Nedostatok voľného času najviac pociťujú respondenti najvyššej vekovej kategórie 22 – 26-roční a nadbytok zas mladí ľudia vo veku 15 – 17 rokov a to vo väčšej miere chlapci (64,5 %) ako dievčatá (35,3 %). Zatiaľ čo staršia veková skupina mladých ľudí inklinuje k pocitu nedostatku voľného času, najmladšia skupina respondentov sa domnieva, že má veľa voľného času a často nevie, ako ho využiť. Hodnota voľného času a jeho adekvátne racionálne využívanie spočíva predovšetkým v možnosti rozvoja osobnosti. Človek je do značnej miery takým, akým ho robí práve spôsob využívania voľného času.
Spôsob využívania voľného času mladých ľudí opisuje tabuľka, kde mean = priemerná hodnota vyjadruje frekvenciu, častosť realizácie aktivity (1 – často, 2 – občas, 3 – vôbec).

Činnosti voľného času Mean
1. počúvanie rozhlasu, hudby 1,40
2. kontakty v rodine 1,43
3. sledovanie televízie, videa 1,49
4. stretnutia s priateľom, priateľkou, vo dvojici 1,58
5. stretávania v partiách, s rovesníkmi 1,65
6. čítanie novín a časopisov 1,66
7. aktívny športový pohyb 2,05
8. pasívny oddych, leňošenie 1,88
9. čítanie kníh 2,02
10. návšteva kaviarní a pohostinstiev 2,03
11. manuálna práca 1,85
12. využívanie počítača, programy a hry 2,11
13. návštevy kultúrnych podujatí (kiná, divadlá, koncerty)2,13
14. návšteva diskoték, herní 2,13
15. účasť na bohoslužbách, návšteva kostola 2,15
16. návšteva športových podujatí 2,18
17. iné2,20
18. neformálna záujmová činnosť 2,32
19. aktívna záujmová činnosť 2,37
20. verejnoprospešná činnosť, ekológia 2,68

Počúvanie hudby, sledovanie televízie a čítanie novín a časopisov sú pre mladých ľudí najčastejšie formy relaxácie a vypĺňania voľného času. Mladí ľudia sa im venujú často a podľa poradia sú najfrekventovanejšími aktivitami vo voľnom čase. Obdobie mladosti je obdobím nadväzovania priateľských a partnerských vzťahov. Táto skutočnosť sa odráža aj v spôsobe využívania voľného času. Kontakty v rodine, stretnutia s priateľkou, resp. priateľom vo dvojici sa objavujú medzi najčastejšími formami využívania voľného času. Za nimi nasleduje stretávanie sa v rovesníckych neformálnych skupinách, partiách. Významným faktorom, ktorý v hlavnej miere určuje kvalitu využívania voľného času, sú záujmy mladých ľudí. Veď pestovanie záujmov, záľub nie je len zdrojom aktívneho využívania voľného času, zdrojom poučenia, zážitkov a podnetov, ale aj prameňom rozvoja a utvárania hodnotového systému. Ako prvá z aktívnych foriem využívania voľného času sa objavuje manuálna práca (ručné práce, domáce majstrovanie, práca v záhrade). Aktívna záujmová činnosť je u mladých ľudí zastúpená len príležitostne, prípadne vôbec nie. Pravidelne sa mladí ľudia venujú záujmovej činnosti v 13,0 %, 36,9 % ju realizuje príležitostne a polovica z nich sa záujmovej činnosti nevenuje vôbec. Príčin tohto stavu je viac. Počnúc od nezáujmu mladých ľudí o záujmovú činnosť o aktívne využívanie voľného času až po problém zvýšenej finančnej náročnosti pravidelnej záujmovej činnosti či neschopnosti mladých ľudí efektívne využiť ponúkané možnosti využívania voľného času.

