Náhradná rodinná starostlivosť (náhradná rodinná výchova) je výchovná starostlivosť, ktorá sa poskytuje opusteným deťom alebo deťom, ktoré z rôznych príčin nemôžu vyrastať v biologických rodinách vo výchovných zariadeniach alebo náhradných rodinách.
Je to výchovná starostlivosť detí , ktoré vyrastajú mimo vlastnej biologickej rodiny.

Detský domov – inštitucionálne zariadenie na výchovu opustených detí.
Reedukačný detský domov – inštitucionálne zariadenie, v ktorom sa realizuje náhradná ústavná a prevýchovná starostlivosť o opustené ale aj mravne narušené deti.
Ústavná výchova – je súdom nariadení výchova pre maloleté deti, ktorá sa ustanovuje občiansko-právnym konaním.
Ochranná výchova – súdom nariadená výchova pre maloleté deti, ktoré sa dopustili takého činu, ktorý by bol trestným činom , keby boli maloleté deti trestno-právne zodpovedné.
Na Slovenksu vyrastá 8.000 – 9.000 detí mimo svojej rodiny a z toho v detských domovoch 3,5 - 4.000 detí. Detský domov je najnevhodnejším spôsobom ústavnej starostlivosti o deti.

Príčiny náhradnej rodinnej starostlivosti môžu byť:
1) rodičia sa nechcú starať o svoje deti – osamelé matky, rodičia, ktorí sami vyrástli v detskom domove, rodičia zo slabších sociálnych vrstiev (rómovia)
2) rodičia sa nemôžu starať o svoje deti – sociálna situácia v rodine je taká, že rodičia nedokážu dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť, rodičia vo výkone trestu, zdravotný stav rodičov.
3) rodičia sa nevedia starať o svoje deti – deti maloletých matiek (deti majú deti), mentálne postihnutí občania , zbavení svojprávnosti

Spôsoby starostlivosti: (formy náhradnej rodinnej starostlivosti)
1) náhradná rodinná starostlivosť v ústave
2) náhradná rodinná starostlivosť v rodine

Náhradná rodinná starostlivosť v ústave
Medzi zariadenia náhradnej rodinnej starostlivosti v ústave patria:
1) detský domov
a) detský domov internátneho typu
b) sieť samostatných výchovných skupín
c) profesionálne náhradná rodiny

1) reedukačný detský domov – diagnostické centrum, domov sociálnych služieb
2) reedukačný domov pre mládež – špeciálne ZŠ internátne

1. Detský domov
A. Detský domov internátneho typu – patrí medzi najstaršie formy a považuje sa za najnevhodnejšiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti. Detský domov poskytuje starostlivosť dieťaťu od narodenia so dosiahnutia plnoletosti (18) maximálne do 25 rokov (do osamostatnenia – keď si dieťa nájde prácu a ubytovanie). Do roku 1995 patrili pod Ministerstvo školstva, od roku 1995 fungujú pod Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Po roku 1989 sú v rámci humanizácie a demokratizácie deti v detských domovoch vychovávané vo výchovných skupinách. Deti vyrastajú v tomto zariadení v o výchovných skupinách, ktoré sú heterogénne výchovné skupiny – z hľadiska pohlavia, z hľadiska veku. Vo výchovnej skupine je okolo 6 – 10 detí maximálne 12 ak do výchovnej skupiny prídu súrodenci. O skupinu sa starajú 2 denný vychovávatelia s pedagogickým vzdelaním a jeden pomocný nočný vychovávateľ, ktorý nemusí mať pedagogické vzdelanie, ale musí mať vzťah k deťom (nepodieľa sa na výchovnej starostlivosti).

Princíp humanizácie a demokratizácie:
- deti majú možnosť výberu vychovávateľa
- súrodenci sú v 1 výchovnej skupine a blízko svojho trvalého bydliska
Detské domovy internátneho typu je režimový typ zariadenia – je tu presne stavená činnosť, organizovaná podľa schváleného plánu na každý deň.

