Alternatívne školstvo: Vzdelávanie Rómov

Problematika Rómov je jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Nie je to len problém slovenský, ale aj celosvetový, no najmä európsky. I v zahraničí hľadajú cesty prístupu k tomuto etniku. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti. O to viac platí pre Rómov, lebo väčšina z nich význam vzdelania pre svoj život podceňuje. Neuvedomuje si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostať nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku. Oblasť vzdelávania Rómov a celková problematika je príliš široká a je veľmi zložité hľadať presné hranice medzi diskrimináciou a zastaraným a nefunkčným systémom vzdelávania na Slovensku.
Zo všetkých oblastí, v ktorých sú Rómovia dlhodobo vylúčený z procesu vzdelávania, sa v súčasnosti javí segregácia rómskych detí. Dôležitosť problému spočíva predovšetkým v tom, že vylúčenie ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania rómskych detí, ale má dokázateľne negatívny vplyv na ich integráciu do spoločnosti a predovšetkým profesíjne uplatnenie.Výchova a vzdelávanie Rómov

Etnikum chápe školu ako nedôveryhodnú inštitúciu, vzdelanie je nedocenené, dokonca sa chápe ako prostriedok odcudzenia detí a rodičov. Dochádzka do školy je nepravidelná, domáca príprava nedostatočná, spolupráca školy, rodiny a komunity minimálna. Pri nástupe do školy býva častým handicapom nevyhovujúce bývanie, životospráva, zlý psychický a fyzický stav. Rómske deti nemajú jemnú motoriku rozvinutú na dostatočnej úrovni, taktiež komunikačné zručnosti, schopnosti riešiť úlohy a rozhodovať sa samostatne, schopnosť učiť sa naspamäť. Majú nadanie na hudbu a tanec, sú bezprostredné, spontánne, hlučné, hravé a prítulné (Průcha,1997). Absolvovaním základných škôl alebo špeciálnych škôl sa vzdelávanie rómskych detí končí. Malé percento žiakov, ktoré pokračuje v stredoškolskom štúdiu, vlastná rodina nepodporuje a nerómski spolužiaci ich ťažko prijímajú.
Rómske deti a aj nerómske z menej podnetového prostredia sa podľa skúseností a poznania ich učiteľov psychicky a mentálne líšia.
Výrazné odlišnosti v neprospech rómskych detí sú v tom, že rómske deti sú:
- rečovo zaostalejšie
- sú živšie a menej disciplinovanejšie
- menej mentálne zdatné a ťažšie sa učia
- majú slabšiu pamäť a pozornosť
Medzi rómskymi a nerómskymi deťmi z menej podnetového prostredia nie sú rozdiely v tvorivosti, citlivosti, zdraví, telesnej zdatnosti a unaviteľnosti.

REFORMNÉ PRAXE NIEKTORÝCH ALTERNATÍVNYCH ŠKOLSKÝCH SYSTÉMOV AKO INŠPIRÁCIA A PROSTRIEDOK VZDELÁVANIA RÓMSKYCH ŽIAKOV.
Aj v súčasnosti sa hľadajú rôzne alternatívy na vzdelávanie Rómov. Nižšie uvedené systémy sa stali prostriedkom zlepšovania výchovy a vzdelávania rómskych žiakov.

Moderná francúzska škola Celestina Freineta
- aplikácia prvkov tejto pedagogiky v podmienkach školy s rómskymi žiakmi by napomohla výrazným spôsobom k identifikácii žiaka, k samostatnosti a prípravy jeho včlenenia do spoločnosti ako plnoprávneho občana
- je založená na kontakte medzi učiteľom a žiakom

Waldorfské školy
- pedagogika týchto škôl je založená na zložitom filozoficko – pedagogickom systéme filozofa R. Steinera
- základom je láska k človeku
- tu môžu nájsť inšpiráciu koncepcie presadzovania všeobecných ľudských ideálov
- rozvíja sa schopnosť vlastného úsudku a vlastnosť orientácie vo vzťahu ku svetu a spoločnosti.