Mnohé empirické výskumy dokazujú, že deti a mládež často nebývajú primeraným spôsobom oslovované nositeľmi aktivít vo voľnom čase, možnosti a ponuky nepoznajú alebo sa v nich zle orientujú. Dôležitú úlohu v životnom štýle mladého človeka zohráva aktívny športový pohyb. Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných mladých ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec. Ak sledujeme pravidelnosť v realizovaní niektorého z druhov športu, zistíme, že 64,4 % sa pravidelnej športovej činnosti nevenuje. Z tých, ktorí sa pravidelnému športu venujú, je 6,0 % mladých ľudí zameraných na atletiku, 12,1 % na vodné športy, 34,7 % na loptové hry, 20,6 % na turistiku, cyklistiku a kolieskové korčule, 6 % opýtaných sa venuje zimným športom, 1 % bojovým umeniam, 4,8 % pravidelne navštevuje fitnes, prípadne pestuje kulturistiku, a 0,3 % pravidelne hrá tenis, stolný tenis, resp. squash.
Najhomogénnejšia je mládež v počúvaní rozhlasu a hudby a v sledovaní televízie a videa. Mládež vo veku 15 – 17 rokov sa od celku mladej generácie odlišuje vyššou frekvenciou počúvania hudby, návštev kultúrnych podujatí, najmä kín, ale aj kontaktov v rodine a stretávania sa v partiách rovesníkov. Pri starších vekových skupinách mládeže sa zvyšuje frekvencia stretávania sa s priateľom, priateľkou vo dvojici, ako aj návšteva pohostinstiev.

Dostupné pramene potvrdzujú, že v spôsobe využívania voľného času existuje medzi mladými ľuďmi rôznych európskych krajín výrazná zhoda. Mladí ľudia preferujú najmä stretnutia s priateľmi, počúvanie hudby, sledovanie televízie, prácu s počítačom a čítanie, ktoré patria medzi najčastejšie formy relaxácie vo voľnom čase. Veľkú dôležitosť pripisujú aj športovej aktivite napr. 86 % chlapcov a 80 % dievčat vo Francúzsku. Vo Švajčiarsku je až 50 % 15 – 19 ročných mladých ľudí členmi športových združení. V priebehu dospievania však záujem upadá, a to najmä u dievčat, a tak vo väčšine aktivít dominujú chlapci. Všeobecná zhoda medzi výskumníkmi dokazuje, že účasť mladých ľudí na činnosti dobrovoľných organizácií a verejnoprospešnej práci nepredstavuje hlavnú formu aktivity vo voľnom čase. Verejnoprospešnej činnosti sa mladí ľudia venujú najmenej zo všetkých svojich aktivít. Z uvedeného dôvodu aj podiel mladých ľudí na verejnom živote spoločnosti a úsilie o riešenie problémov v mieste bydliska je zanedbateľné. Až takmer 85 % mladých ľudí sa nepodieľa na verejnom živote. Najväčšiu účasť na verejnom živote prejavujú mladí ľudia aktivitou na konkrétnych akciách v mieste bydliska (8,6 %). 2,4 % opýtaných vykonáva verejnú funkciu v obci a 1,9 % sa podieľa na verejnom živote prostredníctvom mládežníckej, resp. politickej strany, ktorej je členom.

Členstvo detí a mládeže v mládežníckej organizácii, resp. v záujmovom združení, predstavuje 7,6 %. Až 92,6 % mladých ľudí nie je členom žiadneho občianskeho združenia. Výpovede o príčinách dokazujú, že 35 % sa nezaujíma o prácu detských a mládežníckych organizácií a záujmových združení, 24,6 % nenašlo organizáciu, ktorej činnosť je zaujímavá a podnetná. Každý piaty mladý človek udáva, že v mieste bydliska nepôsobí mládežnícke združenie, prípadne nevie o jeho existencii. Pre 12,0 % mladých ľudí je hlavnou príčinou nedostatok voľného času. Zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie mimo vyučovania, majú za cieľ orientovať deti a mládež na hodnotné záujmy, rozvíjať ich schopnosti i vedomosti a zároveň zabezpečujú aj výchovnú a socializačnú pomoc zamestnaným rodičom. Ďalšou formou sú zariadenia, ktoré zabezpečujú rozvoj záujmov, organizovanie oddychovo-relaxačnej činnosti, podieľajú sa na formovaní návykov zmysluplného využívania voľného času. Podľa zákona sem patria školské kluby, strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času a domovy mládeže.