Detský domov deťom poskytuje:
a) nevyhnutnú starostlivosť – stravovanie , bývanie, zaopatrenie
b) výchovu
c) liečebno-výchovnú starostlivosť
d) ďalšia starostlivosť – poradenstvo, záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť, rekreačnú činnosť
e) nevyhnutné osobné vybavenie – ošatenie, obutie a pod

Filozofia a podstata detského domova internátneho typu
- je to zariadenie na preklenutie situácie detí. Predstavuje prechodný čas, krátkodobý pobyt detí. Paradoxom je, že väčšina detí tu zostáva až do dospelosti.
Finančné zabezpečenie
Deti majú nárok aj na mesačné vreckové, aby sa naučili hospodáriť s peniazmi. Peniaze dostávajú od 6 rokov.
a)od 6 – 10 rokov tvorí 10 % životného minima pre nezaopatrené dieťa,
b)od 15 – 18 roku a vyššie tvorí 15 % životného minima(2.790 ,- Sk)
Deti zárobkovo činné (18 – 25 rokov) nedostávajú vreckové a majú povinnosť prispievať na pobyt v domove. Raz do roka má dieťa nárok na vecný dar v hodnote 400,- Sk (môže sa to aj rozdeliť 200,- Sk narodeniny a 200,- Sk vianoce). Pri odchode dieťaťa z detského domova dostáva 5-násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa (5 x 2790 = 13 950,- Sk)

B. Samostatné výchovné skupiny :
a) pri detských domovoch internátneho typu
- jedna alebo viac výchovných skupín sa vyčlení a fungujú samostatne:
1) priamo v domove – časť detského domova sa vyhradí pre samostatnú výchovnú skupinu. Vytvorí sa rodinná bunka, ktorá musí mať : vlastné sociálne zariadenie, kuchyňu, spálňu, obývačku
2) mimo detského domova – prenájom bytu alebo rodinného domu pre samostatnú výchovnú skupinu.

b) nezávisle od detského domova – zriadi samostatnú skupinu Okresný úrad, krajský úrad.
Samostatné výchovné skupiny sa zriaďujú priamo v detskom domove alebo mimo (v rodinných domoch, bytoch). Môžu vytvárať aj sieť samostatných výchovných skupín t.z., že v jednom areály sa nachádza viac samostatných výchovných skupín.
Samostatná výchovná skupina je rodinná bunka a priestory, v ktorých sa skupina nachádza imituje rodinu (je tam kuchyňa, kúpelňa, obývačka a pod.). Ak sa realizuje v detskom domove je potrebné priestory detského domova prerobiť, urobiť stavebné úpravy, pretože každá výchovná skupina musí byť samostatná. Každá výchovná skupina sama hospodári, počet detí je 6 – 10 maximálne 12, ak do skupiny prídu súrodenci. O každú výchovnú skupinu sa starajú 2 – 4 vychovávatelia - profesionáli s odborným pedagogickým vzdelaním. O celý chod domácnosti (pranie, umývanie riadu, udržiavanie poriadku a pod.) sa starajú spoločne s deťmi. Deti majú nárok aj na finančné dávky – vreckové. Okrem vychovávateľov má každá samostatná výchovná skupina hospodára (hospodárku), ktorý sa stará o financie.
Výhodou tejto starostlivosti je, že deti sú menej sociálne odkázané, sociálne izolované, sociálne
Zákonným zástupcom týchto detí je riaditeľ detského domova.
Zlatovce - samostatná výchovná skupina

C. Profesionálna výchova v rodine
Profesionálny rodič – berie si deti z detského domova do rodiny, čím sa stáva zamestnancom detského domova.
Deti z detského domova sa dostávajú do výchovnej starostlivosti do rodiny, ktorá je v blízkosti detského domova. Vhodné rodiny vyberá riaditeľ domova a každá z nich musí prejsť prípravou. Rodičia môžu vychovávať maximálne 3 deti: 1 dieťa – rodič pracuje na polovičný úväzok, 2-3 deti rodič pracuje na plný úväzok. Profesionálny rodič môže byť len jeden pri jednom dieťati (muž alebo žena) pri 2 –3 deťoch môžu byť obaja. Rodičia môžu vychovávať maximálne 3 deti ak je 1 profesionálny rodič. Ak sú v rodine 2 profesionálny rodičia (muž a žena) môžu sa tu umiestniť ďalšie 3 deti (spolu 6). Profesionálny rodič je vlastne zamestnancom detského domova a dostáva plat, okrem neho dostáva aj ďalšie príspevky – na ošatenie, stravu. ma starostlivosť.
Zákonným zástupcom detí je riaditeľ detského domova, ktorý je zodpovedný za deti aj profesionálnych rodičov.

Finančné prostriedky
detský domov poskytuje profesionálnemu rodičovi finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre výchovu dieťaťa, poskytuje mu aj materiálnu pomoc. Finančné prostriedky sa vypočítajú podľa počtu detí. Deti majú tiež nárok na vreckové a odchodné (ako v detskom domove). Do týchto zariadení sa deti umiestňujú na základe rozhodnutia súdu v občiansko-právnom konaní. Profesionálny rodičia majú právo aj na dovolenku a vtedy sa deti umiestňujú na ten čas do detského domova.

