Úvod
Voľný čas ako výrazný fenomén života vyspelých krajín je zároveň jedným z dôležitých problémov týchto krajín. Významne vstupuje do vývoja spoločnosti, napr. štruktúrou zamestnanosti, modelom rodinného života či vznikom tzv. priemyslu voľného času. Voľný čas, ktorý by mal byť (okrem iného) priestorom na rozvoj a kultiváciu osobnosti, v značnej časti mladej populácie sa stáva priestorom podmieňujúcim vznik rôznych sociálno-patologických javov. Preto ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času detí a mládeže, urýchli tým rozvoj všeobecných a špecifických schopností mladej generácie a potlačí tým rozvoj negatívnych sociálnych javov. Vo sfére voľného času sa rozhoduje aj o rozvoji talentu mladého človeka, naplnení jeho potrieb a záujmov a na druhej strane sa tlmia tendencie k negatívnemu sociálnemu vývoju. Spoločnosť zatiaľ neakceptuje efektivitu a produktivitu potenciálu mladej generácie získanej voľnočasovými aktivitami a nedoceňuje prostriedky ušetrené na následnej kriminalite a narkománii a zatiaľ plne neuznáva ekonomický význam kvalitného využívania voľného času mladej generácie. Sféra voľného času môže pritom do určitej miery kompenzovať aj niektoré nedostatky školského systému.

1 Definícia voľného času
Voľný čas sa v zmysle sociologických kritérií považuje za čas, v ktorom si jednotlivec na základe svojich postojov, záujmov a potrieb volí určitú činnosť. Je to tá časť mimopracovného, mimoškolského času, ktorá zostáva po naplnení individuálnych fyziologických a sociálnych potrieb. Aktivity detí a mládeže vo voľnom čase majú svoje špecifiká, ktoré sa reflektujú v zdravotno-hygienickej, formatívno-výchovnej, sebarealizačnej, socializačnej, relaxačnej a v preventívnej funkcii. V súčasnom období z uvedených funkcií vystupuje do popredia najmä relaxačno-oddychová funkcia.

2 Charakteristiky voľného času
Pre voľný čas detí a mládeže je charakteristický:
- evidentný paradox, vyplývajúci z rastúceho rozsahu voľného času dospelých a jeho stabilizácie u mládeže, neustále zvyšovanie vecných a časových nárokov na predĺženie školskej dochádzky, počtu vyučovacích hodín, predmetov, direktívne zásahy rodičov a pod.;
- demokratizácia voľného času, čo umožňuje vytvárať relatívne rovnaké šance pre každého mladého človeka;
- úsilie o získanie voľného času sa presúva z extenzívnych (koľko) na intenzívne nároky (ako), vnútorná diferenciácia voľného času sa prejavuje v rozsahu, obsahu i formách aktivít;
- komercionalizácia foriem využívania voľného času navodzuje u mnohých mladých ľudí frustráciu z atraktívnosti ponúk a obmedzených finančných možností ich saturovania, u časti mladých ľudí sa objavuje tendencia absolutizovať voľný čas ako najvyššiu hodnotu a zmysel života;
Orientácia a voľba spôsobu využívania voľného času sú limitované podmienkami prostredia i jednotlivca. Na voľný čas detí a mládeže majú okrem objektívnych celospoločenských faktorov vplyv predovšetkým rodina, štát, škola, školské a mimoškolské zariadenia, občianske združenia detí a mládeže a neformálne rovesnícke skupiny. V uvedenej štruktúre činiteľov má na využívanie voľného času vplyv čoraz výraznejšia ponuka inštitúcií, ktoré pracujú na komerčnom princípe.