Jenský plán
- hlavným teoretickým východiskom je akcent na dominantnosť výchovného aspektu vyučovania
- kladú dôraz na ,, etický fenomén“ , v tom sú nosné i pre realizáciu mravnej výchovy rómskych žiakov
- učiteľ musí poskytnúť ako duševne zrelý človek celú svoju osobnosť na utvorenie vnútorného vzťahu žiaka k predmetom

Humanistická koncepcia vyučovania gruzínskeho pedagóga S.A. Amonašvila
- je prínosom viac – menej pre dôraz na etiku vzťahu k dieťaťu
- vyučovanie má byť vykonávané akoby z pozície žiaka
- žiak formuje svoj mravný charakter
Amanašvil vyjadruje i niektoré etické princípy vo vzťahu k žiakovi, ktoré sú potrebné i pri výchove žiaka odlišnej kultúry ( rómsky žiaci):
- viera v jeho možnosti a perspektívy
- povzbudzujúce porozumenie
- dôvera ku každému členovi kolektívu
- vážiť si žiaka a udržiavať jeho dôstojnosť
- spolupracovať s ním ako partner
- právo žiaka na samostatné vyjadrenie
Hľadanie nových metód, ktoré by prispeli k prekonaniu autoritatívneho a asimilačného systému vzdelávania rómskych žiakov sa venuje množstvo hnutí, no najmä Hnutie R, ktoré spolupracuje s inými školami. Hnutie R si dáva za cieľ naplniť alternatívne metódy práce učiteľov rómskych detí po praktickej i teoretickej stránke.
Rómske deti sa vzdelávajú a vychovávajú pomalšie. Dôvody sú v pretrvávaní asimilačných tendencií, rečovej, jazykovej a kultúrnej bariére. Okrem toho v školách sa prejavujú a zotrvávajú konflikty súvisiace s rasizmom a xenofóbiou. Aj týmto problémom, no najmä ich odstráneniu sa venuje Hnutie R.

Rómske deti vyrastajú v prostredí, kde je väčšina rómskych rodín na finančnej podpore, sociálnej starostlivosti a iných negatívnych javov.
V praxi sa to prejavilo takmer 100% úbytkom rómskych detí v materských školách. Preto niektoré nadácie spolu s ministerstvom školstva reagovali požiadavkami na vytvorenie programu, ktorý by pomohol v adekvátnej príprave rómskych detí v ich úspešnom školnom štarte. Na základe týchto požiadaviek ( požiadaviek rómskej iniciatívy) vznikli v roku 1993 dve základné metódy, prípravy sociálne a kultúrne handicapovaných detí, čo rómske deti vo väčšine sú:
 PRÍPRAVNÉ TRIEDY – v základných, materských alebo zvláštnych školách
 Projekt ,, ZAČAŤ SPOLU“

VZDELÁVANIE RÓMOV V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH A PRÍPRAVNÉ TRIEDY
Ministerstvo školstva SR schválilo v roku 1992 návrh na experimentálne zavedenie „nultých ročníkov“ ZŠ ako alternatívu na riešenie nepripravenosti rómskych detí na školu odkladom školskej dochádzky, zaraďovaním detí do vyrovnávacích tried a osobitných škôl.
V pokusnom overovaní Ministerstvo školstva SR schválilo Rómsky šlabikár v rómskom a slovenskom jazyku a Čítanku tiež v takejto kombinácii jazykov..
V roku 1996 bolo vydané Metodické usmernenie na otvorenie nultých ročníkov ZŠ pre deti z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia.
Autori definujú prípravné ročníky v ZŠ ako „ alternatívnu formu edukácie 6 – ročných detí zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetového prostredia, celkovo deprivovaných, neovládajúcich alebo len čiastočne ovládajúcich vyučovací jazyk, nepripravených na úspešný vstup do školy“.
Podstata tejto formy výchovno – vzdelávacieho procesu spočíva v tom, že žiaci plnia učebné osnovy 1. ročníka ZŠ počas 2 rokov školskej dochádzky v kombinácii s celodenným výchovným pôsobením a akceleračnými programami a cvičeniami na rozvoj poznávacích a mimo poznávacích funkcií.
Zaujímavé je to, že táto forma vzdelávania dodnes oficiálne nevyšla z rámca experimentu. Ministerstvo školstva SR ju neschválilo ako alternatívnu formu vzdelávania, nie je súčasťou školského systému, a ani neboli schválené základné pedagogické dokumenty pre prípravné ročníky.

Princípom prípravnej triedy je rozvoj:
 zmyslov a motoriky
 pamäťových funkcií
 jazyka, reči a komunikácie
 analytického a syntetického myslenia
 hodnotiaceho myslenia
 kreatívneho myslenia a správania
 prežívania, citovej a emocionálnej inteligencie
 motivácie a aktivity detí
 prosociálneho správania
 autoregulácie, sebaovládania, procesov ovplyvňujúcich inštinkty, pudy a nálady
 kreativity v nonkognitívnej charakterisriky

Projekt „ ZAČAŤ SPOLU“
Medzinárodný projekt, ktorý prebiehal v rokoch 1994 – 1997 v 9 materských školách a v jednej základnej škole. Z toho 4 ZŠ s prevahou rómskych žiakov sa rozhodli realizovať tento program pre jeho schopnosti rešpektovať národnostnú špecifiku detí a východziu filozofiu: Rovnoprávna komunikácia a rešpektovanie ľudí okolo seba.

