Pedagogika voľného času

Voľný čas
-- rozumieme sféru, kde je najväčšia možnosť voľby. Táto voľba sa prejavuje v tom, že si môžeme čo, kde a ako budeme robiť.
-- voľný čas je súhrn činností, ktoré jedinec vykonáva aby si odpočinul, aby rozvinul svoje poznatky po skončení svojich profesijných, spoločenských a rodinných povinností
-- do voľného času nepatria tieto činnosti: Ø čas na plnenie biologických potrieb (hygiena, jedlo, spánok ...)
Ø iné činnosti nevyhnutne potrebné na vykonávanie profesijných alebo spoločenských povinností (cesta do práce, do školy...)

Funkcie voľného času: ð regeneračná
- sebarealizačná
- preventívna (prevencia proti stresu)

Úlohy voľného času: Ÿ výchovno-vzdelávacia
- zdravotná
- rekreačná
- sociálna ( kontakt s ostatnými)
- ekonomická ( produkty voľného času spôsobujú šetrenie v rozpočte rodiny)

Pedagogika voľného času
-- je to pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá 3 základnými okruhmi:
1) výchovou mimo vyučovania,
2) problémom mimoškolských činností,
3) školskými aktivitami mimo vyučovania.
-- zaoberá sa výchovou mimo vyučovania.

Cieľom pedagogiky voľného času
-- je pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí
-- voľný čas detí je špecifický, je dozorovaný (prevažný čas trávia deti v spoločnosti dospelých, ktorí im voľný čas menežujú).

Výchova mimo vyučovania:
-- je časťou voľného času,
-- je to inštitucionalizovaný a organizovaný voľný čas,
-- prebieha mimo povinného vyučovania,
-- prebieha mimo bezprostredný vplyv rodiny,
-- uskutočňuje sa v inštitúciách.

Funkcie výchovy mimo vyučovania: výchovná funkcia
zdravotná funkcia
sociálna funkcia
preventívna funkcia

Výchovné a vzdelávacie činnosti v dobe mimo vyučovania:
1) odpočinkové: sú to rôzne kľudné, pohybovo-psychicky nenáročné aktivity ( relaxačné cvičenie, spoločenské hry, počúvanie hudby, pozeranie TV, individuálna a záujmová činnosť). Hlavným cieľom týchto aktivít je ukludnenie organizmu.
2) rekreačné: sú zamerané na aktívny oddych, športovanie, aktívne pohybové hry, sezónne hry a zábava (v zime stavanie snehuliakov a v lete plávanie).
3) záujmové: vychádzajú z individuálnych záujmov každého dieťaťa. Závisí od inštitúcie akou formou sú tieto záujmy realizované.
4) verejne – prospešné: cieľom týchto aktivít je podpora sociálneho cítenia detí, ich orientácia na prosociálnosť, empatiu a kongruenciu (regulácia nevhodného správania).
5) sebaoslužné: sú zamerané na upevňovanie zručností a návykov, týkajúcich sa individuálne každého dieťaťa.
6) príprava na vyučovanie: pomoc na vyučovanie (domáce úlohy, vysvetľovanie nepochopenej látky počas vyučovania).

Ciele, metódy, formy a prostriedky voľného času
Cieľ: dominantným cieľom je ovplyvňovanie v 3 základných pedagogických dimenziách:
1) kognitívna
2) senzomotorická
3) empatická

Cieľom je:
-- kultivácia a rozvoj slobodnej, integrovanej osobnosti schopnej vlastnej kultivácie, sebavýchovy, sebavzdelávania a harmonického sebarozvoja.
-- premena biologickej osobnosti na sociálnu,
-- získavanie nových zručností,
-- skvalitnenie vnímania a myslenia,
-- skvalitnenie hodnotenia (najvýraznejší aspekt výchovy).

Zásady efektívneho voľného času: Ø pravdivosť podania
Ø znalosť reality spoločenského života
Ø previazanosť a aplikovateľnosť cieľov
Ø utváranie vlastného obrazu sveta

Metódy realizácie jednotlivých aktivít:

1) odpočinkové aktivity: ®voľný rozhovor (nie o škole)
® individuálne práce (kreslenie, stavebnice, čítanie, počúvanie hudby...)
® relaxačné techniky
® autogénny tréning (techniky si jedinec realizuje sám)
2) rekreačné aktivity: Ø športové hry
Ø turistika
Ø manuálne práce
3) záujmové aktivity: špecifické metódy podľa jednotlivých záujmových oblastí,

4) sebaobslužné aktivity: ³ pestovanie návykov
³ fixácia zručností
³ rozhovor
³ demonštrácia (praktické ukážky)
³ vysvetľovanie
5) verejno-prospešné aktivity: motivujúci rozhovor
experienciálna metóda (jedinec stáva sa stáva aktívnym
účastníkom)
demonštrácia (praktické ukážky)

6) príprava na vyučovanie: w didaktické hry (sú zamerané na upevňovanie vedomostí)
w vypracovanie úloh
w praktická aplikácia

Formy výchovy vo voľnom čase
Forma: je organizačná jednotka, ktorá časovo rámcuje nejakú činnosť.
Ø prechádzka (pozorovanie): trvá z pravidla 1-3 hodiny a jej cieľom je pozorovanie nejakej činnosti alebo predmetu mimo školy,
Ø exkurzia (náučný charakter): je celodenná aktivita, ktorá sa realizuje mimo bydliska, má náučný charakter,
Ø výlet: je to celodenná aktivita mimo bydliska bez náučného charakteru (návšteva v ZOO),
Ø práce vonku: sú to manuálne práce zamerané na získavanie určitého produktu, ktoré sa celé alebo ich časť realizujú v exteriéry.
Ø individuálne práce: samostatná činnosť každého jedinca, môžu ale nemusia mať spoločný cieľ.