2. Reedukačný detský domov
Je zariadenie, ktoré poskytuje výchovu sociálne a mravne narušeným deťom u ktorých boli zistené také závažné nedostatky v sociálnej prispôsobilosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova sa nedá zvládnuť v iných zariadeniach. V tomto zariadení sa okrem ústavnej starostlivosti nariaďuje aj ochranná starostlivosť. Sú to deti, ktoré spáchali nejaký čin, ktorý by sa v prípade že by boli dospelí považoval za trestný čin a boli by odsúdení na odňatie slobody. V reedukačných detských domovoch sú deti od 10 – 15 rokov a napĺňajú si tu aj povinnú školskú dochádzku (priamo v reedukačnom detskom domove). Týmto deťom sa zároveň poskytuje aj psychologická pomoc, liečebná starostlivosť, prevýchova apod. Tieto deti sú izolované od vonkajšieho okolia a kontakty rodičov s deťmi sú obmedzené. Väčšinu ide o deti, ktoré sú odňaté od rodiny, ktorá nezvláda ich výchovu, opustené deti.

3. Reedukačný domov pre mládež
V tomto zariadení sú umiestnené deti od 15 – 18 maximálne 19 rokov.
Je tu veľmi prístny režim a mládež sa v tomto zariadení pripravuje aj na svoje budúce povolanie.
Až 98 % je rómskych detí.

Do týchto obidvoch zariadení sú deti umiestňované na prevýchovu podľa veku, pohlavia aj podľa toho čoho sa dopustili. Dievčatá a chlapci sú umiestnení oddelene – nestretávajú sa. Hlavným problémom reedukačného zariadenia je, že tu nie je dostatok kvalifikovaného personálu –psychiater (na polovičný úväzok), liečebný pedagóg, etopéd.

Domov sociálnych služieb pre deti
Domovy sociálnych služieb poskytuje starostlivosť dieťaťu s:
- s telesným postihnutím
- s duševným postihnutím a poruchami správania
- telesným postihnutím a duševnými poruchami a poruchami správania

Starostlivosť pre tieto deti sa poskytuje od narodenia až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo do skončenia vzdelania za osobitných podmienok – najdlhšie však do 25 roku veku. Starostlivosť je organizovaná v skupinách. Aj tieto deti dostávajú mesačné vreckové.
Skupiny môžu byť:
a) 8 detí vo veku od 3 – 10 rokov
b) 10 detí vo veku od 10 rokov
c) 6 detí – starostlivosť na lôžku

Špeciálne základné internátne školy
Deti sú vychovávané v internáte od svojich 6 rokov. Nazývajú sa tzv. ”štátne deti”
Zákonný zástupca týchto detí je riaditeľ špeciálnej základnej internátnej školy. Pobyt detí na tejto škole sa končí 15 rokom veku dieťaťa kedy dieťa odchádza na špeciálne odborné učilište pri internáte. Po dovŕšení 18 roku deti z internátu odchádzajú – väčšinou sa z nich stávajú bezdomovci, navštevujú azylové domy.

Aktuálne problémy detí vychovávaných v ústavnej starosltivosti
1) Absencia sociálneho zázemia – problém sa vyskytuje z dôvodu častého umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti nie na krátku dobu ale ako definitívne riešenie. Vysoká izolácia od patologickej rodiny
2) Sociálna izolácia – zriaďovanie detských domovov bolo zamerané na objekty , ktoré neboli inak využívané. Často boli situované mimo bežnej zastávky a deti majú málo príležitostí sociálne sa presadiť a sú odmietané širokou verejnosťou.
3) Sociálna závislosť – nedostatočná pripravenosť na samostatný život. Deti sú nedostatočne zabezpečené pri odchode zo zariadenia.
4) Emocionálna nezrelosť – dlhodobá citová flustrácia. Nedostatočný kontakt s rodičmi = citový chlad a citové potreby detí nie sú dostatočne uspokojované. Emocionálna nezrelosť prináša ľahkovážne uzatváranie vzťahov a zlyhávanie v rodičovskej úlohe.

