Učiteľka 1.-4. ročník:
„Samostatnosť, presnosť vyjadrenia a zachytenie podstaty oceňujem, ale pri menej šikovných žiakoch pri konečnom hodnotení zohľadním aj vynaloženú námahu a úsilie“.

11.Aký význam vidíte v pravidelných klasifikačných poradách?

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Nie príliš veľký, porady, resp. komentáre sú veľmi zovšeobecnené“.

Učiteľka predmetov Prírodopis, Zemepis, Fyzika, Pestovateľské práce, Telesná výchova:
„Mali by pomáhať riešiť aj vzniknuté problémy, nie len o nich rozprávať. U nás to však neplatí. Slabí žiaci sa berú ako neschopnosť učiteľa, pokiaľ žiak nemá potvrdenie od odborníka o nejakej poruche učenia.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Úprimne povedané, žiadny. Je to porada, ktorá skôr slúži vedeniu školy, pre ich informovanosť o žiakoch. To sa dá urobiť aj písomne. Mne klasifikačné porady nič pozitívne neprinášajú, v práci mi nepomáhajú. Ak sa vyskytujú problémy, riešia sa väčšinou „za horúca“, mimo porád“.

Učiteľka 1.-4. ročník:
„Je to možnosť vymeniť si skúsenosti a poradiť sa o výchovno-vzdelávacích problémoch a ich riešení“.

III.Diskusia a odporúčania pre prax

Otázka č. 1.
Zistili sme, že hodnotenie žiakov sa neobmedzuje len na klasifikáciu, učitelia využívajú vo väčšej miere aj slovné hodnotenie, čo je veľkým prínosom pre činnosť žiaka a jeho osobnostný rast.

Otázka č. 2. a č. 5.
V odpovediach bolo uvádzané, že dobrá známka môže pôsobiť aj demotivujúco. Upozorňujeme však na nesprávny hodnotiaci výchovný postoj rodičov dieťaťa na základe známky, navrhujeme z tohto hľadiska opakované vysvetľovania a zdôvodňovania slovného hodnotenia pri možnosti výberu na I. stupni ZŠ, dostatočnú komunikáciu pedagógov, psychológov s rodičmi a ich vedenie k správnemu postoju vo výchove a postoju k známke.

Otázka č. 3.
Objektivita pri hodnotení je veľmi dôležitá. Začínajúcim učiteľom by mali pomôcť organizované semináre a ďalšie vzdelávanie v tejto problematike.

Otázka č. 4.
Diferencovaný prístup uplatňujú správnym spôsobom oslovení pedagógovia, ako podmienku individuálneho prístupu ku žiakom.

Otázka č. 6.
Komentár pri hodnotení odpovede sa snažia uplatňovať oslovení pedagógovia. Táto stránka v praxi je veľmi dôležitá, neslobodno na ňu zabúdať.

Otázka č. 7.
Celohodinové známkovanie sa využíva prevažne na II. stupni ZŠ. Učitelia I. stupňa majú vypracovaných množstvo metód na klasifikáciu a hodnotenie výkonov
na hodine. Odporúčame i naďalej preberanie čo najväčšieho množstva obohacujúcich alternatívnych prvkov do vyučovania, ktoré len spestrí a skvalitní edukačný proces.

Otázka č. 8.
Päťbodová škála stupnice nie je často dostačujúca, čo je na zamyslenie pre metodikov a zástancov klasického vyučovania. Odporúčame, aby mali pedagógovia viac možností osvojenia si moderných poznatkov alternatívnych škôl, napríklad organizovaním skupinových návštev a hospitácií aspoň v tom úzkom počte alternatívnych škôl, ktoré sa na Slovensku nachádzajú. Taktiež odporúčame venovať väčšiu pozornosť implementácii alternatívnych prvkov na II. stupni ZŠ, pokračovať ntenzívnejšie v overovaní programu Step by step – Krok za krokom pre druhý stupeň ZŠ. Umožniť aj legislatívne možnosť výberu slovného hodnotenia pre II. stupeň klasických škôl.

