Predmet, obsah a úlohy sociálnej práce
Komplexný prístup k sociálnym problémom každodenného života nie je obsahom iných povolaní. Z toho poňatia sociálnej práce ako „integratívneho povolania“ vyplývajú jeho vlastné špecifické úlohy. Zatiaľ čo pojem „riešenie sociálnych problémov“ nás oslovuje na rôznych úrovniach, predpokladáme, že mu rozumieme, profesionálne vyjadrenie činnosti sociálneho pracovníka je zložitejšie.
Predmetom sociálnej práce je syntetizované a zovšeobecnené skúmanie príčin, za ktorých dochádza k sociálnemu problému u jednotlivcov, skupín a komunít v konkrétnych sociálnych podmienkach, t.j. v podmienkach ekonomických, psychologických, zdravotných, výchovných, v konkrétnom prostredí reálneho života. Stanovením reálnej diagnózy vytvára predpoklad na riešenie sociálnych problémov a súčasne skúma možnosti prevencie, resocializácie a hodnotí dosiahnuté zmeny a výsledky vlastnej činnosti. Sociálna práca popri tom, že čerpá a využíva množstvo vedných odborov a vedeckých disciplín, ktoré syntetizuje a aplikovane zovšeobecňuje, postupne si vytvára metodické postupy. Predmetom sociálnej práce sú problémy, ktorými sa sociálna práca zaoberá, teoreticky objasňuje a prakticky rieši či zmierňuje a špecifické je najmä to, že rešpektuje kompletné stránky i prostredie človeka ako jedinca, skupiny či celej komunity.

Obsahom sociálnej práce a sociálnej politiky nie je len rešpektovanie, že každý individuálny život je jedinečný a neopakovateľný. Súčasne vychádzame z rešpektovania univerzality života a spoluzodpovednosti jedinca, skupiny a spoločenstva za kvalitu prežitia, reprodukciu a kolobeh. Základným poslaním je život humanizovať, pomáhať vytvárať reálne dôstojné prostredie pre každý individuálny život, bez ohľadu na to, v akom stave sa jednotlivec, skupina nachádza a čo spôsobilo existujúci stav.
Úlohy sociálnej práce spočívajú vo funkčnej závislosti riešenia „sociálnych problémov“. Sociálne problémy sú určujúcim pojmom, ktoré vymedzujú, ohraničujú typológiu sociálnej práce, a tým aj jej odlišnosť od ostatných vedných odborov a povolaní. Funkčnosť sociálnej práce spočíva v pomáhaní ľuďom vyrovnávať sa s vlastnými sociálnymi kolíziami a problémami a zároveň s profesionálnou znalosťou veci kriticky hodnotiť vlastné postoje a konanie klientov. Na druhej strane nemôže ani spoločnosť predpokladať len podporu jednostranného procesu adaptácie klientov, ale tak isto kriticky postupovať, keď sa spoločenské opatrenia ukážu ako nerealizovateľné, nereálne či neetické. Podstatnou funkciou je preventívna činnosť.

Sociálna práca v praxi
Sociálna práca je odbor, ktorý špeciálnymi pracovnými metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenie a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám. Je označením postupov a metód preventívnej, korektívnej a kuratívnej pomoci ľuďom, ktorí nemôžu svoje potreby saturovať. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (1988) definovala sociálnu prácu ako činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít, ktorá vznikla z konfliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií a mala by ovplyvňovať uskutočňovanie vhodných sociálnych zmien v prospech kvality života všetkých ľudí. Sociálna práca je nástrojom komplexnej sociálnej starostlivosti o človeka. V popredí sociálnej práce je problematika sociálneho vyčleňovania až vyčlenenia z prirodzenej ľudskej činnosti, z plnej účasti, bránenia účasti na rozvoji človeka a jeho sociálnych síl. Sociálna práca je zameraná aj na kultúrnu pluralitu, sociálnu identitu ľudí z pozície medzinárodnej deľby práce. Analyzuje objektívne a subjektívne príčiny sociálneho vylučovania a vylúčenia. Súčasne hľadá odpovede a postupy na riešenie sociálnych problémov ľudí, ktorí sú na pokraji spoločnosti alebo mimo spoločnosti prostredníctvom rozvoja demokracie a osobnej slobody, rozširovaním spoluúčasti na rozhodovaní, s bojom s chudobou a pod.