Základné psychické potreby dieťaťa v ústavne výchovnej starostlivosti a ich napĺňanie:
1) Potreba životnej istoty – je to potreba žiť v blízkosti osoby ku ktorej si dieťa vytvára puto (matka, otec). Rozvíja sa už v prenatálnom období alebo hneď po narodení. V detskom domove sa táto potreba nenapĺňa, lebo je to viac-menej pracovný vzťah medzi vychovávateľom a dieťaťom. Nadviazanie trvalého citového vzťahu je zárukou správneho a pozitívneho psychického a fyzického vývoja. Citové vzťahy u detí ovplyvňujú utváranie medziľudských vzťahov aj v budúcnosti a umožňuje to dieťaťu :
- dosiahnúť plný intelektuálny potenciál
- získať sabadôveru
- lepšie zvládať stres a flustráciu
- zvyšovanie vedomia o svojej hodnote
- logické myslenie
- dôverovať druhým
- redukcia pocitov žiarlivosti a rozvoj svedomia
2) potreba podnetovosti prostredia, stimulácie a účinného sociálneho učenia – Dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje dostatok stimulačných, intelektových a sociálnych podnetov. Rodičia sa dieťaťu venujú, manipulujú s ním, prihovárajú sa a dávajú dostatok podnetov.
- v Ústavnej starostlivosti chýbajú najmä sociálne a citové podnety
- detské domovy poskytujú málo priestoru na získanie skúseností, čo sa negatívne
prejavuje hlavne v neskoršom období
- chýba vzor, predstava, skúsenosti z rodinného života
- vysoká pravdepodobnosť nadväzovania ľahkovážnych známostí, časté striedanie
partnerov, nezodpovedný prístup k povinnostiam
- deti nie sú dostatočne pripravené na samostatný život – často je príčinou zlyhania pri
sociálnom začleňovaní

3) Potreba vlastnej spoločenskej hodnoty – dieťa potrebuje ocenenie svojich výkonov. Okolo 3 veku života si dieťa uvedomuje svoje vlastné “ja”. Organizovaný čas v detských domovoch má vplyv na nedostatok skúseností potrebných pre život a tieto problémy sa vyhrocujú pri odchode z detského domova, keď deti získavajú pocit, že nepatria nikam.

4) potreba otvorenej budúcnosti - potreba mať pred sebou určitú perspektívu. Dáva zmysluplnosť ďalšieho života. Táto potreba vystupuje do popredia okolo 13- 15 roku dieťaťa. Deti z detských domov nemajú možnosť tešiť sa na spoločnú budúcnosť. Po 18 - 20 roku môže bývať dieťa spolu s rodičmi a nemusí sa obávať čo bude ďalej. Ak sa aj odsťahuje vždy má možnosť sa vrátiť pod ochranné krídla rodičov. V prípade detí z detského domova – nevedia čo bude s nimi keď dovŕšia dospelosť a keď raz opustia detský domov nemôžu sa vrátiť.
Dočasné riešenie – bývanie pre bývalých chovancov (2-3 roky) Šarišské Michaľany

Od polovice 90 rokov sa spustila transformácia týchto zariadení, lebo nespĺňali potreby a požiadavky. Zariadenia internátneho typu sú nevhodné, pretože dieťa vyrastá izolovane, anonymne, potláča sa jeho individualita, všetko sa realizuje kolektívne. Ďalšou nevýhodou je, že deti nemajú žiadny vzťah k majetku a veciam.
Pre tieto deti je charakteristické:
- sociálna izolovanosť ( dieťa je stále s tou istou skupinou ľudí)
- sociálna nezrelosť (má len minimum sociálnych podnetov)
- sociálna odkázanosť ( väčšina má skončenú základnú školu, učňovku)
- emocionálna nezrelosť (nedostatok potreby lásky)

Transformácia prebieha :
1) vo výchove – je dôležité, aby sa výchova zmenila na výchovu vzťahovú ( vzťah medzi vychovávateľom a detí, deti a deti navzájom).Cez vzťah sa vyvíja výchova k zodpovednosti za seba samého ale aj ostatných, výchova k samostatnosti a pripravenosti na samostatný život, osvojenie si manuálnych zručností (starostlivosť, údržba, oprava). Výchova je zameraná na pozitívny vzťah k učeniu, výchova zameraná na rozvoj vyšších a nižších citov. Výchovný prístup musí byť individuálne zameraný na každé dieťa. K zmene týchto výchovných podmienok slúži absolvovanie programu PRIDE.
2) v personálnych podmienkach – skvalitnenie odbornej spôsobilosti (kvalifikovaný ľudia s pedagogickým vzdelaním). Do roku 2010 by v každom zariadení mal byť špeciálny pedagóg, etopéd a liečebný pedagóg. Títo musia absolvovať inovačné programy . Vychovávatelia sa musia naučiť aj práci s biologickou rodinou. Rodič pri trávení voľného času s dieťaťom , návšteve lekára a pod musí byť vždy v prítomnosti s vychovávateľa.
3) v ekonomických podmienkach – každá výchovná skupina by mala byť samostatná rodinná bunka s WC, obývačkou, kuchyňou apod. a s vlastným finančných hospodárením.