3 Podpora na úrovni štátnej a verejnej správy
Vytváranie podmienok kvalitného napĺňania a uspokojovania potrieb detí a mládeže vo voľnom čase sa realizuje najmä prostredníctvom školy a školských zariadení. Slovensko je typicky vidieckou krajinou, kde takmer polovica detskej populácie žije vzdialená od možností organizovaného voľného času (centrá voľného času, domy kultúry a pod.). Pre tieto deti by sa mala stať najdostupnejšou možnosťou na využívanie voľného času škola, ktorá by mala mať najlepšie priestorové a materiálne podmienky na tieto činnosti. I popri tom je potrebné spomenúť nezanedbateľný negatívny účinok psychických bariér, zapríčinených rezonovaním zážitkov z vyučovacieho procesu, pre ktoré deti neradi zostávajú po vyučovaní v škole. Na druhej strane školy pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov nemajú zdroje, ba ani pracovníkov na organizovanie aktivít vo voľnom čase detí v takej miere, ako si to vyžadujú potreby praxe. Pre úplný prehľad o situácii vo využívaní voľného času detí a mládeže spomenieme aj činnosť ďalších školských zariadení.

3.1 Školské kluby detí
Zabezpečujú pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, výchovu a vzdelávanie v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Do tejto podoby sa pretransformovali v roku 1994, keď zrušené oddelenia školských družín na základe tried nahradil model vekovo heterogénnych záujmových skupín. V priebehu uplynulých piatich rokov pomerne málo škôl prekonalo dovtedajší zaužívaný systém výchovy v školských družinách. Školské kluby vo všeobecnosti dostatočne neplnia svoje poslanie. Je to spôsobené i danými podmienkami, ktoré pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov prakticky vytvárajú slabé možnosti na ich existenciu, ale aj skutočnosťou, že vychovávatelia si často neuvedomujú špecifiká pôsobenia vo voľnom čase detí. Školské kluby sa stali zväčša školskými zariadeniami so sociálnou funkciou, ktoré slúžia pre deti nižších ročníkov na oddych a prípravu na vyučovanie. Záujmová činnosť pre starších žiakov sa realizuje len v malej miere. Výchova vo voľnom čase v školskom klube sa vo všeobecnosti nepovažuje za rovnocennú s vyučovaním, čo sa prejavuje nielen pri plánovaní, riadení a čerpaní rozpočtu, ale v celom komplexe vzťahov tejto činnosti.
3.2 Centrá voľného času
Vytváranie podmienok a ponuky na zmysluplné využívanie voľného času detí tak v podstate ostalo okrem školy na centrách voľného času, ktoré sa stali jedným z najvýznamnejších činiteľov realizácie štátneho programu starostlivosti o deti a mládež v oblasti voľného času. Tieto centrá venujú veľkú pozornosť vyhľadávaniu a príprave talentov a integrácii detí a mládeže so špeciálnymi potrebami. V posledných rokoch sa do popredia dostala aj spoločná práca rodičov s deťmi – ako podpora rodinnej výchovy, a činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Centrá voľného času realizujú rôznorodé pravidelné i príležitostné aktivity v záujmových útvaroch, organizujú prázdninové podujatia a tábory, súťaže, prehliadky a metodickú a edičnú činnosť. Preto majú najväčšie predpoklady pozitívne ovplyvňovať voľný čas detí a dospievajúcej mládeže z celého spádového územia, pričom treba poznamenať, že reálne sú dostupné iba malému percentu mladej populácie, ktorá žije v mestách, kde sú centrá zriadené (v roku 2000 ich pracovalo 126). Tým narastá počet detí a mládeže, ktorí majú zníženú možnosť zmysluplne využívať svoj voľný čas.

3.3 Strediská záujmovej činnosti
Zabezpečujú rozvíjanie a organizovanie oddychu, činnosti žiakov základných a stredných škôl v ich voľnom čase. Zriaďujú sa od roku 1995 a v súčasnosti ich pracuje 15, z toho 3 cirkevné. Nemalú pozornosť využívaniu voľného času detí a mládeže by mali venovať obce a to zriaďovaním verejných ihrísk, športových areálov, využívaním spoločenských a kultúrnych zariadení a najmä organizovaním neformálnych a atraktívnych podujatí. Žiaľ, obce v regiónoch SR venujú vytváraniu podmienok na aktívne využívanie voľného času detí a mládeže nedostatočnú alebo takmer nijakú pozornosť. V tejto súvislosti treba upozorniť na deficit legislatívnych noriem, ako aj na nedostatočné rozdelenie finančných prostriedkov z rozpočtu obcí na ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže.

