3.2 Centrá voľného času
Vytváranie podmienok a ponuky na zmysluplné využívanie voľného času detí tak v podstate ostalo okrem školy na centrách voľného času, ktoré sa stali jedným z najvýznamnejších činiteľov realizácie štátneho programu starostlivosti o deti a mládež v oblasti voľného času. Tieto centrá venujú veľkú pozornosť vyhľadávaniu a príprave talentov a integrácii detí a mládeže so špeciálnymi potrebami. V posledných rokoch sa do popredia dostala aj spoločná práca rodičov s deťmi – ako podpora rodinnej výchovy, a činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Centrá voľného času realizujú rôznorodé pravidelné i príležitostné aktivity v záujmových útvaroch, organizujú prázdninové podujatia a tábory, súťaže, prehliadky a metodickú a edičnú činnosť. Preto majú najväčšie predpoklady pozitívne ovplyvňovať voľný čas detí a dospievajúcej mládeže z celého spádového územia, pričom treba poznamenať, že reálne sú dostupné iba malému percentu mladej populácie, ktorá žije v mestách, kde sú centrá zriadené (v roku 2000 ich pracovalo 126). Tým narastá počet detí a mládeže, ktorí majú zníženú možnosť zmysluplne využívať svoj voľný čas.

3.3 Strediská záujmovej činnosti
Zabezpečujú rozvíjanie a organizovanie oddychu, činnosti žiakov základných a stredných škôl v ich voľnom čase. Zriaďujú sa od roku 1995 a v súčasnosti ich pracuje 15, z toho 3 cirkevné. Nemalú pozornosť využívaniu voľného času detí a mládeže by mali venovať obce a to zriaďovaním verejných ihrísk, športových areálov, využívaním spoločenských a kultúrnych zariadení a najmä organizovaním neformálnych a atraktívnych podujatí. Žiaľ, obce v regiónoch SR venujú vytváraniu podmienok na aktívne využívanie voľného času detí a mládeže nedostatočnú alebo takmer nijakú pozornosť. V tejto súvislosti treba upozorniť na deficit legislatívnych noriem, ako aj na nedostatočné rozdelenie finančných prostriedkov z rozpočtu obcí na ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže.

3.4 Kultúrne zariadenia
Významnú úlohu v ovplyvňovaní voľného času detí a mládeže majú kultúrne zariadenia. Ich poslaním je napomáhať znižovanie negramotnosti, poskytovanie príležitostí na vzdelávanie pre všetky deti a mládež bez ohľadu na ich pohlavie a prostredie, z ktorého vyšli. Pri napĺňaní týchto úloh plnia dôležitú funkciu knižnice. Na Slovensku existuje špecializovaná verejná knižnica pre deti a mládež do 15 rokov v Košiciach, okrem toho pri jednotlivých verejných knižniciach sú oddelenia pre deti a pri školách existujú školské knižnice. Osobitnú funkciu v tomto smere má Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá venuje pozornosť plneniu vládnych programov a medzinárodných dohovorov v rámci OSN, UNESCO a EÚ.

Medzi kultúrne zariadenia, ktoré podporujú efektívne využívanie voľného času detí a mládeže, patria múzeá a galérie. Popri rôznorodých aktivitách, ako sú prednášky, besedy, multimediálne prezentácie, náučno-zábavné programy a pod., ktoré uskutočňujú tieto inštitúcie, pozornosť si zaslúžia aj produkty kultúrneho turizmu realizované v hradných múzeách. Návštevnosť podujatí organizovaných týmito inštitúciami je pomerne vysoká, podľa podkladových materiálov Ministerstva kultúry SR až 70 % návštevníkov tvoria predovšetkým mladí ľudia. Slovenská národná galéria realizuje množstvo akcií určených pre školy všetkých stupňov. V tomto roku bola zriadená v priestoroch SNG tvorivá dielňa pre deti školského a predškolského veku.