Najčastejšie problémy ústavnej náhradnej rodinnej starostlivosti
1) veľkokapacitné zariadenia (viac ako 50 deti)
2) nevyhovujúce priestory
3) nedostatok finančných prostriedkov
4) nekvalifikovanosť zamestnancov detských domovov
5) flustrácia
6) nedostatok mužov (absencia mužského vzoru)

Náhradná rodinná starostlivosť sa realizuje:
1) náhradná osobná starostlivosť (zákon 26 / 2005 – zákon o rodine)
2) pestúnska starostlivosť (zákon 265 / 1998)
3) adopcia
4) poručníctvo
5) opatrovníctvo

Náhradná osobná starostlivosť
- je zverenie dieťaťa do starostlivosti iného občana ako rodiča o ktorej rozhoduje súd. Do náhradnej osobnej starostlivosti sa dieťa umiestňuje najskôr príbuzným (rodine) , ak nemajú záujem tak sa umiestňuje cudziemu človeku.

Pestúnska starostlivosť
– je zvláštna forma štátom riadenej a kontrolovanej náhradnej rodinnej výchovy zabezpečovanej zo strany štátu aj hmotnej podpory. Túto starostlivosť o dieťa v rodine ustanovuje aj zrušuje súd. Zaraďujú sa sem deti, u ktorých z rôznych dôvodov nie je možná adopcia – deti postihnuté a deti choré. Dôvod na vznik pestúnskej starostlivosti – výchova dieťaťa u rodičov nie je dlhodobo zabezpečovaná (zlý telesný, duševný , morálny stav rodičov, mŕtvy rodičia).

Kritériá pre dieťa:Kritéria pre pestúna:
- akékoľvek vhodné dieťa- pestún musí byť zdravý
- dieťa musí súhlasiť- bezúhonný človek
- funkčný partnerský vzťah
- súhlas druhého partnera
- schopnosť a ochota spolupráce so sociálnymi pracovníkmi

Formy pestúnskej starostlivosti:
1) individuálna pestúnska starostlivosť
- realizuje sa v bežnom rodinnom prostredí
- je pri 1 alebo 2 deťoch
- je vykonávaná spravidla príbuznými
- nemusí byť platená

2) skupinová pestúnska starostlivosť
- pri počte detí od 3 – 9 detí
- vykonáva sa v pestúnskych zariadeniach (prenajaté byty alebo rodinné domy)
Práva a povinnosti pestúna:
1) Práva
- starostlivosť o dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti
- rozhoduje spolu so sociálnym pracovníkom o výchove dieťaťa
- dostáva plat
2) povinnosť
- starostlivosť a výchova dieťaťa, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti
- spolupráca s Okresným úradom
- ochota prijať do súkromia pracovníka

Zrušenie pestúnskej starostlivosti:
a) dosiahnutie plnoletosti dieťaťa
b) smrť dieťaťa alebo pestúna
c) rozvod manželstva pestúnov
d) zrušenie na základe rozhodnutia súdu

Filozofia pestúnskej starostlivosti:
1) Deti potrebujú rodinu – hľadanie rodiny, ktorá splní základné potreby dieťaťa
2) Deti majú rodinu – každé dieťa má svoju biologickú rodinu. Táto minulosť musí byť dieťaťom spracovaná
3) Každé prerušenie vzťahu je pre dieťa traumou – úsilie pestúnov by malo viesť k spolupráci medzi deťmi – rodičmi – pestúnskymi rodičmi.
4) Blaho dieťaťa prostredníctvom šťastia dospelých – len dospelý , ktorí robia kompromisy a navzájom sa akceptujú môžu zabezpečiť to , čo dieťa pre zdravý vývoj potrebuje.

Pestún je za svoju starostlivosť platený. Dostáva finančné príspevky:
- jednorázový príspevok (na začiatku a konci pestúnstva)
- opakovaný príspevok
- odmena pestúna (pravidelný plat)
Do pestúnskej starostlivosti môže ísť každé dieťa aj postihnuté. Maximálne môže byť u pestúnov 12 detí.

