Pedagóg a hra
Pedagóg môže v hrovej situácií pôsobiť v rôznych rolách. Základný rozdiel je v tom, či ide o voľnú alebo organizovanú hru. Pri voľnej hre pedagóg detskú hru nanajvýš podnecuje vytváraním priaznivého prostredia. Do hry nezasahuje, ani ju neorganizuje. Pri organizovaných hrách, hrách s pravidlami, môže byť situácia a postavenie pedagóga veľmi rozdielne. Záleží najmä na druhu hry, na zložení skupiny hráčov a tiež na tom, v ktorej etape sociálneho vývinu sa skupina nachádza.
Rola vodcu je charakteristická pomerne direktívnym vedením hry. Vodca navrhuje, organizuje, vysvetľuje, rozhoduje, riadi i kontroluje. Prichádza s pripraveným programom. Pri deťoch predškolského veku je táto rola prirodzená a prijateľná. So stúpajúcim vekom hráčov sa však osvedčuje znižovanie miery direktivity pedagóga, ktorý sa stáva viac poradcom a komentátorom až autentickou osobou. Postupne prenecháva deťom iniciatívu v tých oblastiach, pre ktoré už dozreli – rozhodujú o voľbe aktivity, spôsobe hodnotenia a odmien. Pedagóg ovplyvňuje dianie nedirektívnym spôsobom. Zúčastňuje sa na hrových činnostiach skupiny ako jej člen. Ako spoluhráč alebo súper sa tak so svojimi zverencami ešte viac zblíži.

Po skončení hry pedagóg zistí a oznámi výsledky a celú hru i jej priebeh spoločne s deťmi zhodnotí. Úplne na koniec urobí hodnotenie sám pre seba, či hra splnila svoj cieľ, či sa vyskytli problémy a asi prečo. Voľba roly závisí od typu hráčov. Prvú skupinu tvoria nadšenci, ktorí vítajú hry s jasotom a od prvej minúty hrajú naplno. S nimi sa hrá najlepšie. Ich nadšenie býva dobrým vkladom do činnosti. Z nich sa rodia vodcovské osobnosti. Druhá skupina hráčov nerobí vážnejšie problémy, dá sa ovplyvniť slovom vedúceho i príkladom nadšencov. Dobrá hra si ich napokon získa. Nebezpečie hrozí zo strany tretieho typu hráčov s negativistickými sklonmi. Dopredu bývajú znechutení a vyjadrujú to rozmrzenými komentármi typu „To zas bude otrava!“. Dávajú najavo svoju nechuť aj pri najlepších hrách, vyvolávajú spory, vzdávajú sa aj pri najmenších prekážkach. Pri takýchto živloch neplatí žiadna všeobecná metóda. Tu začína špeciálna výchova založená na hľadaní príčin takého správania a aplikovaní rôznych aj netradičných foriem pôsobenia. Na to treba veľký elán, vedomosti i skúsenosti.

Záver
Hra teda neodmysliteľne patrí k životu, sprevádza nás od samotného narodenia až do konca. Dokonca, celý náš život sa nám niekedy môže zdať ako jedna veľká hra. Ale to už sú úvahy na inú tému.
Pri hre si môžeme oddýchnuť, zabaviť sa s priateľmi, ale sa aj poučiť a získať nové poznatky. Preto si myslím len jedno : doprajme aj sebe, ale hlavne svojim deťom toľko radosti, koľko potrebujú, aby nielen náš ale aj ich život bol plný smiechu, radosti a šťastia, pretože nie je nič horšie ako smutná, mrzutá a zamračená tvár.