sa ich naučil uplatňovať vo svojej praxi.
a) Je potrebné povedať žiakom svoje požiadavky a ukázať im na príklade niektorých odpovedí, aké vedomosti sú dostatočné, dobré či výborné.
b) Pri hodnotení je nevyhnutné rozobrať žiakovu odpoveď a poukázať na to, na čo sa má žiak pri opakovaní látky sústrediť.
c) Je treba žiakov pri klasifikácii pochváliť, nie je však správne chváliť stále tých istých.

11 Zásady hodnotenia a klasifikácie
1.) Hodnotenie žiakov je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
2.) Žiaci musia byť v procese vzdelávania pravidelne hodnotení a majú právo dozvedieť sa výsledok hodnotenia.
3.) Hodnotenie žiakov sa môže realizovať klasifikáciou a slovným hodnotením.
4.) Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, jej výsledky sa vyjadrujú určenými stupňami na 5 bodovej stupnici.
5.) Slovné hodnotenie je formou hodnotenia, ktorého výsledky sú obsiahnuté v slovnom komentári, kde učiteľ ocení klady i nedostatky práce žiaka.
6.) Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a súhrnné hodnotenie. Priebežné hodnotenie sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových
výsledkov a prejavov žiaka a má hlavne motivačný charakter. Súhrnné hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa spravidla uskutočňuje na konci
prvého a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí v danom predmete.
7.) V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi.
8.) Pri priebežnom hodnotení učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť. Pri súhrnnom hodnotení objektívne hodnotí kvalitu vedomostí, zručností a návykov.
9.) Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiakov, ktoré dosiahli vo vyučovacích predmetoch, v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, schopnosti používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiakov podľa vnútorného poriadku školy.

Pri klasifikácii výsledkov vo vyučovacích predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotí:
a) celistvosť, presnosť, trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov,
b) kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti,
c) schopnosť zaujať stanovisko a uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení prírodných a spoločenských javov a zákonitostí,
d) schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,
e) kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
f) aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
g) presnosť, výstižnosť, odborná a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
h) kvalita výsledkov činnosti,
i) osvojenie účinných metód samostatného štúdia.

Vlastná práca
I. Cieľ práce a metodika
Cieľom praktickej časti seminárnej práce je zistiť reálny stav v školách a pohľad jednotlivých pedagógov na klasifikáciu a hodnotenie. Vypočuť vlastné názory a skúsenosti skúsených učiteľov, porovnať ich metodiku, obľúbenosť využívania slovného hodnotenia a klasifikácie, prípadne ich návrhy a pripomienky k tomuto problému.
Pre výskum sme si zvolili metódu riadeného rozhovoru. Vybraní pedagógovia odpovedali na vopred položené otázky.

II.Výsledky
1.Aké iné formy hodnotenia okrem klasifikácie používate?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Používam aj slovné hodnotenie popri klasifikácii (ústne, nástenky, pečiatky, zápisy do ŽK). Ak je dieťa počas hodiny aktívne, dostane pečiatku. Za 10 pečiatok – jednotku do ŽK, aby bola ocenená snaha a usilovnosť. Pritom môže povzbudiť aj slabšieho žiaka. Ak zistím zlepšenie, či zhoršenie, zasa využijem SH. ( Čítaš pekne a výrazne. Pracuješ pomaly. Zopakuj si ... Občas robíš chyby v ... Udeľujem pochvalu za .... Pracuješ správne a rýchlo. Musíš sa polepšiť v ...)“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Slovné a písomné hodnotenie, hlavne výchovné predmety“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
Okrem klasifikácie používam aj slovné hodnotenie. Oceňujem prácu i pochvalnými pečiatkami alebo slovom“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Slovné hodnotenie, pochvaly“.

2.Myslíte si, že „lepšia“ známka môže pôsobiť aj demotivujúco?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Žiak sa učí len pre známky, aby mali rodičia radosť“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Áno, závisí to veľmi od povahy žiaka. Každý žiak má rád dobré známky. Niekedy sa môže zdať, že mu je jedno, akú známku dostane, ale vo vnútri ho to trápi“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Aj lepšia známka môže pôsobiť demotivujúco“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Môže sa to stať, keď sa žiak dlhodobo nemusí veľmi namáhať a má lepšiu známku, ako si zaslúži“.

3. V praxi sa stáva, že učiteľ spozná svojich žiakov a to mu bráni v objektívnom hodnotení.
Dobrému žiakovi učiteľ ťažko dá zlú známku, prípadne horšiemu žiakovi – leňochovi alebo lajdákovi dobrú známku pri odpovedi, kde mal „šťastie“ na otázky. Akú máte Vašu osobnú skúsenosť?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„S objektívnosťou pri klasifikácii som nemala problémy. Po využívaní „len slovného hodnotenia“ mi pri klasifikovaní len známky nestačili“.