3.4 Kultúrne zariadenia
Významnú úlohu v ovplyvňovaní voľného času detí a mládeže majú kultúrne zariadenia. Ich poslaním je napomáhať znižovanie negramotnosti, poskytovanie príležitostí na vzdelávanie pre všetky deti a mládež bez ohľadu na ich pohlavie a prostredie, z ktorého vyšli. Pri napĺňaní týchto úloh plnia dôležitú funkciu knižnice. Na Slovensku existuje špecializovaná verejná knižnica pre deti a mládež do 15 rokov v Košiciach, okrem toho pri jednotlivých verejných knižniciach sú oddelenia pre deti a pri školách existujú školské knižnice. Osobitnú funkciu v tomto smere má Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá venuje pozornosť plneniu vládnych programov a medzinárodných dohovorov v rámci OSN, UNESCO a EÚ.

Medzi kultúrne zariadenia, ktoré podporujú efektívne využívanie voľného času detí a mládeže, patria múzeá a galérie. Popri rôznorodých aktivitách, ako sú prednášky, besedy, multimediálne prezentácie, náučno-zábavné programy a pod., ktoré uskutočňujú tieto inštitúcie, pozornosť si zaslúžia aj produkty kultúrneho turizmu realizované v hradných múzeách. Návštevnosť podujatí organizovaných týmito inštitúciami je pomerne vysoká, podľa podkladových materiálov Ministerstva kultúry SR až 70 % návštevníkov tvoria predovšetkým mladí ľudia. Slovenská národná galéria realizuje množstvo akcií určených pre školy všetkých stupňov. V tomto roku bola zriadená v priestoroch SNG tvorivá dielňa pre deti školského a predškolského veku.

Vo výchovno-vzdelávacom procese, ako aj pri využívaní voľného času detí a mládeže má dôležité poslanie ÚĽUV, ktorý poskytuje možnosti vzdelávania a využitia voľného času v oblasti tradičnej výroby a remesiel. ÚĽUV formou krátkodobých a dlhodobých kurzov umožňuje deťom a mládeži zoznámiť sa s tradičnými výrobnými technikami v rôznych remeselníckych dielňach (drotárskej, hrnčiarskej, rezbárskej, košikárskej a tkáčskej), čo im umožňuje naučiť sa pracovať s príslušným náradím a zároveň pozorovať remeselníkov pri ich tvorivej práci. Zaujímavé pre deti a mládež sú tzv. prezentačné akcie pozostávajúce z prehliadky dielní a z výučby niektorej výrobnej techniky. Takéto akcie ÚĽUV usporadúva nielen pre domácich, ale aj zahraničných študentov.Na efektívnom využívaní voľného času detí a mládeže sa v značnej miere podieľa aj Slovenská ústredná hvezdáreň. K jej najzaujímavejším akciám určeným pre deti a mládež patrí výtvarná súťaž Vesmír očami detí, pričom v školskom roku 1997/1998 sa uskutočnil už jej 13. ročník. Nezastupiteľné miesto v oblasti využívania voľného času detí a mládeže majú divadlá, hudobné telesá, Slovenský filmový ústav, Slovenské centrum dizajnu, Národné osvetové centrum a množstvo projektov medzinárodného domu umenia pre deti – Bibiány.