Pred rokom 1989 takmer 80 % detí a mládeže sa zapájalo do organizovanej záujmovej činnosti vo voľnom čase prostredníctvom PO SZM a SZM, školských družín a klubov, telovýchovných organizácií, domov pionierov a mládeže, staníc mladých turistov, prírodovedcov a technikov, ľudových škôl umenia a pod. Na Slovensku bola vybudovaná pomerne ucelená sieť domov pionierov a mládeže, ktoré sa významnou mierou podieľali na tvorivom napĺňaní voľného času mladých ľudí a na vyhľadávaní a ďalšom vzdelávaní talentov vo všetkých oblastiach záujmovej činnosti. Táto činnosť bola pomerne bohato dotovaná štátom. Po roku 1989 došlo v priamej nadväznosti na spoločensko-politické zmeny aj k zmenám v oblasti práce s deťmi a mládežou. Vo voľnom čase začali pracovať okrem štátnych aj neštátne a cirkevné organizácie. Záujem týchto organizácií je skôr orientovaný na určitú skupinu detí a mladých ľudí, ale nie všetky organizácie majú vypracovaný ucelený systém činnosti. K tomu pristupujú u mnohých organizácií i problémy súvisiace s nedostatočnou priestorovou a materiálnou vybavenosťou. Počet centier voľného času sa od roku 1991 postupne znižoval. V posledných dvoch rokoch zostáva stabilný, podobne ako počet záujmových útvarov, ktoré klesali od roku 1991 s miernym a postupným nárastom od roku 1996 (najvyšší počet v roku 1999 = 5 814).

Počet členov záujmových útvarov od roku 1990 postupne pomaly klesal a mierne vzrástol v roku 1998, pričom v tomto roku pracovalo o 12 zariadení viac ako v roku 1993 a počet členov je takmer zhodný. V priebehu posledných rokov sa nepodarilo zastaviť pokles počtu interných a externých pracovníkov, to sa však neodzrkadlilo na kvalitatívnych ani kvantitatívnych ukazovateľoch. Rozsah a množstvo záujmovej činnosti centier voľného času, nové a doplnkové aktivity sú závislé nielen od počtu pracovníkov, priestorových možností a materiálno-technického vybavenia, ale predovšetkým od finančných prostriedkov, ktoré sa na ich činnosť uvoľňujú, ako i od pracovnej zanietenosti profesionálnych a dobrovoľných pracovníkov. V strediskách záujmovej činnosti v roku 1999/2000 bolo evidovaných spolu 210 záujmových útvarov, v ktorých pracovalo 3 197 členov; z nich bolo 2 546 detí do 15 rokov veku. O činnosť stredísk majú najväčší záujem deti do 15 rokov, čo tvorí zhruba 80,0 % zo všetkých členov. Keďže voľného času detí a mládeže sa nemožno zmocniť len jeho organizovaním, ale aj jeho racionálnym využívaním, úlohou výchovy je pripraviť mládež tak, aby sa naučila cieľavedome si organizovať svoj voľný čas ako nevyhnutný predpoklad a meradlo tvorivých schopností, fyzických a psychických síl. V súlade s výchovou treba pôsobiť tak, aby sa hodnota voľného času v predstavách detí a mládeže spájala v primeranej proporcionalite s hodnotou pracovných a mimopracovných záujmových činností.

6 Najzávažnejšie problémy
• podstatná časť populácie detí a mládeže (cca 88 %) je mimo pozitívneho formatívneho vplyvu štátnych a mimoštátnych zariadení a inštitúcií na výchovu detí a mládeže vo voľnom čase;
• nevhodné využívanie voľného času vo väčšej časti populácie môže nadobudnúť charakter sociálno-patologických javov;
• neexistuje koordinácia v činnosti štátnych, regionálnych zariadení pre voľný čas detí a mládeže a občianskych združení detí a mládeže;
• zariadenia pre voľný čas detí a mládeže nie sú rovnako dostupné populácii detí a mládeže v mestách a na vidieku;
• nedostatočný záujem nižších článkov štátnej a verejnej správy o problematiku voľného času detí a mládeže;
• nerovnaké spoločenské ohodnotenie profesie učiteľa, vychovávateľa, resp. odborného pracovníka v CVČ;
• rozpory v teoretickej a praktickej príprave pracovníkov v oblasti voľného času detí a mládeže;
• nedostatočná podpora zakladaniu a rozvoja stredísk záujmovej činnosti detí a mládeže;
• malá podpora zriaďovaniu a využívaniu nových športových objektov, ako aj areálov zdravia v regiónoch;

7 Záver
Cieľom politiky v oblasti voľného času je vytvárať a zlepšovať legislatívne, ekonomické a personálne podmienky na hodnotné využívanie voľného času detí a mládeže, zabezpečiť rovnakú dostupnosť kultúrnych a výchovných zariadení, klubov, športových objektov a areálov zdravia pre deti z miest a dedín. Legislatívne umožniť školám, školským a mimoškolským zariadeniam i MVO, aby prostriedky získané z prenájmov priestorov a budov mohli vo väčšej miere využiť na organizovanie voľného času detí a mládeže.