Otázka č. 9. a 10.
Pre učiteľa je nebezpečná monotónnosť práce a následne zovšednenie úkonov, otupenie schopností a strata brilantnosti pri hodnotení „zaškatuľkovávaním“ žiakov.
Pravidelné semináre a výcviky, ktoré sa vôbec alebo len veľmi málo organizujú, odstraňujú tieto problémy a zvyšujú kvalitu práce učiteľa.

Otázka č. 11.
Efektivita klasifikačnej porady závisí od pripravenosti a dobrého manažmentu vedenia školy. Upozorňujeme preto riaditeľov škôl, aby tejto činnosti venovali oveľa väčšiu pozornosť, ako je v súčasnosti zvykom.

12 Záver
Známka je jedným z motívov učenia. Známka určuje postavenie žiaka v triede, vzťah rodičov k jeho úspechom a pre mnohých je známka zmyslom učenia. To však nie je pravý význam známky. Skúsený a tvorivo pracujúci pedagóg má u žiakov vzbudzovať záujem o učenie, o získavanie nových vedomostí, o spôsob učenia. Žiaci majú záujem o učenie a tešia sa, keď sa im podarí splniť zložitú úlohu, na ktorej si museli „lámať hlavu“, prekonávať ťažkosti, vynachádzať nové spôsoby práce. Takáto intenzívna rozumová činnosť na hodine im prináša radosť, uspokojuje ich a povzbudzuje k učeniu. Úloha a význam známky sa pritom pre niektorých žiakov posúva na vedľajšiu koľaj, zmysel učenia nachádzajú v plnení úloh, v získavaní nových vedomostí; pre iných nadobúda funkciu kontroly vedomostí. Skúšanie a klasifikácia je činnosť, pri ktorej má pedagogický takt významnú úlohu. Z hľadiska učiteľov i žiakov patrí skúška a klasifikácia k najcitlivejším stránkam vyučovania. Preto nie je div, že práve v tejto etape vyučovacej hodiny dochádza najčastejšie ku konfliktom, napätiam, frustráciám a pod., najmä ak sa učiteľ nespráva pedagogicky taktne. Vo všeobecnosti za pedagogicky taktné možno považovať také počínanie si učiteľa, v ktorom sa vyvažuje kontrolná a výchovná funkcia skúšania a známkovania a ktoré žiakov neznechutí, ale kladne motivuje do ďalšej práce.

Sú však, žiaľ, prípady, keď sa učiteľ pozerá na známkovanie ako na prostriedok, ktorým môže úspešne pozdvihnúť svoju autoritu a popularitu u žiakov, a to či už vzbudzovaním strachu alebo benevolenciou. Nebezpečný je ako liberalizmus – mierne známkovanie, kladenie ľahkých otázok –, tak aj nadmerná prísnosť. Je zrejmé, že takéto chápanie hodnotenia nemá nič spoločné s učiteľovým pedagogickým taktom. Učiteľovo pedagogicky netaktné správanie pri známkovaní je predmetom zostrenej pozornosti žiakov. Pre „dobrého“ žiaka môže horšia známka pôsobiť povzbudzujúco (chce si ju opraviť) alebo odradzujúco (zanevrie na učenie). Podobne, na „horšieho“ žiaka môže lepšia známka pôsobiť negatívne a stráca chuť do učenia, a ak dostane horšiu známku, je opäť znechutený. Tu má zapôsobiť učiteľ svojimi pedagogickými schopnosťami motivovať žiakov k učeniu. Pri skúšaní učiteľovi môže prekážať okolnosť, že dobre pozná každého žiaka. Preto mu padne za ťažko dať dobrému žiakovi zlú známku za slabú odpoveď, rovnako ako dať dobrú známku známemu leňochovi a lajdákovi, ktorý si vytiahol „šťastnú“ otázku.

Známkovať sa má objektívne. A úplne na záver citát pre všetkých pedagógov:
„Hodnotenie žiaka je jednou z foriem potvrdenia alebo brzdenia reakcií dieťaťa. Je prostriedkom, ako správne prejavy správania posilniť a nežiadúce odstrániť“.