Problematika Rómov je jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Nie je to len problém slovenský, ale aj celosvetový, no najmä európsky. I v zahraničí hľadajú cesty prístupu k tomuto etniku. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti. O to viac platí pre Rómov, lebo väčšina z nich význam vzdelania pre svoj život podceňuje. Neuvedomuje si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostať nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku. Oblasť vzdelávania Rómov a celková problematika je príliš široká a je veľmi zložité hľadať presné hranice medzi diskrimináciou a zastaraným a nefunkčným systémom vzdelávania na Slovensku.
Zo všetkých oblastí, v ktorých sú Rómovia dlhodobo vylúčený z procesu vzdelávania, sa v súčasnosti javí segregácia rómskych detí. Dôležitosť problému spočíva predovšetkým v tom, že vylúčenie ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania rómskych detí, ale má dokázateľne negatívny vplyv na ich integráciu do spoločnosti a predovšetkým profesíjne uplatnenie.Výchova a vzdelávanie Rómov
Etnikum chápe školu ako nedôveryhodnú inštitúciu, vzdelanie je nedocenené, dokonca sa chápe ako prostriedok odcudzenia detí a rodičov. Dochádzka do školy je nepravidelná, domáca príprava nedostatočná, spolupráca školy, rodiny a komunity minimálna. Pri nástupe do školy býva častým handicapom nevyhovujúce bývanie, životospráva, zlý psychický a fyzický stav. Rómske deti nemajú jemnú motoriku rozvinutú na dostatočnej úrovni, taktiež komunikačné zručnosti, schopnosti riešiť úlohy a rozhodovať sa samostatne, schopnosť učiť sa naspamäť. Majú nadanie na hudbu a tanec, sú bezprostredné, spontánne, hlučné, hravé a prítulné (Průcha,1997). Absolvovaním základných škôl alebo špeciálnych škôl sa vzdelávanie rómskych detí končí. Malé percento žiakov, ktoré pokračuje v stredoškolskom štúdiu, vlastná rodina nepodporuje a nerómski spolužiaci ich ťažko prijímajú.
Rómske deti a aj nerómske z menej podnetového prostredia sa podľa skúseností a poznania ich učiteľov psychicky a mentálne líšia.
Výrazné odlišnosti v neprospech rómskych detí sú v tom, že rómske deti sú:
- rečovo zaostalejšie
- sú živšie a menej disciplinovanejšie
- menej mentálne zdatné a ťažšie sa učia
- majú slabšiu pamäť a pozornosť
Medzi rómskymi a nerómskymi deťmi z menej podnetového prostredia nie sú rozdiely v tvorivosti, citlivosti, zdraví, telesnej zdatnosti a unaviteľnosti.
REFORMNÉ PRAXE NIEKTORÝCH ALTERNATÍVNYCH ŠKOLSKÝCH SYSTÉMOV AKO INŠPIRÁCIA A PROSTRIEDOK VZDELÁVANIA RÓMSKYCH ŽIAKOV.
Aj v súčasnosti sa hľadajú rôzne alternatívy na vzdelávanie Rómov. Nižšie uvedené systémy sa stali prostriedkom zlepšovania výchovy a vzdelávania rómskych žiakov.
Moderná francúzska škola Celestina Freineta
- aplikácia prvkov tejto pedagogiky v podmienkach školy s rómskymi žiakmi by napomohla výrazným spôsobom k identifikácii žiaka, k samostatnosti a prípravy jeho včlenenia do spoločnosti ako plnoprávneho občana
- je založená na kontakte medzi učiteľom a žiakom
Waldorfské školy
- pedagogika týchto škôl je založená na zložitom filozoficko – pedagogickom systéme filozofa R. Steinera
- základom je láska k človeku
- tu môžu nájsť inšpiráciu koncepcie presadzovania všeobecných ľudských ideálov
- rozvíja sa schopnosť vlastného úsudku a vlastnosť orientácie vo vzťahu ku svetu a spoločnosti.
Jenský plán
- hlavným teoretickým východiskom je akcent na dominantnosť výchovného aspektu vyučovania
- kladú dôraz na ,, etický fenomén“ , v tom sú nosné i pre realizáciu mravnej výchovy rómskych žiakov
- učiteľ musí poskytnúť ako duševne zrelý človek celú svoju osobnosť na utvorenie vnútorného vzťahu žiaka k predmetom
Humanistická koncepcia vyučovania gruzínskeho pedagóga S.A. Amonašvila
- je prínosom viac – menej pre dôraz na etiku vzťahu k dieťaťu
- vyučovanie má byť vykonávané akoby z pozície žiaka
- žiak formuje svoj mravný charakter
Amanašvil vyjadruje i niektoré etické princípy vo vzťahu k žiakovi, ktoré sú potrebné i pri výchove žiaka odlišnej kultúry ( rómsky žiaci):
- viera v jeho možnosti a perspektívy
- povzbudzujúce porozumenie
- dôvera ku každému členovi kolektívu
- vážiť si žiaka a udržiavať jeho dôstojnosť
- spolupracovať s ním ako partner
- právo žiaka na samostatné vyjadrenie
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie