Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Rovnakú. Ťažšie sa dáva dobrému svedomitému žiakovi zlá známka, i keď aj ten by ju mal dostať. Veď pri záverečnom hodnotení sa berie do úvahy práca počas celého hodnotiaceho obdobia“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Snažím sa byť vždy objektívna. Ak dobrý žiak dostane zlú známku, ťažšie sa s tým vyrovnávajú niekedy rodičia ako žiak. A hľadajú chybu u učiteľa“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Je pravda, že dobrému žiakovi nerada dávam zlú známku, ale keď si ju zaslúži, tak sa nedá nič robiť, ale keď tzv. „horší“ žiak dobre odpovie na otázky a má dobrú známku, tak ho pochválim, povzbudím a úprimne sa teším, že sa mu podarilo získať dobrú známku“.

4.Uplatňujete diferencovaný prístup pri klasifikácii alebo ste za „rovnaký meter“ pre všetkých?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Uplatňujem diferencovaný prístup pri klasifikácii. Pri kontrolných prácach slabším žiakom zadávam jednoduchšie úlohy“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Snažím sa uplatňovať diferencovaný prístup“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Uplatňujem diferencovaný prístup. Mám v triede žiakov, ktorí aj pri najväčšej snahe sa nevyrovnajú jednotkárom. Takýchto žiakov motivujem aj tým, že ich snahu ocením lepšou známkou“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Je to veľmi problematické, ale určite slabších žiakov treba pochváliť aj za to, čo by sme u lepších žiakov brali ako samozrejmé“.

5.Má známkovanie podľa Vás vplyv na učebnú činnosť žiaka?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Deti známky vôbec nepotrebujú, ale chýbajú rodičom“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Myslím, že má. Však na každého pôsobia známky inak. Niekoho horšia známka naštartuje k budúcemu lepšiemu výkonu, niekoho to viac znechutí“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Známkovanie má vplyv na učebnú činnosť žiaka, s čím som nie spokojná. Žiaci sa väčšinou učia pre známky. Sú k tomu vedení už z domu“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Áno, ale existujú našťastie aj výnimky“.

6.Žiak má vedieť a pochopiť, prečo dostal príslušnú známku. Akú formu hodnotenia využívate okrem výslednej známky pri ústnej odpovedi žiaka?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Z dôvodu ochrany osobných údajov, by sa žiakom nemali známky hovoriť pred všetkými. Samozrejme žiak vie, prečo má známku takú akú má. Zasa sa využíva SH“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Pri ústnej odpovedi vždy zhodnotím čo žiak vedel, a čo nie a podľa toho dám známku“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Zvyknem skomentovať výslednú známku, aby žiak vedel, prečo ju dostal. Osvedčilo sa mi, že som nechala najprv žiakov hodnotiť odpoveď svojho spolužiaka. Ich hodnotenie sa často zhodovalo s mojím“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Vždy slovne zhodnotíme, čo žiak vedel, na čo zabudol, čo sa treba doučiť“.

7.Využívate v edukačnom procese aj celohodinové známkovanie (klasifikovanie niekoľkých úloh, ktoré žiak vypracoval za celú hodinu, učiteľ oznámi výslednú známku na konci hodiny)?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Napr. v pracovnom zošite, len dobrú známku, resp. jednotku. Ak je žiak nesústredený, nepracuje správne, upozorním slovne“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Áno, využívam, hlavne na hodinách fyziky, kde sa počítajú príklady. Ak dobre a viac vypočíta ako zvyšok pri tabuli. Niekedy v ostatných predmetoch aj za aktivitu na hodine“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Nie, takéto hodnotenie nepoužívam“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Na prvom stupni nie“.

8.V klasických školách sa pri klasifikácii využíva 5 bodová stupnica. Aký je Váš názor, je táto škála postačujúca?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Nie je“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Pre niektorých žiakov áno, pre iných nie. Ja si myslím, že je postačujúca. Pri širšej škále by som mala ešte väčšie problémy s hodnotením ako teraz“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Ja by som veľmi uvítala, keby bola táto stupnica širšia. Preto popri klasifikácii využívam aj slovné hodnotenie“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Ako kedy, niekedy si musím vymyslieť medzistupeň“.

9.Aké výhody a nevýhody vidíte v slovnom hodnotení, aké v klasifikácii?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Výhody SH:
- talentovaný žiak môže na sebe neustále pracovať, rozvíjať svoj talent, každý úspech učiteľ vyzdvihne
- slabší žiak zaznamenáva svoj pokrok, aj keď len maličký, napr. ak sa v pravopisnom polepší o dve, tri chyby
- žiaci sa naučia hodnotiť seba aj ostatných žiakov, sú bezprostrednejší
- je dôležité upozorniť aj na nedostatky. Opäť je to vhodné slovným komentárom učiteľa a žiakov“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Nevýhody:
- pri slovnom hodnotení si nie vždy každý uvedomí, do akej miery je nevedomosť vážna
- pri klasifikácii sa potom deti (aj medzi sebou) delia na šikovné a hlúpe. Pri citlivejších deťoch to môže viesť k vytváraniu komplexov a nechuť ku škole.
Výhody:
- slovné hodnotenie nevytvára odpor ku škole, je pozitívne
- klasifikácia – žiak vie zhodnotiť svoje schopnosti, núti ho to viac sa snažiť.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Slovné hodnotenie je konkrétnejšie. Bližšie ohodnotí žiakove vedomosti, jeho dosiahnuté výsledky i nedostatky. Zo známky sa veľa nedozvie. Známkovanie však zaberá učiteľovi menej času“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Slovné hodnotenie je pre učiteľa oveľa namáhavejšie a pracnejšie, ale vzhľadom na individualitu žiaka je výhodnejšie, pri slovnom hodnotení môže zažiť pocit úspechu aj žiak, ktorý by pri klasifikácii mal len zlé známky“.

10.Aké kritériá máte pri hodnotení ústnej odpovede?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Nedá sa to zovšeobecniť, kritéria sú individuálne. Výborní žiaci odpovedajú samostatne, slabší na otázky“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„žiak má ovládať podstatu učiva, z opakovania – trvalosť vedomostí, náväznosť na iné učivá, logika, snaha a pravidelná príprava“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Nevyžadujem úplne samostatnú odpoveď. Postačuje mi aj správna odpoveď na moje otázky. Nechcem, aby žiaci ovládali učivo spamäti, ale aby mu rozumeli“.