Adopcia
– je právny prostriedok na založenie umelého rodičovského vzťahu na základe súdne rozhodnutia. Dieťa nadobúda k osvojiteľovi také právne postavenie ako keby bolo jeho vlastným dieťaťom. Považuje sa za najvhodnejší spôsob zabezpečenia výchovy detí v inej než vlastnej rodine, lebo medzi deťmi a rodičmi vzniká rodinný vzťah. Na adopciu je vhodné čo najmladšie dieťa a medzi rodičom a dieťaťom musí byť citový vzťah (adoptívny rodičia aj dieťa musia chcieť adopciu).
Druhy osvojenia:
a) jednoduché – zrušiteľné – je ho možné zrušiť z dvoch dôvodov:
-na návrh neplnoletého osvojenca alebo na návrh osvojiteľa súdnym rozsudkom, za predpokladu, že navrhovateľ preukáže dôležité dôvody pre zrušenie osvojenia
-dohodou medzi osvojiteľom a osvojencom za predpokladu, že je osvojenec plnoletý. Dohodu musí podpísať aj súd, ktorý neskúma dôvody.
b) nezrušiteľné osvojenie – osvojitelia dostanú nový rodný list dieťaťa, kde sú zapísaný ako rodičia. Pri nezrušiteľnej adopcii si možno osvojiť len dieťa maloleté, staršie ako 1 rok
c) medzinárodné (od roku 2001 v Bratislave) - realizuje sa na základe zákonu 3 / 2001
Národná rada vyslovila súhlas s dohovormi o ochrane detí a spolupráci v medzinárodnom osvojovaní. Dohovor umožňuje adopciu detí SR do zahraničia a zároveň rodičia v SR môžu dostať do adopcie deti z iných štátov.

Žiadatelia o medzinárodnú adopciu:
1) prihlásiť sa na Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže
2) Centrum zariadi potrebné doklady pre deti aj rodičov, aby sa medzištátna adopcia mohla zrealizovať
3) Žiadatelia o deti cez medzinárodnú adopciu musia spĺňať rovnaké kritéria ako pri domácej adopcii
Brusel – sídlo OSN – Medzinárodné centrum – zisťuje ako je adopcia zrealizovaná
Výhoda:
- umiestňovanie rómskych detí
- umiestňovanie detí prostitutiek
- sú to deti do 5 rokov

Adoptívnym rodičom sa môže stať:
1) samostatne žijúca osoba
2 )manželia
3) manžel matky dieťaťa
4) manželka otca dieťaťa
Kritériá adopcie pre dieťa
Podmienky :
1) Dieťa musí byť právne voľné:
a) rodičia pozbavení práv na dieťa – vystavenie prehlásenia
b) rodičia sa vzdajú práv
c) rodičia nejavia záujem o dieťa po dobu 4 – 6 mesiacov

1) Dieťa musí byť zdravé alebo za zdravé považované: Je potrebné informovať rodičov hlavne u detí do 1 roku veku
2) Dieťa schopné nadviazať citový vzťah s adoptívnym rodičom
3) Deti do 3 roku – nepredpísaná požiadavka

Kritéria adopcie pre rodičov:
1) Zdravý alebo za zdravého považovaný – psychické zdravie (podliehajú psycholog. testom)
2) Vek – primeraný vekové rozdiel (nad 25 rokov – do 45 rokov)
3) Fungujúci partnerský vzťah
4) Ekonomické zabezpečenie – zamestnanie (aspoň 1 z uchádzajúcich sa rodičov)
Adopcia môže vznikať len medzi cudzími ľuďmi (nie medzi príbuznými), dieťa musí byť právne voľné, dieťa nemôže byť adoptované do vlastnej rodiny.

Organizácia osvojenia
Okresný úrad – vedú evidenciu žiadateľov
Obecný úrad – skúma bezúhonnosť rodiny
Sociálny pracovník – cez neho sa nakontaktujú adoptívny rodičia na riaditeľa detského domova

1) Predadoptívne obdobie – nakontaktovať sa s dieťaťom po dobu najmenej 36 mesiacov na vlastné náklady budúceho osvojiteľa – víkendy, prázdniny.
Cieľom je zistiť, či prostredie v ktorom sa dieťa ocitne je preň vhodné a čo medzi osvojencom a osvojiteľom vznikol alebo vzniká citový vzťah.

2) samotná realizácia osvojenia
- Okresný súd zhotoví žiadosť o adopciu od riaditeľa detského domova a sociálneho pracov.
- po súhlase adoptívnych rodičov môže dieťa prejsť do zrušiteľnej adopcie – určuje sa na
obdobie 1 roka alebo ďalej pokračuje ako zrušiteľná adopcia a po 1 roku sa môže zmeniť zrušiteľná adopcia na nezrušiteľnú.

Poručníctvo
– bude sa realizovať od 1.apríla 2005, ak rodičia zomreli. Poručníctvo určí štát. Poručník sa môže alebo nemusí osobne starať o dieťa. Majetkový poručník bude zastávať práva dieťaťa pred súdom. Aj je človek smrteľne chorý a vie, že čoskoro zomrie môže určiť poručníka aj dopredu.

Opatrovníctvo
– potreba ustanoviť opatrovníka maloletému dieťaťu podľa Zákon o rodine. Vzniká vtedy, keď jeho rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv, nemajú spôsobilosť na právne úkony. Určuje ho súd, ktorý zároveň vymedzí povinnosti opatrovníka. Je to krátkodobé opatrenie, kým sa nevyrieši trvalé umiestnenie dieťaťa. Najčastejšie sa opatrovníkom stáva príbuzný dieťaťa.