Prostriedky výchovy mimo vyučovania
1) materiálne: ð architektúra budov a ich vnútorné vybavenie
ð literatúra (beletria, atlasy ...)
ð vybavenie pre tvorivú a záujmovú činnosť
ð hračky a pomôcky primerané veku.

2) nemateriálne: à vedomosti pedagóga a detí
à schopnosti pedagóga a detí
à zručnosti pedagóga a detí
à iné predpoklady pedagóga a detí.

Nové formy a metódy práce s deťmi
1) Animácia: je výchovná metóda založená na nedirektívnych postupoch povzbudzovania.
Forma: animačná skupina (animátor + maximálne 15 detí),
Úloha animačnej skupiny: Ÿ umožňuje jedincovi, aby objavil sám seba (sebareflexia)
- zapojenie jednotlivca do života skupiny a širšej spoločnosti
(socializácia)
- podieľanie sa jednotlivcov na realizácii skupinových cieľov (každí
jeden účastník sa zúčastňuje na realizácii cieľov)
- prežívanie vzťahov ostatnými ľuďmi pri rešpektovaní ich osobnosti
(asertivita a empatia)
- pomoc s nájdením si vlastného miesta vo svete (sebaidentifikácia).
2) Výchova zážitkom (experienciálna metóda):
-- opiera sa o intenzívne prežívanie a skúsenosti získané aktívnou účasťou v programe aktivít,
-- realizujú sa obyčajne vo vonkajšom prostredí,
-- je zameraná na rozvoj sebavnímania, sociálnych vzťahov a vzťahov k prostrediu,
-- forma závisí od cieľa.
3) Sociálni asistenti (streetwork):
-- je to forma terénnej sociálnej práce,
-- vyhľadávanie mladých ľudí v prostrediach, ktoré sú pre nich prirodzené s ponukou racionálneho využívania voľného času,
-- programy „peer to peer“ (rovný k rovnému): sú to rovesníci, ktorí sú špeciálne vyškolení, pracujú s vekovo primeranými skupinami,
-- riziko neúspechu práce: náročnosť na psychiku.
Nové prístupy v pedagogike voľného času
1) Dôraz na vzťahy medzi pedagógom a žiakmi: vzťahy sú nedirektívne a rovnocenné,
2) Aktivity vznikajú ako spontánne iniciatívy: deti navrhujú obsah a cieľ aktivity,
3) Zameranie na špecifické cieľové skupiny: zameriavajú sa na deti, ktoré potrebujú špeciálnu pedagogickú starostlivosť,
4) Spojenie sa do strategických spojenectiev: aktivity sa sústreďujú len na niektoré funkcie, preto sa musia navzájom doplňovať,
5) Medzigeneračnosť aktivít: zúčastňujú sa rodičia alebo príbuzní.
6) Práca dobrovoľníkov,
7) Odborná zraniteľnosť,
8) Reakcie na procesy zmeny (adaptabilita pedagógov a žiakov)

Zariadenia výchovy mimo vyučovania
1) školské družiny: pracujú na 1. stupni ZŠ, orientujú sa na sociálnu starostlivosť a bezpečnosť v dobe keď sú rodičia v zamestnaní. Obsahom sú rekreačné, odpočinkové aktivity, príprava na vyučovanie a orientácia na pohyb.
2) školský klub: pracuje s deťmi stredného školského veku (10-14 rokov, 2. stupeň ZŠ), pracuje na princípe dobrovoľnosti, dieťa si samo vyberá či tam bude chodiť alebo nie, vychádza zo záujmov detí, vychádza z toho, že deti sú už viac samostatné.
3) strediská pre voľný čas ( domy alebo centrá voľného času): sú zamerané na realizáciu špecifických záujmov, sú realizované pod odborným dohľadom, organizujú 2 typy aktivít:
a) pravidelnú záujmovú činnosť (krúžky)
b) príležitostné akcie (súťažné dni, tábory, výlety, ....)
-- špecifikom centra voľného času je fakt, že týchto aktivít sa môžu zúčastňovať aj rodičia.
4) domovy mládeže: sú to stredoškolské internáty, zaisťujú žiakom stredných škôl, ktorí vzhľadom na vzdialenosť od miesta trvalého pobytu, nemôžu denne dochádzať domov, zabezpečiť ubytovanie, stravu a odbornú výchovnú starostlivosť.
5) detské domovy: sú primárne zariadenia ústavnej výchovy, majú špecifické postavenie, je snaha aby bol voľný čas využívaný ako v rodinách.
6) špecifické zariadenia: a) umelecké školy
b) jazykové školy
c) mimovládne organizácie(občianske združenia, športové kluby)
d) cirkvi a náboženské spoločnosti

Osobnosť pedagóga voľného času
-- zaoberá sa Pedeutológia – zaoberá sa pedagogickými pracovníkmi
-- výraznú úlohu má autorita:
1) pedagogická autorita: je to autorita k objektom (pedagóg-žiak)
2) spoločenská autorita: pedagóg verzus okolie(kolektív, rodiny detí)
Požiadavky sa líšia v závislosti od:
-- zamerania výchovnej práce,
-- inštitúcia, v ktorej pedagóg pracuje,
-- veku dieťaťa.

Psychické vlastnosti pedagóga voľného času.
1) temperamentové: zdatnosť, stabilita, tolerancia, spôsobilosť,
2) emocionálne: láska a úcta, zanietenie pre povolanie,
3) volné: asertivita, sebadôvera, túžba po sebavzdelávaní,
4) intelektuálne: mentálna potencia, všetky typy schopností: intuitívnosť, komunikatívnosť...
5) charakterové: empatické, sociálne vlastnosti.