4 Podpora na úrovni neštátnych subjektov
U mladých ľudí celkovo prevláda nízka organizovanosť v detských a mládežníckych organizáciách. Tento stav je spôsobený, ako sa už konštatovalo, nie celkom vyhovujúcou činnosťou organizácií, nedostatočnými materiálno-technickými a priestorovými podmienkami, relatívne slabou informovanosťou detí a mládeže, ako aj faktom, že obsah ich činnosti nie vždy zohľadňuje potreby a záujmy mladých ľudí. Na druhej strane značná časť mladej populácie neprejavuje záujem o akúkoľvek organizovanosť. Z hľadiska mozaiky predstavujú občianske združenia detí a mládeže a nadácie v SR nasledujúce typy: spoločensko-politické, konfesionálne, stavovské a profesionálne, všeobecné, zamerané na výchovno-vzdelávaciu a odbornú činnosť, záujmové, charitatívne a nadačné. V členskej základni občianskych združení detí a mládeže najvyššie percento predstavujú mladí ľudia vo veku 15 – 26 rokov (51,3 %), ďalej deti do 15 rokov (40,7 %) a členovia nad 26 rokov (8,0 %). Hlbšou analýzou podľa jednotlivých vekových kategórií sa zistilo, že najviac detí do 15 rokov majú v členskej základni občianske združenia zamerané na výchovno-vzdelávaciu a odbornú činnosť. Veková kategória mládeže od 15 do 26 rokov je základom pre väčšinu združení a výrazne sa prejavuje najmä v záujmových združeniach.

Činnosť občianskych združení detí a mládeže zabezpečuje t. č. 279 platených pracovníkov, z toho 142 pracovníkov na plný a 137 na čiastočný pracovný úväzok. Pedagogické vzdelanie má len 26 pracovníkov. Dobrovoľných pracovníkov pracuje v občianskych združeniach 7 629, pričom prevahu majú ženy.
V rámci občianskych združení detí a mládeže vyvíja činnosť 2 356 záujmových útvarov s počtom členov 59 290. Najčastejším motívom vstupu mladých ľudí do občianskych združení je túžba po priateľstve, úprimných vzťahoch, radosť zo zábavy a pohybu, možnosť rozvíjať svoje potreby, záujmy a talent, ale i možnosť prevencie negatívnym sociálnym javom. Iba v malom počte združení sa naša mládež organizuje na základe politického presvedčenia alebo úsilia podnikať a zarábať.
Všetky združenia mládeže s výnimkou spoločensko-politických nevnímajú politické presvedčenie ako významný determinujúci prvok mládežníckeho združovania. Zrejme to nie je nedostatok politickej kultúry, ale skôr pochybnosti, či proklamované politické presvedčenie nie je len formálnym znakom bez hlbšieho prežívania a pochopenia. Súdržnosť, vnútorné spojenectvo ľudí vytvorené len na národnom alebo politickom princípe polarizuje mládež a vedie k tomu, že sa spoločenský a politický život vníma zúžene, len ako boj o moc a nie ako spoločné, vzájomne kontrolované úsilie o demokratické fungovanie spoločnosti. Vo všetkých združeniach je dôležitým prameňom súdržnosti a blízkosti radosť zo zábavy a pohybu, pričom až nadmieru absentuje túžba podnikať a zarábať.

Sieť mládežníckych združení na Slovensku vcelku predstavuje svojím vnútorným smerovaním rôznorodé psychosociálne prostredie a vonkajším správaním odlišné aktivity, ktoré umožňujú mladým ľuďom využívať slobodu rozhodovania a dobrovoľne, v súlade so svojimi potrebami participovať na riešení problémov v príslušnom združení. Aj keď s problémami, predsa sa vytvára rôznofarebná sieť združení. Mladí ľudia sa môžu v nich identifikovať s myšlienkovými, emocionálnymi cieľovými posolstvami, ktorých sú nositeľmi. Hoci po roku 1989 vstúpila do oblasti voľného času zvýšená aktivita neštátnej sféry, ponúkané a využívané možnosti nedosahujú predchádzajúci rozsah a často ani úroveň. Je to spôsobené najmä ekonomickým oslabením a nízkymi štátnymi dotáciami do rezortu školstva. Problémom je i nedocenenie práce s deťmi a dospievajúcou mládežou vo voľnom čase, pričom je známe, že ak štát šetrí prostriedky na neformálnu a záujmovú výchovu, musí oveľa viac investovať do represívnej sféry a prevýchovy. Na ovplyvňovaní voľného času detí a mládeže sa významne podieľajú náboženské spoločnosti, reholy a jednotlivé cirkvi. Svoju činnosť uskutočňujú rôznorodými formami práce, ktorá má pravidelný a aj príležitostný charakter. V podstate je zameraná na spájanie aktívneho využívania voľného času so šírením náboženských ideí, humanity, výchovy a vzdelávania v náboženskom duchu, na charitatívnu činnosť, zábavné a rekreačné aktivity.

