Školský deň začína predmetmi, ktoré rozvíjajú myslenie a predstavivosť. Predmet tak niekoľko týždňov, vždy 2 hodiny od rána, vytvára epochu. Epochy prebiehajú plynulo. Po skončení jednej začína druhá. Po epoche matematiky nasleduje epocha slovenského jazyka, prvouky. Skladá sa z 3 častí:
- hlavná časť – vyučovanie prebieha frontálne (deti sú v laviciach a učiteľ pred
tabuľou),

- rytmická časť – deti recitujú básničky vybrané vyučujúcim tak, aby sa k deťom hodili.
Básničky sa celý rok nemenia, deti ich prednes stále vylepšujú. Neskôr nasleduje rytmické cvičenie – napr. deti sú v kruhu a podávajú si nejaký predmet a nahlas opakujú preberané učivo (násobky troch),
- rozprávacia časť – učiteľ rozpráva príbeh, ktorý je primeraný veku detí (povesti,
rozprávky, legendy, mýty, ...).
Ďalšie predmety už nasledujú v 45-minútových vyučovacích hodinách.
Po predmetoch vyučovaných v epochách sú to predmety, kde je kladený väčší dôraz na rytmické opakovanie, ako sú cudzie jazyky, eurythmia, hudba, ... .Po týchto hodinách nasleduje zamestnanie umeleckého a praktického rázu. Ak je to možno, tak sa chlapci aj dievčatá zaoberajú tým istým.

Špecifiká výučby v epochách:
1) Človek má vždy prednosť pred učebnou látkou (učiteľ organizuje výučbu so zreteľom na
duševné špecifiká, individuálne nadanie aj slabosti svojich žiakov).
-2) Vyučovanie v epochách vyžaduje samostatnú prácu na vytváranie epochových zošitov, umožňuje
výučbu bez učebníc, ale s použitím doporučených encyklopédií a iných pomôcok.
3) Epochové vyučovanie súvisí s hygienickým usporiadaním dňa, s princípmi racionálneho a
efektívneho učenia. Odpadá roztrieštenosť výučby do jednotlivých, rýchlo po sebe nasledujúcich
predmetov. Epochové vyučovanie vyhovuje pomalším žiakom, umožňuje preniknúť hlbšie do
preberanej látky, umožňuje dávať menej domácich úloh respektíve žiadne, je možná diferencia
žiakov do skupín.
4) Počas jedného týždňa je v rozvrhu oveľa menej hodín, než býva zvykom v tradičnej škole.
5) Trieda pracuje ako organizmus, v pospolitosti a spolupráci. Väčšinou sa neprepadá – tým by sa
zastavil jeho vývoj vo všetkých ostatných predmetoch aj v sociálnej oblasti.
6) Učebný plán sa tvorí v špirále, epochy sa opakujú asi za pol roka. Žiaci nezabúdajú, témy sa
opakujú znova na inej úrovni a v iných súvislostiach.
7) Tvorcom učebného plánu je učiteľ, ktorý vychádza nielen z antroposofickej filozofie, ale zo
skúseností ostatných kolegov.

Trieda waldorfskej školy
Trieda waldorfskej školy by mala byť vymaľovaná špeciálnou vrstvenou maľbou, ktorá pôsobí trochu zahmlene (zasnene). Vyzdobená býva jemnými látkami svetlých farieb a prírodnými materiálmi (z nich je aj veľká časť pomôcok). Deti sedia v laviciach čelom k tabuli. Pohromade by mali sedieť deti s rovnakým temperamentom (cholerické, sangvinické, flegmatické, melancholické), aby mohol učiteľ pristupovať k jednotlivým skupinám individuálne.
Jednotlivé stupne waldorfskej školy
Materská škola alebo Predškolský stupeň (do 7 rokov)
Tu sa kladie dôraz na napodobovanie, ktoré je najskôr bezprostredné, neskôr následné.
Napodobovanie je základným spôsobom učenia v tomto období. Najmenšie deti sú stále v akcii a spoznávajú svet všetkými zmyslami. Sú plne ovládané svojimi dojmami. Celá ich činnosť je hmatanie, hľadanie, skúšanie a ochutnávanie. Trojročné deti napodobňujú to, čo vidia u dospelých a chcú sa zúčastniť všetkých ich činností, predovšetkým tých, ktoré poznajú z domácnosti a rodiny. Päť a šesťročné deti už volia hry, kde sa uplatní cieľ a vytrvalosť. Dieťa vníma atmosféru, náladu, napätie, nerozhodnosť ale aj vážnosť situácie. Deti sa tiež učia v náväznosti na jednotlivé ročné obdobia poznávať rôzne druhy činností, tak ako s nimi prichádzajú do styku a ako sa na nich podieľajú. Charakterové rysy sa neutvárajú tým, čo mu dospelí povedali, ale tým, ako sa sami správali.
Steinerov výklad funkcie trestu v období predškolského veku

Telesné trestanie vedie k napodobňovaniu, či už vo vychovávaní bábik alebo trestaniu vlastných detí v dospelosti. Krik a bitie vedie k hlbokému prežívaniu bezbrannosti voči emócii dospelého, ale nedáva návod, ako chybu napraviť. Preto je dôležité umožniť sledovanie uvážlivého konania dospelých, v ktorom dieťa môže hľadať vzor pre pestovanie schopnosti riešiť podobné situácie, avšak tolerantne a s pochopením.
Najlepšou cestou je vlastná činnosť detí, ich pravidelné opakovanie s dôrazom na známe situácie, príbehy alebo hry. K takýmto činnostiam patrí pohyb, spev, hudba, tanec, modelovanie a maľovanie. Taktiež záleží aj na pevnom dennom poriadku, ktorý dodáva kľud a istotu.
Základná škola (1-8 ročník)
Nižší stupeň (1. – 4. trieda, 7-10 rokov)