2) potreba podnetovosti prostredia, stimulácie a účinného sociálneho učenia – Dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje dostatok stimulačných, intelektových a sociálnych podnetov. Rodičia sa dieťaťu venujú, manipulujú s ním, prihovárajú sa a dávajú dostatok podnetov.
- v Ústavnej starostlivosti chýbajú najmä sociálne a citové podnety
- detské domovy poskytujú málo priestoru na získanie skúseností, čo sa negatívne
prejavuje hlavne v neskoršom období
- chýba vzor, predstava, skúsenosti z rodinného života
- vysoká pravdepodobnosť nadväzovania ľahkovážnych známostí, časté striedanie
partnerov, nezodpovedný prístup k povinnostiam
- deti nie sú dostatočne pripravené na samostatný život – často je príčinou zlyhania pri
sociálnom začleňovaní
3) Potreba vlastnej spoločenskej hodnoty – dieťa potrebuje ocenenie svojich výkonov. Okolo 3 veku života si dieťa uvedomuje svoje vlastné “ja”. Organizovaný čas v detských domovoch má vplyv na nedostatok skúseností potrebných pre život a tieto problémy sa vyhrocujú pri odchode z detského domova, keď deti získavajú pocit, že nepatria nikam.
4) potreba otvorenej budúcnosti - potreba mať pred sebou určitú perspektívu. Dáva zmysluplnosť ďalšieho života. Táto potreba vystupuje do popredia okolo 13- 15 roku dieťaťa. Deti z detských domov nemajú možnosť tešiť sa na spoločnú budúcnosť. Po 18 - 20 roku môže bývať dieťa spolu s rodičmi a nemusí sa obávať čo bude ďalej. Ak sa aj odsťahuje vždy má možnosť sa vrátiť pod ochranné krídla rodičov. V prípade detí z detského domova – nevedia čo bude s nimi keď dovŕšia dospelosť a keď raz opustia detský domov nemôžu sa vrátiť.
Dočasné riešenie – bývanie pre bývalých chovancov (2-3 roky) Šarišské Michaľany
Od polovice 90 rokov sa spustila transformácia týchto zariadení, lebo nespĺňali potreby a požiadavky. Zariadenia internátneho typu sú nevhodné, pretože dieťa vyrastá izolovane, anonymne, potláča sa jeho individualita, všetko sa realizuje kolektívne. Ďalšou nevýhodou je, že deti nemajú žiadny vzťah k majetku a veciam.
Pre tieto deti je charakteristické:
- sociálna izolovanosť ( dieťa je stále s tou istou skupinou ľudí)
- sociálna nezrelosť (má len minimum sociálnych podnetov)
- sociálna odkázanosť ( väčšina má skončenú základnú školu, učňovku)
- emocionálna nezrelosť (nedostatok potreby lásky)
Transformácia prebieha :
1) vo výchove – je dôležité, aby sa výchova zmenila na výchovu vzťahovú ( vzťah medzi vychovávateľom a detí, deti a deti navzájom).Cez vzťah sa vyvíja výchova k zodpovednosti za seba samého ale aj ostatných, výchova k samostatnosti a pripravenosti na samostatný život, osvojenie si manuálnych zručností (starostlivosť, údržba, oprava). Výchova je zameraná na pozitívny vzťah k učeniu, výchova zameraná na rozvoj vyšších a nižších citov. Výchovný prístup musí byť individuálne zameraný na každé dieťa. K zmene týchto výchovných podmienok slúži absolvovanie programu PRIDE.
2) v personálnych podmienkach – skvalitnenie odbornej spôsobilosti (kvalifikovaný ľudia s pedagogickým vzdelaním). Do roku 2010 by v každom zariadení mal byť špeciálny pedagóg, etopéd a liečebný pedagóg. Títo musia absolvovať inovačné programy . Vychovávatelia sa musia naučiť aj práci s biologickou rodinou. Rodič pri trávení voľného času s dieťaťom , návšteve lekára a pod musí byť vždy v prítomnosti s vychovávateľa.
3) v ekonomických podmienkach – každá výchovná skupina by mala byť samostatná rodinná bunka s WC, obývačkou, kuchyňou apod. a s vlastným finančných hospodárením.
Najčastejšie problémy ústavnej náhradnej rodinnej starostlivosti
1) veľkokapacitné zariadenia (viac ako 50 deti)
2) nevyhovujúce priestory
3) nedostatok finančných prostriedkov
4) nekvalifikovanosť zamestnancov detských domovov
5) flustrácia
6) nedostatok mužov (absencia mužského vzoru)
Náhradná rodinná starostlivosť sa realizuje:
1) náhradná osobná starostlivosť (zákon 26 / 2005 – zákon o rodine)
2) pestúnska starostlivosť (zákon 265 / 1998)
3) adopcia
4) poručníctvo
5) opatrovníctvo
Náhradná osobná starostlivosť
- je zverenie dieťaťa do starostlivosti iného občana ako rodiča o ktorej rozhoduje súd. Do náhradnej osobnej starostlivosti sa dieťa umiestňuje najskôr príbuzným (rodine) , ak nemajú záujem tak sa umiestňuje cudziemu človeku.
Pestúnska starostlivosť
– je zvláštna forma štátom riadenej a kontrolovanej náhradnej rodinnej výchovy zabezpečovanej zo strany štátu aj hmotnej podpory. Túto starostlivosť o dieťa v rodine ustanovuje aj zrušuje súd. Zaraďujú sa sem deti, u ktorých z rôznych dôvodov nie je možná adopcia – deti postihnuté a deti choré. Dôvod na vznik pestúnskej starostlivosti – výchova dieťaťa u rodičov nie je dlhodobo zabezpečovaná (zlý telesný, duševný , morálny stav rodičov, mŕtvy rodičia).
Kritériá pre dieťa:Kritéria pre pestúna:
- akékoľvek vhodné dieťa- pestún musí byť zdravý
- dieťa musí súhlasiť- bezúhonný človek
- funkčný partnerský vzťah
- súhlas druhého partnera
- schopnosť a ochota spolupráce so sociálnymi pracovníkmi
Formy pestúnskej starostlivosti:
1) individuálna pestúnska starostlivosť
- realizuje sa v bežnom rodinnom prostredí
- je pri 1 alebo 2 deťoch
- je vykonávaná spravidla príbuznými
- nemusí byť platená
2) skupinová pestúnska starostlivosť
- pri počte detí od 3 – 9 detí
- vykonáva sa v pestúnskych zariadeniach (prenajaté byty alebo rodinné domy)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Náhradná rodinná výchova
Dátum pridania: | 19.05.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | suzzix | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 967 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 16.4 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 27m 20s |
Pomalé čítanie: | 41m 0s |
Zdroje: Adopcia, vzťah založený na sľube , Šolerová, Listy nie len o adopcii, Roháček , Situácia detí na Slovensku žijúcich mimo vlastnej rodiny, Roháček , Profesionálny rodič alebo guľatá kocka , Matoušek, Ústavná péče (len psychologická časť), Po dobrém anebo po zlém, Matejček, Náhradná rodinná péče, 2000 (len psychologickú časť – legislatívna u nás neplatí)
Podobné referáty
Náhradná rodinná výchova | SOŠ | 2.9948 | 1291 slov | |
Náhradná rodinná výchova | VŠ | 2.9807 | 718 slov |