Úloha opatrovníka:
- vychovávateľ
- zastupovať a spravovať veci dieťaťa namiesto rodičov

Psychologická problematika náhradnej rodinnej starostlivosti.
Základné rodičovské vlastnosti, ktoré by mal mať každý človek .(Matejček v knihe)
- schopnosť postarať sa sám o seba
- schopnosť empatie (vcítiť sa do pocitov prežívania dieťaťa )
- schopnosť vrúcne a nezištne ľúbiť
- schopnosť byť vzorom a viesť niekoho priateľským spôsobom
- schopnosť učiť sa a meniť vlastné konanie
- schopnosť určovať hranice a dodržiavať ich
- schopnosť riešiť konflikty a ťažkosti vo výchove a konštruktívne ich riešiť

Rovnaké znaky biologického a náhradného rodičovstva:
1) prítomnosť lásky k dieťaťu
2) rodič sa dieťaťu venuje celý a prijíma ho také aké je
3) porozumenie, trpezlivosť a vôľa učiť sa s dieťaťom
4) rodič nesmie chcieť dieťa vlastniť
5) rodič musí dieťa zahŕňať do celého svojho života ale aj života celej rodiny.

Rozdielne znaky medzi biologickou a náhradnou rodinou :
1) náhradný rodič vedome plánuje svoje rodičovstvo
2) náhradný rodič sebakritickejšie vníma vlastnú zodpovednosť
3) náhradný rodič ostrejšie vníma nepriateľské reakcie okolia
4) náhradní rodičia nechcú byť chápaní ako inakší, rozdielni ľudia ale ako každý iný rodič
5) náhradní rodičia svojim rodičovstvom robia službu celej spoločnosti (inak by deti boli umiestnené v detskom domove)
6) náhradní rodičia majú viac problémov vo výchove detí ako biologický rodičia, zažívajú a riešia také situácie, ktoré biologický rodičia nemusia riešiť (ani nad tým nerozmýšľajú)
7) náhradní rodičia častejšie vyhľadávajú odbornú pomoc
8) náhradní rodičia musia prijať minulosť svojho dieťaťa
9) náhradní rodičia si lásku k dieťaťu vytvárajú inak ako biologický
10) do domova náhradných rodičov vstupuje ”hotové” dieťa, nesplodili ho a nesledovali jeho vývin
Najčastejšie problémy náhradného rodičovstva:
1) Motívy náhradného rodičovstva nie sú dostatočne silné - náhradní rodičia trpia pocitmi viny, zlyhávania, sklamania z detí, nenávisť voči sebe a deťom
2) neprijatie dieťaťa do širšieho rodinného prostredia
3) Minulosť dieťaťa vzatého do rodiny – rodičia nemusia dieťa dobre poznať a nevedia ako sa minulosť podpíše na dieťati.
4) Reakcie okolia - škola, rodina, susedia
5) Vplyv na manželstvo a rodinu - Pozitívny – oživí partnerský vzťah, pocit súdržnosti
Negatívne – konflikty, rozpad manželstva
6) Meno prijatého dieťaťa
7) Kontakt dieťaťa so svojou biologickou rodinou
8) Poruchy správania

Eliminácia problémov
Mimovládna združenie organizuje Klub náhradných rodín – Diskutuje sa tu o problémoch týkajúcich sa náhradnej rodinnej starostlivosti
Občianske združenie Návrat – poskytuje sociálne služby opusteným deťom, záujemcom o náhradné rodičovstvo.
Jeho činnosť:
- vyhľadávanie nových náhradných rodín
- servis a služby pre záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť
- poskytovanie služieb a aktivít pre náhradnú rodinu
- spolupráca pri vytváraní a realizovaní nových foriem náhradnej starostlivosti
- publikačná a mediálna činnosť
- riešenie špecifickej situácie rómskych detí v detských domovoch

Ďalšie organizácie:
- Občianske združenie PRO FAMILIA
- Spoločnosť priateľov detí z detských domovov – ÚSMEV AKO DAR
- SLOVENSKÁ NÁDEJ DIEŤAŤA
- Domov detí – spadajúci po Evanieliskú diakonia ľubietová
- Spoločnosť priateľov detí a mládeže a rodín – Svidník

Fázy náhradného rodičovstva:
I. OČAKÁVANIE
- možnosť výberu dieťaťa
- rodičia majú svoje predstavy o sebe ako rodičoch
- rodičia majú obavy z vrodených vlastností dieťaťa
- vďačnosť dieťaťa , že sa dostane do rodiny
- obavy z prijatia zo strany dieťaťa
- ochota spolupráce – príbuzní, sociálny pracovníci, detský domov, okolie
- obavy z možného kontaktu s biologickou rodinou

