4) Socializácia je proces, v ktorom sa jedinec stáva subjektom konajúcim a prežívajúcim svoj život v zmysle hodnôt a noriem obsiahnutých v spoločenstve, ktorého je členom (Helus, 1976). Z hľadiska výchovy je jeho cieľom naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ho komunikovať a tvoriť progresívne medziľudské vzťahy (Zelina, 1993). Hra tu pomáha porozumieť okolitému svetu, prispôsobiť sa mu, overovať si probatórne rôzne formy správania, učiť sa na modeli, bez škody korigovať a nanovo experimentovať, skúšať iné spôsoby. Hra predstavuje školu uvedomelého správania. Dieťa sa začína včleňovať do rodiny a spoločnosti najprv imitáciou toho, čo vidí okolo seba. Imitácia sa zakladá na reprodukcii javov takým istým spôsobom, ako sa odohrali. Môže byť uvedomovaná i neuvedomovaná. Sociálne hry predstavujú asi najširšiu kategóriu hier. Vyžadujú interakciu aspoň dvoch jedincov. Variabilitu, častosť výskytu a intenzitu hry ovplyvňuje rozmanitosť a bohatstvo kultúrneho života dospelých. Sociálne hra sa vyvíja od narodenia dieťaťa prostredníctvom kontaktov dieťaťa s blízkou osobou. Vzájomné kontakty hráčov závisia od komunikácie, schopnosti spolupráce alebo naopak súperivosti. Deti, ktoré sa veľmi túžia hrať s ostatnými, sa ľahšie podelia o hračky, ale nemusí to vždy znamenať, že sa menej hádajú. V súčasnosti je veľký záujem o hry s prvkami prosociálneho správania. V pozitívnej akceptujúcej atmosfére skupiny sa ponúkajú, precvičujú a tvoria pozitívne formy správania. Sú to obvykle hry zamerané na spoluprácu, pomoc, schopnosť deliť sa, tvoriť kompromisy a pod.

5) Axiologizácia je proces formovania progresívnej hodnotovej orientácie osobnosti, je to hodnotová výchova – výchova k hodnotám (Zelina, 1994). Súvisí s hodnotiacim myslením a hodnotovým štýlom života. Týka sa racionálneho, etického a estetického hodnotenia. Spoločenské normy a zvyklosti sú v zjednodušenej forme obsiahnuté v pravidlách hier. Prostredníctvom hier sa stávajú prameňom vývinu morálky dieťaťa a hra sa stáva školou morálky. Hodnoty a normy sa osvojujú pozorovaním, imitáciou, poťažne aj odmenou a trestom. Bez dodržiavania uznávaných alebo dohodnutých pravidiel by nebola možná hrová spolupráca. Preto deti, ktorým veľmi záleží na hre, sa ľahšie či ochotnejšie podriaďujú pravidlám hry. Aj hry zdanlivo bez pravidiel, fungujú na základe nepísaných noriem správania. Aby ich deti akceptovali, musia byť pravidlá zrozumiteľné a odôvodniteľné.

6) Cieľom procesu kreativizácie je rozvíjať tvorivosť v jednotlivých oblastiach i celkovo ako tvorivý štýl života. Vzťah tvorivosti a hry je veľmi úzky. Ťažko nájsť hru, ktorá by neobsahovala prvok tvorivosti, a na druhej strane aj tvorivé aktivity iného charakteru ako napr. výtvarné alebo hudobné narábajú s materiálom hrovým spôsobom. Kreativizácia predstavuje stály proces nového a efektívneho rozvoja podmienok, prostredia a ľudských možností (Jurčová, Zelina, 1993). Kreativizácia nezahŕňa len osobnostný rast prostredníctvom tvorivosti, ale tiež situácie, podmienky, úlohy a prostredie, v ktorom osoba žije. Hra, a najmä voľná hra, pomáha rozvoju tvorivých potencialít tým, že uvoľňuje, pripravuje na činnosť, uľahčuje kontakt medzi deťmi i deťmi a dospelými, prispieva k emocionálnej stabilite, motivuje, aktivizuje fantáziu a spontánnosť. Cvičí zmysly, pomáha prekonávať negatívne emócie, ako sú strach, úzkosť, pocit izolácie a menejcennosti. Na druhej strane tvorivosť môže dať hre istú štruktúru, náplň, smer, noví spôsoby hrania, narábania s realitou i s fantazijnými obsahmi. Hra a tvorivosť môžu žiť v človeku v dokonalej symbióze a navzájom sa stimulovať k ďalšiemu vývinu. V pedagogike sa ustálilo rozdelenie hier na dve veľké skupiny :
• hry tvorivé – spontánne, sú také, pri ktorých si dieťa samo volí námet i priebeh hry. Medzi tieto hry sa rátajú predmetové, úlohové, dramatizačné a konštruktívne hry
• hry s pravidlami – upravujú vzťah k ostatným spoluhráčom prostredníctvom vonkajších pravidiel. Hry s pravidlami sa javia ako menej tvorivé, pretože ich pravidlá sú obvykle dané vopred a dieťa si ich osvojuje, učí sa ich.

Vplyv individuálnych rozdielov na hru
1.VEK
Vo všeobecnosti vývin hier vzhľadom na vek hrajúcich sa detí postupuje smerom:
• od nezámerných k riadeným
• od jednoduchších k náročnejším
• od individuálnych k skupinovým
• od konkrétnych k symbolickým a fantazijným
• od synkretických k diferencovaným aktivitám
Uvedené tendencie nemusia vždy platiť absolútne. V každom vývinovom období možno pozorovať u detí a mládeže (i dospelých) rôzne druhy hrových aktivít. Závisí to od činiteľov: dosiahnutej úrovne mentálneho vývinu, sociálnych skúseností, emocionality, momentálneho stavu zdravia, aktuálnych podnetov ku hre a pod.

2.POHLAVIE
Už pri bežnom pozorovaní hier chlapcov a dievčat si možno všimnúť niektoré rozdiely týkajúce sa ich správania a voľby hier. Otázka je však, do akej miery prispieva k týmto rozdielom kultúra a spôsob výchovy, a do akej miery sú niektoré faktory vrodené. Pre chlapcov je typické časté súťaženie, hrové zápasenie, častejšie sa venujú hrám náročnejším na energiu a silu. Dievčatá majú sklon k tichším a menej agresívnym hrám.

3.INTELIGENCIA
Detská hra sa odlišuje aj podľa miery inteligencie hráča. Hrové záujmy nadaných detí sa orientovali viac na intelektuálne než na telesné činnosti, s čím korešpondoval i menší záujem o hlučné a búrlivé hry a o niečo väčšia preferencia tichších činností. Pri výbere partnera nedávali tak jednoznačne prednosť jednému či druhému pohlaviu ako ich menej nadaní vrstovníci a nemali tak radi súťaživé hry. Zostávajúce deti sa javia ako menej originálne, dávajú prednosť hrám bez zložitejších pravidiel, viac si vyberajú hry a hračky presne s dopredu určenými činnosťami.