5 Využívanie voľného času
Nevyhnutným predpokladom spoločenskej intervencie je poznanie reálnej situácie v oblasti využívania voľného času. Čas určený na realizáciu – voľný čas je dôležitou dimenziou v živote každého človeka. Možnosť správneho využívania voľného času je pre jednotlivca natoľko dôležitá, že mnohí mladí ľudia (19,85 %) ju považujú za jednu z najdôležitejších životných hodnôt. Význam voľného času v súčasnosti neustále narastá, je samostatnou oblasťou života človeka, ktorý si vytvára reálny priestor na sebarealizáciu. Sféra voľného času detí a mládeže a jeho obsahové naplnenie má dôležitý význam pre celoživotnú orientáciu človeka. Takmer polovica mladých ľudí zastáva názor, že má dostatok voľného času na realizáciu svojich záujmov a potrieb (46,2 %) a 40,4 % pociťuje nedostatok voľného času. Každý desiaty mladý človek má veľa voľného času a často dokonca nevie, čo s ním urobiť a 2,6 % sa domnieva, že nemá voľný čas vôbec.

Porovnávaním údajov za obdobie niekoľkých rokov sa zistilo, že zatiaľ čo pocit dostatku voľného času prejavuje klesajúcu tendenciu (v roku 1997 – 50,0 %, 1998 – 47,9 % a v roku 2000 – 46,2 %), u mladých ľudí vzrastá pocit nedostatku voľného času (v roku 1997 – 36,2 %, 1998 – 39,9 %, 2000 – 40,4 %). Zároveň sa prehlbujú kontrasty v disponovaní s voľným časom – pribúdajú jednotlivci frustrovaní nedostatkom voľného času, ale aj takí, ktorí majú nadbytok voľného času a nevedia, čo s ním. To prináša so sebou množstvo problémov a tendencie k negatívnemu sociálnemu správaniu. Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času mladých ľudí, urýchli tým rozvoj ich všeobecných a špecifických schopností a potlačí rozvoj negatívnych čŕt vyúsťujúcich do kriminality, narkománie, prostitúcie a pod. Z výskumov vyplýva, že negatívnym vplyvom podliehajú ľahšie mladí ľudia, ktorí nemajú nijaké konkrétne životné ciele, žijú zo dňa na deň, majú slabú záujmovú orientáciu a nadbytok voľného času, ktorý nevedia alebo nemajú možnosť zmysluplne využiť.
Nedostatok voľného času najviac pociťujú respondenti najvyššej vekovej kategórie 22 – 26-roční a nadbytok zas mladí ľudia vo veku 15 – 17 rokov a to vo väčšej miere chlapci (64,5 %) ako dievčatá (35,3 %). Zatiaľ čo staršia veková skupina mladých ľudí inklinuje k pocitu nedostatku voľného času, najmladšia skupina respondentov sa domnieva, že má veľa voľného času a často nevie, ako ho využiť. Hodnota voľného času a jeho adekvátne racionálne využívanie spočíva predovšetkým v možnosti rozvoja osobnosti. Človek je do značnej miery takým, akým ho robí práve spôsob využívania voľného času.
Spôsob využívania voľného času mladých ľudí opisuje tabuľka, kde mean = priemerná hodnota vyjadruje frekvenciu, častosť realizácie aktivity (1 – často, 2 – občas, 3 – vôbec).

