Rola a vzor učiteľa je aj naďalej dôležitá. Metódy práce naväzujú na predchádzajúce obdobie, ale dochádza k rozšíreniu obsahu učebnej látky. Pribúdajú predmety a hlavné tematiky – botanika, chémia, biológia, fyzika, geometria, telesná výchova, latinčina alebo gréčtina a dejepis. Pokračuje sa v materskom jazyku, cudzích jazykoch, hudobnej výchove, matematike, ručných prácach a eurythmii. V rámci jednotlivých predmetoch získavajú žiaci aj praktické zručnosti, ktoré potrebujú v bežnom živote. Učia sa vyplňovať formuláre a písať listy. Sledujú život najbližšieho okolia a učia sa v samostatných prácach formulovať problémy z kultúrneho, hospodárskeho a politického života. V popredí stojí citová a umelecká výchova. Deti pripravujú umelecké a kultúrne predstavenia pre rodičov a ostatných obyvateľov regiónu. Ručné práce naberajú vyššiu kvalitu práce v dielňach, odborných pracoviskách, na školskej záhrade. Žiaci sa učia pracovať s rôznymi materiálmi, používať nástroje a náradie. Vyrábajú jednoduché predmety dennej potreby alebo hračky a to všetko za zachovania estetickej kvality výrobkov. Všetku činnosť detí doprevádza hra.

Hra podľa Steinera ruší intelektuálne napätie bežné v tradičných školách a zabraňuje povrchnej výchovnej drezúre, vedúcej k jednostrannému preceňovaniu intelektuálnych možností dieťaťa.
Druhá polovica stredného stupňa je charakterizovaná pohlavným vyspievaním, ktoré sa prejavuje dynamickým vývojom vnútorných tvorivých síl. Preto sa prejavuje potreba orientovať deti viac na rytmus a takt, čo dobre umožňuje eurythmia. Ku zdravému citovému dozrievaniu je potreba možnosti orientovať sa podľa milovaného vzoru, uznávanej autority.
Stredná škola alebo Vyšší stupeň (9. – 12. trieda, 15 – 18 rokov)
Prechod zo stredného na vyšší stupeň je ovplyvnený novou kvalitou duševného života dieťaťa, láskou. Vplyvom puberty sa tak do veľkej miery mení správanie, chápania, myslenie a vzťahy k okoliu. Mladý človek si začína uvedomovať svoju identitu, prejavuje sa väčšia samostatnosť. Pre jej pestovanie je dobrý ako volnejší vzťah k učiteľovi, tak priestor pre samostatné riešenie problémov. Škola má dať mladému človeku istotu pri stretávaní s vonkajším svetom, má ho viesť tak, aby si svojím myslením mohol bezpečne otvoriť prístup k svojmu okolia a stavať si svoje vlastné ciele na základe vlastného usudzovania. Učiteľ sa stáva partnerom, tolerantným starším priateľom, ktorého autorita je založená na väčších vedomostiach, skúsenostiach, a pedagogických zručnostiach. Triedni učiteľ za pomoci odborných učiteľov navodzuje také podmienky, aby žiak mal možnosť konfrontácie, mohol samostatne rozhodovať a spracovať to, čo svet ponúka. Mal by mať možnosť poznať, ktorému zo svojich záujmov sa chce viac venovať a kam zamieri svoju pozornosť pri úvahách o budúcom povolaní. Vo vyučovaní sa miesto obrazu kladie dôraz na logické myslenie a úsudok, dbá sa na vývoj intelektu a základov vedeckého poznania. Látka má byť natoľko priehľadná, aby si žiak o všetkom mohol utvárať vlastnú predstavu.

Tiež je ale dôležité, aby deti získavali úctu k predstavám a myšlienkam iných ľudí, ktorý svoju platnosť osvedčili v dejinách. Precvičuje sa schopnosť pozorovania a myslenia. Usiluje sa o objektívny postoj aj vo sfére emócií, príznačných pre tento vek. Táto činnosť vyžaduje neustály kontakt s praktickým životom, s ktorým sa mladý človek vedome stretáva. Waldorfskej škole ide o to, aby sa duch mladého človeka nevyvinul iba do podoby povrchovo uniformnej a nezáväznej intelektuality. Berú ohľad na orientáciu mladého človeka na súčasný život. Na Waldorfskej škole sa preberá tak ako technika a technológie tak aj javy ekonomického života, sociálne problémy či astronómia.
Podľa Steinerovej zásady má byť každá výuka náukou o živote.
Mesačná slávnosť
Mesačná slávnosť je v istom zmysle srdcom waldorfskej pedagogiky. Triedy ukazujú sebe navzájom i rodičom raz za mesiac, čomu sa pri vyučovaní naučili: básne, piesne, dramatické hry.
Táto slávnosť dáva možnosť cvičiť sa v záujme o druhých ľudí, o ich problémy a ich činnosť. Mladší pociťujú rešpekt pred výkonmi vyšších tried a môže ich pritom napadnúť myšlienka, že raz toto dokážu aj oni. Pre žiakov z vyšších ročníkov je táto mesačná slávnosť predovšetkým pohľadom späť a pre žiakov stredných tried je to oboje zároveň.

Oslavovanie sviatkov a ich význam
Oslavovanie sviatkov má výrazné postavenie vo waldofských školách. Nie sú to len oslavy narodenín, školských výročí a podobných významných dátumov. Účelom je vybudovať v deťoch pocit spolupatričnosti nie len s ostatnými deťmi a učiteľmi v triede alebo v škole, ale pocítiť spolupatričnosť s prírodou, so Zemou a vesmírom. Preto sa oslavujú aj sviatky, ktoré súvisia s ročnými obdobiami a pohybom zeme okolo slnka.
Záver
Waldorfskú školu som si vybral hlavne preto, lebo má záujem vychovať z dieťaťa slobodného jedinca. Teda sa snaží o výchovu dieťaťa do takej miery aby v dospelosti mohlo naplno vstúpiť do sociálneho prostredia a bolo prínosom pre spoločnosť, aby bolo tvorivé a schopné riešiť problémy.
Určite je to veľmi zaujímavá alternatíva oproti tradičnej škole a ľudia, ktorý túto školu absolvovali sú určite so svojím výchovným pilierom veľmi spokojný.