II. ENTUZIAZMUS – po príchode dieťaťa do náhradnej rodiny
- pocit víťazstva
- dieťa sa má s kým hrať
- oduševnenie rodičov poskytnúť dieťaťu všetko čo sa dá
- radosť zo vzájomného porozumenia
- prezentovanie sa s dieťaťom na verejnosti
- vidina svetlej budúcnosti
- malé tušenie problémov – presvedčenie o ich zvládnutí

III. FÁZA ZLOMU
- sklamanie so seba samého
- vnútorné pochybnosti v seba
- potláčanie vlastných ambícií
- ohrozujú profesionálnu kariéru
- pristihnú sa pri tom, že sa nepoužíva rovnaký meter na vlastné a adoptívne deti
IV. HĽADANIE RIEŠENÍ
- širšia ako aj blízka rodina
- konzultácie s odborníkmi – sociálny pracovník
- rodičia hľadajú a siahajú po literatúre riešiacej problémy

Matejčkovo 10-toro o náhradnej rodinnej starsotlivosti:
1) Nebojte sa prijať svoje náhradné dieťa
2) Nebojte sa o lásku k dieťaťu, ani o svoje dieťa
3) Nebojte sa práce na sebe samých
4) Zatajená pravda v medziľudských vzťahoch je veľmi nebezpečná
5) Dieťa má o sebe vedieť viac než ostatné
6) Nestačí zdeliť, třeba zdieľať – rozprávať
7) Dieťa nie je z nás ale je naše
8) S horším počítame a príjemným sa nechajme prekvapiť
9) O rodičoch hovorme len v dobrom
10) Otvorené rodinné spoločenstvo

Ako sa stať náhradným rodičom :
1) Zájsť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na oddelenie sociálno-právnej ochrany
2) sociálna pracovníčka urobí s klientom vstupný rozhovor a dá mu formulár na vyplnenie. Dohodne si druhé stretnutie a informuje klienta čo má doniesť.
3) Na druhé stretnutie klient donesie : Výpis z registra trestov, charakteristiku od zamestnávateľa, informáciu o výške platu, charakteristiku z miesta svojho bydliska, lekárske vyjadrenie, vyplnený formulár (žiadosť o adopciu). Sociálny pracovník mu oznámi, že ho navštívy v jeho domácnosti aby zistil do akých podmienok by dieťa prišlo. Nepovie mu však kedy (minimálne 1 x)
4) Po návšteve ho nakontaktuje na Centrum pedagogicko-poradenských služieb, kde absolvuje psychologické rozhovory (diagnostické rozhovory) so psychológom. Je potrebné absolvovať asi 25 hodín rozhovorov. Výsledok zašle na Okresný úrad a ten ho zapíše do zoznamu žiadateľov. Náhradný rodič môže do formulára uviesť o aké dieťa má záujem (chlapca, dievča, róma, neróma)
5) Rodič si vyberie dieťa a sociálny pracovník dá podnet na Okresný súd, ktorý rozhodne o náhradnej rodinnej výchove.

Druhy vzťahov:
1) manželský vzťah
2) rodičovský vzťah
3) príbuzenský vzťah
4) vzťah náhradnej výchovy

Znaky rodinnoprávnych vzťahov:
a) princíp vzájomnej pomoci
b) princíp rovnoprávnosti
c) princíp dobrovoľnosti

Perspektívy náhradnej výchovy – princípy :
1) prioritu má biologická rodina
2) náhradná výchova musí byť čo najbližšie k rodine
a) vytvoriť podmienky pre intimitu a súkromie
- dieťa by malo mať dostatočnú škálu podnetov a možností pre trénovanie samoobslužných činností
b) sociálne prostredie akceptujúce dieťa
- dieťa sa nemá vytrhávať z rodiska
- viesť občanov, aby sa aktívne zúčastňovali na ochrane detí

1) náhradná výchova musí trvať až do skutočného osamostatnenia sa dieťaťa
2) náhradnú výchova musí dopĺňať odborná starostlivosť – zameraná na odstránenie porúch vyvolaných nedostatočnou starostlivosťou alebo výchovnou zanedbanosťou

Históriu pozri v špeciálnej pedagogike
zákon 36 / 2005 - Zákon o rodine
zákon 265 / 1998 – Zákon o pestúnskej starostlivosti
zákon 195 / 1998
zákon 279 / 1993- ako fungujú reedukačné domov

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Náhradná rodinná výchova