Činnosti voľného času Mean
1. počúvanie rozhlasu, hudby 1,40
2. kontakty v rodine 1,43
3. sledovanie televízie, videa 1,49
4. stretnutia s priateľom, priateľkou, vo dvojici 1,58
5. stretávania v partiách, s rovesníkmi 1,65
6. čítanie novín a časopisov 1,66
7. aktívny športový pohyb 2,05
8. pasívny oddych, leňošenie 1,88
9. čítanie kníh 2,02
10. návšteva kaviarní a pohostinstiev 2,03
11. manuálna práca 1,85
12. využívanie počítača, programy a hry 2,11
13. návštevy kultúrnych podujatí (kiná, divadlá, koncerty)2,13
14. návšteva diskoték, herní 2,13
15. účasť na bohoslužbách, návšteva kostola 2,15
16. návšteva športových podujatí 2,18
17. iné2,20
18. neformálna záujmová činnosť 2,32
19. aktívna záujmová činnosť 2,37
20. verejnoprospešná činnosť, ekológia 2,68

Počúvanie hudby, sledovanie televízie a čítanie novín a časopisov sú pre mladých ľudí najčastejšie formy relaxácie a vypĺňania voľného času. Mladí ľudia sa im venujú často a podľa poradia sú najfrekventovanejšími aktivitami vo voľnom čase. Obdobie mladosti je obdobím nadväzovania priateľských a partnerských vzťahov. Táto skutočnosť sa odráža aj v spôsobe využívania voľného času. Kontakty v rodine, stretnutia s priateľkou, resp. priateľom vo dvojici sa objavujú medzi najčastejšími formami využívania voľného času. Za nimi nasleduje stretávanie sa v rovesníckych neformálnych skupinách, partiách. Významným faktorom, ktorý v hlavnej miere určuje kvalitu využívania voľného času, sú záujmy mladých ľudí. Veď pestovanie záujmov, záľub nie je len zdrojom aktívneho využívania voľného času, zdrojom poučenia, zážitkov a podnetov, ale aj prameňom rozvoja a utvárania hodnotového systému. Ako prvá z aktívnych foriem využívania voľného času sa objavuje manuálna práca (ručné práce, domáce majstrovanie, práca v záhrade). Aktívna záujmová činnosť je u mladých ľudí zastúpená len príležitostne, prípadne vôbec nie. Pravidelne sa mladí ľudia venujú záujmovej činnosti v 13,0 %, 36,9 % ju realizuje príležitostne a polovica z nich sa záujmovej činnosti nevenuje vôbec. Príčin tohto stavu je viac. Počnúc od nezáujmu mladých ľudí o záujmovú činnosť o aktívne využívanie voľného času až po problém zvýšenej finančnej náročnosti pravidelnej záujmovej činnosti či neschopnosti mladých ľudí efektívne využiť ponúkané možnosti využívania voľného času.

Mnohé empirické výskumy dokazujú, že deti a mládež často nebývajú primeraným spôsobom oslovované nositeľmi aktivít vo voľnom čase, možnosti a ponuky nepoznajú alebo sa v nich zle orientujú. Dôležitú úlohu v životnom štýle mladého človeka zohráva aktívny športový pohyb. Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných mladých ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec. Ak sledujeme pravidelnosť v realizovaní niektorého z druhov športu, zistíme, že 64,4 % sa pravidelnej športovej činnosti nevenuje. Z tých, ktorí sa pravidelnému športu venujú, je 6,0 % mladých ľudí zameraných na atletiku, 12,1 % na vodné športy, 34,7 % na loptové hry, 20,6 % na turistiku, cyklistiku a kolieskové korčule, 6 % opýtaných sa venuje zimným športom, 1 % bojovým umeniam, 4,8 % pravidelne navštevuje fitnes, prípadne pestuje kulturistiku, a 0,3 % pravidelne hrá tenis, stolný tenis, resp. squash.
Najhomogénnejšia je mládež v počúvaní rozhlasu a hudby a v sledovaní televízie a videa. Mládež vo veku 15 – 17 rokov sa od celku mladej generácie odlišuje vyššou frekvenciou počúvania hudby, návštev kultúrnych podujatí, najmä kín, ale aj kontaktov v rodine a stretávania sa v partiách rovesníkov. Pri starších vekových skupinách mládeže sa zvyšuje frekvencia stretávania sa s priateľom, priateľkou vo dvojici, ako aj návšteva pohostinstiev.