Základné princípy programu resp. projektu sú tieto pravidlá:
 Metodické vedenie detí v triede v tzv. centrách aktivity
 Individuálny prístup ku každému dieťaťu, rešpektovanie a rozvíjanie jeho etnickej identity, umožňuje integráciu detí s postihnutím a zvyšuje školskú úspešnosť predovšetkým rómskych detí
 Integrované učenie hrou, rozvíja všestranne osobnosť, tvorivosť a aj všetky typy inteligencie detí
 Aktívna účasť rodiny a vzájomná spolupráca školy a kolektívu rodičov
I pre rómske deti je aktuálne utváranie a podpora nasledujúcich schopností:
 samostatné uvažovanie, schopnosť správnej voľby a ochota za túto voľbu zodpovedať
 Rešpektovanie ľudí okolo seba a vzájomná ohľaduplnosť
 Prijímanie zmien a schopnosť sa s nimi optimálne vyrovnávať
 Rozpoznávanie problémov a zodpovedne ich účelne riešiť
 Tvorivosť
Tento program vychádza z filozofie otvorenej spoločnosti. Program vedie k demokratickému mysleniu a konaniu detí, rodičov i učiteľov. Rozvíja toleranciu k odlišnosti individuálnej, kultúrnej i etnickej. Je veľmi užitočný pre všetky deti a predovšetkým pre vzdelávanie rómskych detí.

RÓMSKY ASISTENT UČITEĽA
Výchova a vzdelávanie rómskych žiakov si na jednej strane vyžaduje hlbokú znalosť pedagogiky ( systémová pedagogika) a na strane druhej znalosť zákonitostí rómskej kultúry, spôsobov života Rómov ich konkrétnej situácie a pod. Aj toto všetko by mal spĺňať rómsky asistent.
Asistenti začali pracovať na školách so zvýšeným počtom rómskych žiakov aj napriek tomu, že školská legislatíva doposiaľ nedefinovala pedagogického zamestnanca s takouto pracovnou náplňou. Metodický pokyn k zavedeniu profesie asistenta učiteľa bol vydaný 6.12.2003 a v praxi platný od 1.1.2004.
Asistent žiakom veľmi pomáha pri odbúravaní počiatočného strachu z neznámeho prostredia, z učiteľa, pri odbúravaní jazykovej bariéry a tým aj pri ľahšom zvládaní učiva, venuje sa im po vyučovaní, učiteľovi pomáha pri prekonávaní časových metodologických a jazykových problémoch; učiteľom a rodičom detí pomáha pri vzájomnej komunikácii; pri budovaní dôvery; spoločne riešia rôzne problémy a pod.

Asistent učiteľa pracuje pod vedením a podľa pokynov učiteľa priamo v triede
- individuálne sa venuje deťom s poruchami učenia a s problémami v správaní
- organizuje voľný čas
- robí dozor počas prestávok a mimoškolských aktivít
- monitoruje prejavy diskriminácie
Veľký význam má aj v materských školách. Jeho úloha spočíva najmä v rozvoji jemnej motoriky, poznávacích schopností, asistencie pri hre a i. Tiež sa musí vzdelávať, zúčastňovať sa kurzov z oblasti riešenia konfliktov, psychologických a ľudských práv.

Jeho kvalifikačné predpoklady by mali byť:
 Ovládanie rómskeho jazyka tak ako aj ich kultúry
 Stredoškolské vzdelanie
 Záujem o prácu s deťmi; ochota rozširovať si pedagogické vedomosti a byť pripravený na sociálnu prácu
 Aktívna práca s rómskou komunitou a individuálna starostlivosť o rodiny s deťmi
Všetky tieto predpoklady môžu byť veľmi nápomocné i efektívne pri používaní rôznych alternatívnych metód pri výučbe rómskych žiakov.
Vzhľadom na úspechy asistentov v školách je reálny predpoklad, že schválením nového zákona o výchove a vzdelávaní sa stanú oficiálne súčasťou pedagogického zboru a vyučovacieho procesu a budú platení štátom.

Základom pri utváraní nových alternatívnych metód vo výchove a vzdelávaní rómskych žiakov je v prvom rade záujem o nich a o ich celkový rozvoj.
Myšlienky T. G. Masaryka boli určené učiteľstvu, ktoré nevyjadrovali nič iné ako východziu filozofiu a etický princíp, z ktorého by mal mať každý učiteľ predstupujúci pred deti odlišnej kultúry vychádzať. Znamená to, že by každý učiteľ mal mať schopnosť nielen racionálne ale aj emocionálne „ponoriť do osudov národa“, čiže to platí i o rómskom národe.