Úvod
Voľný čas ako výrazný fenomén života vyspelých krajín je zároveň jedným z dôležitých problémov týchto krajín. Významne vstupuje do vývoja spoločnosti, napr. štruktúrou zamestnanosti, modelom rodinného života či vznikom tzv. priemyslu voľného času. Voľný čas, ktorý by mal byť (okrem iného) priestorom na rozvoj a kultiváciu osobnosti, v značnej časti mladej populácie sa stáva priestorom podmieňujúcim vznik rôznych sociálno-patologických javov. Preto ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času detí a mládeže, urýchli tým rozvoj všeobecných a špecifických schopností mladej generácie a potlačí tým rozvoj negatívnych sociálnych javov. Vo sfére voľného času sa rozhoduje aj o rozvoji talentu mladého človeka, naplnení jeho potrieb a záujmov a na druhej strane sa tlmia tendencie k negatívnemu sociálnemu vývoju. Spoločnosť zatiaľ neakceptuje efektivitu a produktivitu potenciálu mladej generácie získanej voľnočasovými aktivitami a nedoceňuje prostriedky ušetrené na následnej kriminalite a narkománii a zatiaľ plne neuznáva ekonomický význam kvalitného využívania voľného času mladej generácie. Sféra voľného času môže pritom do určitej miery kompenzovať aj niektoré nedostatky školského systému.

1 Definícia voľného času
Voľný čas sa v zmysle sociologických kritérií považuje za čas, v ktorom si jednotlivec na základe svojich postojov, záujmov a potrieb volí určitú činnosť. Je to tá časť mimopracovného, mimoškolského času, ktorá zostáva po naplnení individuálnych fyziologických a sociálnych potrieb. Aktivity detí a mládeže vo voľnom čase majú svoje špecifiká, ktoré sa reflektujú v zdravotno-hygienickej, formatívno-výchovnej, sebarealizačnej, socializačnej, relaxačnej a v preventívnej funkcii. V súčasnom období z uvedených funkcií vystupuje do popredia najmä relaxačno-oddychová funkcia.

2 Charakteristiky voľného času
Pre voľný čas detí a mládeže je charakteristický:
- evidentný paradox, vyplývajúci z rastúceho rozsahu voľného času dospelých a jeho stabilizácie u mládeže, neustále zvyšovanie vecných a časových nárokov na predĺženie školskej dochádzky, počtu vyučovacích hodín, predmetov, direktívne zásahy rodičov a pod.;
- demokratizácia voľného času, čo umožňuje vytvárať relatívne rovnaké šance pre každého mladého človeka;
- úsilie o získanie voľného času sa presúva z extenzívnych (koľko) na intenzívne nároky (ako), vnútorná diferenciácia voľného času sa prejavuje v rozsahu, obsahu i formách aktivít;
- komercionalizácia foriem využívania voľného času navodzuje u mnohých mladých ľudí frustráciu z atraktívnosti ponúk a obmedzených finančných možností ich saturovania, u časti mladých ľudí sa objavuje tendencia absolutizovať voľný čas ako najvyššiu hodnotu a zmysel života;
Orientácia a voľba spôsobu využívania voľného času sú limitované podmienkami prostredia i jednotlivca. Na voľný čas detí a mládeže majú okrem objektívnych celospoločenských faktorov vplyv predovšetkým rodina, štát, škola, školské a mimoškolské zariadenia, občianske združenia detí a mládeže a neformálne rovesnícke skupiny. V uvedenej štruktúre činiteľov má na využívanie voľného času vplyv čoraz výraznejšia ponuka inštitúcií, ktoré pracujú na komerčnom princípe.

3 Podpora na úrovni štátnej a verejnej správy
Vytváranie podmienok kvalitného napĺňania a uspokojovania potrieb detí a mládeže vo voľnom čase sa realizuje najmä prostredníctvom školy a školských zariadení. Slovensko je typicky vidieckou krajinou, kde takmer polovica detskej populácie žije vzdialená od možností organizovaného voľného času (centrá voľného času, domy kultúry a pod.). Pre tieto deti by sa mala stať najdostupnejšou možnosťou na využívanie voľného času škola, ktorá by mala mať najlepšie priestorové a materiálne podmienky na tieto činnosti. I popri tom je potrebné spomenúť nezanedbateľný negatívny účinok psychických bariér, zapríčinených rezonovaním zážitkov z vyučovacieho procesu, pre ktoré deti neradi zostávajú po vyučovaní v škole. Na druhej strane školy pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov nemajú zdroje, ba ani pracovníkov na organizovanie aktivít vo voľnom čase detí v takej miere, ako si to vyžadujú potreby praxe. Pre úplný prehľad o situácii vo využívaní voľného času detí a mládeže spomenieme aj činnosť ďalších školských zariadení.

3.1 Školské kluby detí
Zabezpečujú pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, výchovu a vzdelávanie v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Do tejto podoby sa pretransformovali v roku 1994, keď zrušené oddelenia školských družín na základe tried nahradil model vekovo heterogénnych záujmových skupín. V priebehu uplynulých piatich rokov pomerne málo škôl prekonalo dovtedajší zaužívaný systém výchovy v školských družinách. Školské kluby vo všeobecnosti dostatočne neplnia svoje poslanie. Je to spôsobené i danými podmienkami, ktoré pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov prakticky vytvárajú slabé možnosti na ich existenciu, ale aj skutočnosťou, že vychovávatelia si často neuvedomujú špecifiká pôsobenia vo voľnom čase detí. Školské kluby sa stali zväčša školskými zariadeniami so sociálnou funkciou, ktoré slúžia pre deti nižších ročníkov na oddych a prípravu na vyučovanie. Záujmová činnosť pre starších žiakov sa realizuje len v malej miere. Výchova vo voľnom čase v školskom klube sa vo všeobecnosti nepovažuje za rovnocennú s vyučovaním, čo sa prejavuje nielen pri plánovaní, riadení a čerpaní rozpočtu, ale v celom komplexe vzťahov tejto činnosti.