Dostupné pramene potvrdzujú, že v spôsobe využívania voľného času existuje medzi mladými ľuďmi rôznych európskych krajín výrazná zhoda. Mladí ľudia preferujú najmä stretnutia s priateľmi, počúvanie hudby, sledovanie televízie, prácu s počítačom a čítanie, ktoré patria medzi najčastejšie formy relaxácie vo voľnom čase. Veľkú dôležitosť pripisujú aj športovej aktivite napr. 86 % chlapcov a 80 % dievčat vo Francúzsku. Vo Švajčiarsku je až 50 % 15 – 19 ročných mladých ľudí členmi športových združení. V priebehu dospievania však záujem upadá, a to najmä u dievčat, a tak vo väčšine aktivít dominujú chlapci. Všeobecná zhoda medzi výskumníkmi dokazuje, že účasť mladých ľudí na činnosti dobrovoľných organizácií a verejnoprospešnej práci nepredstavuje hlavnú formu aktivity vo voľnom čase. Verejnoprospešnej činnosti sa mladí ľudia venujú najmenej zo všetkých svojich aktivít. Z uvedeného dôvodu aj podiel mladých ľudí na verejnom živote spoločnosti a úsilie o riešenie problémov v mieste bydliska je zanedbateľné. Až takmer 85 % mladých ľudí sa nepodieľa na verejnom živote. Najväčšiu účasť na verejnom živote prejavujú mladí ľudia aktivitou na konkrétnych akciách v mieste bydliska (8,6 %). 2,4 % opýtaných vykonáva verejnú funkciu v obci a 1,9 % sa podieľa na verejnom živote prostredníctvom mládežníckej, resp. politickej strany, ktorej je členom.

Členstvo detí a mládeže v mládežníckej organizácii, resp. v záujmovom združení, predstavuje 7,6 %. Až 92,6 % mladých ľudí nie je členom žiadneho občianskeho združenia. Výpovede o príčinách dokazujú, že 35 % sa nezaujíma o prácu detských a mládežníckych organizácií a záujmových združení, 24,6 % nenašlo organizáciu, ktorej činnosť je zaujímavá a podnetná. Každý piaty mladý človek udáva, že v mieste bydliska nepôsobí mládežnícke združenie, prípadne nevie o jeho existencii. Pre 12,0 % mladých ľudí je hlavnou príčinou nedostatok voľného času. Zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie mimo vyučovania, majú za cieľ orientovať deti a mládež na hodnotné záujmy, rozvíjať ich schopnosti i vedomosti a zároveň zabezpečujú aj výchovnú a socializačnú pomoc zamestnaným rodičom. Ďalšou formou sú zariadenia, ktoré zabezpečujú rozvoj záujmov, organizovanie oddychovo-relaxačnej činnosti, podieľajú sa na formovaní návykov zmysluplného využívania voľného času. Podľa zákona sem patria školské kluby, strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času a domovy mládeže.

Pred rokom 1989 takmer 80 % detí a mládeže sa zapájalo do organizovanej záujmovej činnosti vo voľnom čase prostredníctvom PO SZM a SZM, školských družín a klubov, telovýchovných organizácií, domov pionierov a mládeže, staníc mladých turistov, prírodovedcov a technikov, ľudových škôl umenia a pod. Na Slovensku bola vybudovaná pomerne ucelená sieť domov pionierov a mládeže, ktoré sa významnou mierou podieľali na tvorivom napĺňaní voľného času mladých ľudí a na vyhľadávaní a ďalšom vzdelávaní talentov vo všetkých oblastiach záujmovej činnosti. Táto činnosť bola pomerne bohato dotovaná štátom. Po roku 1989 došlo v priamej nadväznosti na spoločensko-politické zmeny aj k zmenám v oblasti práce s deťmi a mládežou. Vo voľnom čase začali pracovať okrem štátnych aj neštátne a cirkevné organizácie. Záujem týchto organizácií je skôr orientovaný na určitú skupinu detí a mladých ľudí, ale nie všetky organizácie majú vypracovaný ucelený systém činnosti. K tomu pristupujú u mnohých organizácií i problémy súvisiace s nedostatočnou priestorovou a materiálnou vybavenosťou. Počet centier voľného času sa od roku 1991 postupne znižoval. V posledných dvoch rokoch zostáva stabilný, podobne ako počet záujmových útvarov, ktoré klesali od roku 1991 s miernym a postupným nárastom od roku 1996 (najvyšší počet v roku 1999 = 5 814).