Vo výchovno-vzdelávacom procese, ako aj pri využívaní voľného času detí a mládeže má dôležité poslanie ÚĽUV, ktorý poskytuje možnosti vzdelávania a využitia voľného času v oblasti tradičnej výroby a remesiel. ÚĽUV formou krátkodobých a dlhodobých kurzov umožňuje deťom a mládeži zoznámiť sa s tradičnými výrobnými technikami v rôznych remeselníckych dielňach (drotárskej, hrnčiarskej, rezbárskej, košikárskej a tkáčskej), čo im umožňuje naučiť sa pracovať s príslušným náradím a zároveň pozorovať remeselníkov pri ich tvorivej práci. Zaujímavé pre deti a mládež sú tzv. prezentačné akcie pozostávajúce z prehliadky dielní a z výučby niektorej výrobnej techniky. Takéto akcie ÚĽUV usporadúva nielen pre domácich, ale aj zahraničných študentov.Na efektívnom využívaní voľného času detí a mládeže sa v značnej miere podieľa aj Slovenská ústredná hvezdáreň. K jej najzaujímavejším akciám určeným pre deti a mládež patrí výtvarná súťaž Vesmír očami detí, pričom v školskom roku 1997/1998 sa uskutočnil už jej 13. ročník. Nezastupiteľné miesto v oblasti využívania voľného času detí a mládeže majú divadlá, hudobné telesá, Slovenský filmový ústav, Slovenské centrum dizajnu, Národné osvetové centrum a množstvo projektov medzinárodného domu umenia pre deti – Bibiány.

4 Podpora na úrovni neštátnych subjektov
U mladých ľudí celkovo prevláda nízka organizovanosť v detských a mládežníckych organizáciách. Tento stav je spôsobený, ako sa už konštatovalo, nie celkom vyhovujúcou činnosťou organizácií, nedostatočnými materiálno-technickými a priestorovými podmienkami, relatívne slabou informovanosťou detí a mládeže, ako aj faktom, že obsah ich činnosti nie vždy zohľadňuje potreby a záujmy mladých ľudí. Na druhej strane značná časť mladej populácie neprejavuje záujem o akúkoľvek organizovanosť. Z hľadiska mozaiky predstavujú občianske združenia detí a mládeže a nadácie v SR nasledujúce typy: spoločensko-politické, konfesionálne, stavovské a profesionálne, všeobecné, zamerané na výchovno-vzdelávaciu a odbornú činnosť, záujmové, charitatívne a nadačné. V členskej základni občianskych združení detí a mládeže najvyššie percento predstavujú mladí ľudia vo veku 15 – 26 rokov (51,3 %), ďalej deti do 15 rokov (40,7 %) a členovia nad 26 rokov (8,0 %). Hlbšou analýzou podľa jednotlivých vekových kategórií sa zistilo, že najviac detí do 15 rokov majú v členskej základni občianske združenia zamerané na výchovno-vzdelávaciu a odbornú činnosť. Veková kategória mládeže od 15 do 26 rokov je základom pre väčšinu združení a výrazne sa prejavuje najmä v záujmových združeniach.

Činnosť občianskych združení detí a mládeže zabezpečuje t. č. 279 platených pracovníkov, z toho 142 pracovníkov na plný a 137 na čiastočný pracovný úväzok. Pedagogické vzdelanie má len 26 pracovníkov. Dobrovoľných pracovníkov pracuje v občianskych združeniach 7 629, pričom prevahu majú ženy.
V rámci občianskych združení detí a mládeže vyvíja činnosť 2 356 záujmových útvarov s počtom členov 59 290. Najčastejším motívom vstupu mladých ľudí do občianskych združení je túžba po priateľstve, úprimných vzťahoch, radosť zo zábavy a pohybu, možnosť rozvíjať svoje potreby, záujmy a talent, ale i možnosť prevencie negatívnym sociálnym javom. Iba v malom počte združení sa naša mládež organizuje na základe politického presvedčenia alebo úsilia podnikať a zarábať.
Všetky združenia mládeže s výnimkou spoločensko-politických nevnímajú politické presvedčenie ako významný determinujúci prvok mládežníckeho združovania. Zrejme to nie je nedostatok politickej kultúry, ale skôr pochybnosti, či proklamované politické presvedčenie nie je len formálnym znakom bez hlbšieho prežívania a pochopenia. Súdržnosť, vnútorné spojenectvo ľudí vytvorené len na národnom alebo politickom princípe polarizuje mládež a vedie k tomu, že sa spoločenský a politický život vníma zúžene, len ako boj o moc a nie ako spoločné, vzájomne kontrolované úsilie o demokratické fungovanie spoločnosti. Vo všetkých združeniach je dôležitým prameňom súdržnosti a blízkosti radosť zo zábavy a pohybu, pričom až nadmieru absentuje túžba podnikať a zarábať.