Počet členov záujmových útvarov od roku 1990 postupne pomaly klesal a mierne vzrástol v roku 1998, pričom v tomto roku pracovalo o 12 zariadení viac ako v roku 1993 a počet členov je takmer zhodný. V priebehu posledných rokov sa nepodarilo zastaviť pokles počtu interných a externých pracovníkov, to sa však neodzrkadlilo na kvalitatívnych ani kvantitatívnych ukazovateľoch. Rozsah a množstvo záujmovej činnosti centier voľného času, nové a doplnkové aktivity sú závislé nielen od počtu pracovníkov, priestorových možností a materiálno-technického vybavenia, ale predovšetkým od finančných prostriedkov, ktoré sa na ich činnosť uvoľňujú, ako i od pracovnej zanietenosti profesionálnych a dobrovoľných pracovníkov. V strediskách záujmovej činnosti v roku 1999/2000 bolo evidovaných spolu 210 záujmových útvarov, v ktorých pracovalo 3 197 členov; z nich bolo 2 546 detí do 15 rokov veku. O činnosť stredísk majú najväčší záujem deti do 15 rokov, čo tvorí zhruba 80,0 % zo všetkých členov. Keďže voľného času detí a mládeže sa nemožno zmocniť len jeho organizovaním, ale aj jeho racionálnym využívaním, úlohou výchovy je pripraviť mládež tak, aby sa naučila cieľavedome si organizovať svoj voľný čas ako nevyhnutný predpoklad a meradlo tvorivých schopností, fyzických a psychických síl. V súlade s výchovou treba pôsobiť tak, aby sa hodnota voľného času v predstavách detí a mládeže spájala v primeranej proporcionalite s hodnotou pracovných a mimopracovných záujmových činností.

6 Najzávažnejšie problémy
• podstatná časť populácie detí a mládeže (cca 88 %) je mimo pozitívneho formatívneho vplyvu štátnych a mimoštátnych zariadení a inštitúcií na výchovu detí a mládeže vo voľnom čase;
• nevhodné využívanie voľného času vo väčšej časti populácie môže nadobudnúť charakter sociálno-patologických javov;
• neexistuje koordinácia v činnosti štátnych, regionálnych zariadení pre voľný čas detí a mládeže a občianskych združení detí a mládeže;
• zariadenia pre voľný čas detí a mládeže nie sú rovnako dostupné populácii detí a mládeže v mestách a na vidieku;
• nedostatočný záujem nižších článkov štátnej a verejnej správy o problematiku voľného času detí a mládeže;
• nerovnaké spoločenské ohodnotenie profesie učiteľa, vychovávateľa, resp. odborného pracovníka v CVČ;
• rozpory v teoretickej a praktickej príprave pracovníkov v oblasti voľného času detí a mládeže;
• nedostatočná podpora zakladaniu a rozvoja stredísk záujmovej činnosti detí a mládeže;
• malá podpora zriaďovaniu a využívaniu nových športových objektov, ako aj areálov zdravia v regiónoch;

7 Záver
Cieľom politiky v oblasti voľného času je vytvárať a zlepšovať legislatívne, ekonomické a personálne podmienky na hodnotné využívanie voľného času detí a mládeže, zabezpečiť rovnakú dostupnosť kultúrnych a výchovných zariadení, klubov, športových objektov a areálov zdravia pre deti z miest a dedín. Legislatívne umožniť školám, školským a mimoškolským zariadeniam i MVO, aby prostriedky získané z prenájmov priestorov a budov mohli vo väčšej miere využiť na organizovanie voľného času detí a mládeže.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Perspektívy a problémy voľného času