Sieť mládežníckych združení na Slovensku vcelku predstavuje svojím vnútorným smerovaním rôznorodé psychosociálne prostredie a vonkajším správaním odlišné aktivity, ktoré umožňujú mladým ľuďom využívať slobodu rozhodovania a dobrovoľne, v súlade so svojimi potrebami participovať na riešení problémov v príslušnom združení. Aj keď s problémami, predsa sa vytvára rôznofarebná sieť združení. Mladí ľudia sa môžu v nich identifikovať s myšlienkovými, emocionálnymi cieľovými posolstvami, ktorých sú nositeľmi. Hoci po roku 1989 vstúpila do oblasti voľného času zvýšená aktivita neštátnej sféry, ponúkané a využívané možnosti nedosahujú predchádzajúci rozsah a často ani úroveň. Je to spôsobené najmä ekonomickým oslabením a nízkymi štátnymi dotáciami do rezortu školstva. Problémom je i nedocenenie práce s deťmi a dospievajúcou mládežou vo voľnom čase, pričom je známe, že ak štát šetrí prostriedky na neformálnu a záujmovú výchovu, musí oveľa viac investovať do represívnej sféry a prevýchovy. Na ovplyvňovaní voľného času detí a mládeže sa významne podieľajú náboženské spoločnosti, reholy a jednotlivé cirkvi. Svoju činnosť uskutočňujú rôznorodými formami práce, ktorá má pravidelný a aj príležitostný charakter. V podstate je zameraná na spájanie aktívneho využívania voľného času so šírením náboženských ideí, humanity, výchovy a vzdelávania v náboženskom duchu, na charitatívnu činnosť, zábavné a rekreačné aktivity.

5 Využívanie voľného času
Nevyhnutným predpokladom spoločenskej intervencie je poznanie reálnej situácie v oblasti využívania voľného času. Čas určený na realizáciu – voľný čas je dôležitou dimenziou v živote každého človeka. Možnosť správneho využívania voľného času je pre jednotlivca natoľko dôležitá, že mnohí mladí ľudia (19,85 %) ju považujú za jednu z najdôležitejších životných hodnôt. Význam voľného času v súčasnosti neustále narastá, je samostatnou oblasťou života človeka, ktorý si vytvára reálny priestor na sebarealizáciu. Sféra voľného času detí a mládeže a jeho obsahové naplnenie má dôležitý význam pre celoživotnú orientáciu človeka. Takmer polovica mladých ľudí zastáva názor, že má dostatok voľného času na realizáciu svojich záujmov a potrieb (46,2 %) a 40,4 % pociťuje nedostatok voľného času. Každý desiaty mladý človek má veľa voľného času a často dokonca nevie, čo s ním urobiť a 2,6 % sa domnieva, že nemá voľný čas vôbec.

Porovnávaním údajov za obdobie niekoľkých rokov sa zistilo, že zatiaľ čo pocit dostatku voľného času prejavuje klesajúcu tendenciu (v roku 1997 – 50,0 %, 1998 – 47,9 % a v roku 2000 – 46,2 %), u mladých ľudí vzrastá pocit nedostatku voľného času (v roku 1997 – 36,2 %, 1998 – 39,9 %, 2000 – 40,4 %). Zároveň sa prehlbujú kontrasty v disponovaní s voľným časom – pribúdajú jednotlivci frustrovaní nedostatkom voľného času, ale aj takí, ktorí majú nadbytok voľného času a nevedia, čo s ním. To prináša so sebou množstvo problémov a tendencie k negatívnemu sociálnemu správaniu. Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času mladých ľudí, urýchli tým rozvoj ich všeobecných a špecifických schopností a potlačí rozvoj negatívnych čŕt vyúsťujúcich do kriminality, narkománie, prostitúcie a pod. Z výskumov vyplýva, že negatívnym vplyvom podliehajú ľahšie mladí ľudia, ktorí nemajú nijaké konkrétne životné ciele, žijú zo dňa na deň, majú slabú záujmovú orientáciu a nadbytok voľného času, ktorý nevedia alebo nemajú možnosť zmysluplne využiť.