Úvod
Spoločné znaky alternatívnych škôl:
- čo najaktívnejšie zapojenie dieťaťa do vyučovania, podpora spolupráce a rozvoj komunikácie,
- priateľský vzťah medzi učiteľom a dieťaťom, ochota a schopnosť učiteľa pozitívne deti motivovať, podporovať ich kvality, originalitu a rešpektovať vývojové zvláštnosti,
- spolupráca s rodinou dieťaťa,
- celkový rozvoj detských schopností,
- prepojovanie premetov (k pochopeniu súvislostí),
- prostredie prispôsobené deťom (ľahko prístupné pomôcky).

K najznámejším alternatívnym školám u nás patria:
- Waldorfská,
- Daltonská,
- Montessori,
- Zdravá škola.
Z daných alternatívnych škôl ma zaujala Waldorfská škola, ktorú by som rád v nasledujúcom texte podrobnejšie rozobral.

Waldorfská škola
Názov školy je odvodený od mena nemeckej obce Waldorf, kde bola po prvý krát v roku 1919 zriadená slobodná škola. Pedagogickým poradcom pri jej vzniku a vlastne jej zakladateľom bol Rudolf Steiner, ktorý tak uplatnil svoje pedagogické zámery v škole pre deti robotníkov tabakovej spoločnosti Waldorf-Astoria. V súčastnej dobe je waldofská škola zaraďovaná medzi alternatívne modely školy neštátneho charakteru. Tejto škole sa pripisujú mnohé prívlastky:
slobodná, koedukovaná, jednotná pre deti od 6 do 14 rokov, verejná (stojaca medzi súkromnou), nezávislá, kooperatívna, nekonfesijná (prijíma detí rôznych náboženstiev). Pôvodne bola Stejnerom koncipovaná ako voľná škola špecifického typu z deviatimi behmi v 11 triedach. V súčastnosti dospel vývoj k tejto obvyklej zostave:
- predškolský stupeň, reprezentovaný materskou školou,
- základná (1. až 4. , 5. až 8.),
- stredná (9. až 12.) v dvanástich ročníkoch, rozdelených na nižší, stredný a vyšší stupeň,
- 13. ročník z možnosťou maturity.

Zakladateľ
Rudolf Steiner, myšlienkový tvorca waldorfskej pedagogiky, prežil celý svoj život v Nemecku a Rakúsku. Narodil sa v roku 1861 v Kraljevci na chorvátskom pomedzí Rakúska-Uhorska. Steiner od detstva citlivo vnímal rozdiely medzi technickým svetom strojov a vynálezov a svetom viery a cirkevných tradícií a neskôr sa pokúsil o preklenutie týchto hraníc. Od roku 1902 prednášal ako člen Teosofickej spoločnosti a stretával sa so vstúpencami východných náuk kresťanstva a mystiky. Začal prednášať na Berlínskej univerzite, robil aj prednáškové turné po Európe (v roku 1907 prednášal aj v Prahe). Pracoval na systéme antroposofie a v roku 1913 založil antroposofickú spoločnosť. Po založení waldorfskej školy sa pustil do organizácie prednáškových cyklov aj pre učiteľov a zdokonaľoval pedagogiku vychádzajúcu z antroposofie pre školskú prax.

Waldorfská pedagogika
Metódy waldorfskej výchovy sú založené na hlbšej znalosti psychiky dieťaťa, jeho možností a schopností, rozvíjaných diferencovane podľa vekových stupňov. Je zameraná predovšetkým na vývoj celého človeka a rozvoj jeho samostatného myslenia, estetického cítenia a vedomého morálneho postoja. Waldorfská pedagogika odmieta sledovanie televízie, kazety s rozprávkami alebo komixové seriály. Snaží sa vytvoriť akýsi kompromis medzi modernými produktmi techniky a automatizáciami, kultúrnymi zvyklosťami a výchovnými metódami, ktoré dieťaťu prospievajú. Preto sa tu pedagogika nechápe len ako veda, ale predovšetkým ako tvorivá výchovná činnosť. Cieľom tejto pedagogiky je slobodná osobnosť, snaha o rozvoj jej nadania a ľudskej jedinečnosti. Pedagogika waldorfských škôl vychádza z poznatkov vývinovej psychológie.
Keďže Rudolf Steiner od detstva vnímal rozdiely medzi technickým svetom a svetom viery (teda rozumel duchovnému svetu) vyvinul metódy priameho skúmania duševnej a duchovnej skutočnosti. Rozšírenie antropológie o rozmery duševna a duchovna vytvárajú základy waldorfskej pedagogiky a pedagogického pôsobenia učiteľov waldorfských škôl. Táto metóda pedagogiky umožňuje lepšie pochopenie vývoja človeka v detstve a v mladosti. Waldorfská pedagogika nie je toho názoru, že sa človek vyvíja len podľa geneticky determinovaného plánu.

Ciele a úlohy waldorfskej školy
Škola si stavia za cieľ byť školou prítomnosti pre budúcnosť. Pretože v strede všetkého snaženia je podľa antroposofie človek, pramenia jej úlohy z požiadavkou moderného života v oblasti výchovy a vzdelávania a kultivácie života školy. Vychováva k slobode a rovnosti s využitím možnosti rovnakých šancí pre všetkých. Pestuje schopnosť vcítiť sa, byť tolerantní, mať vedomie spoločenskej zodpovednosti, byť otvorený svetu a jeho vývoju. Prebúdza vecný záujem, zvedavosť a slobodnú vôľu učiť sa. Podporuje tvorivú činnosť človeka, samostatnú snahu vzdelávať sa a schopnosť spoluvytvárať spoločnosť. Osobnosť utvára pomocou rozvoja volných , intelektuálnych a emocionálnych síl. Vo vyučovaní škola rozvíja rovnakou mierou rozum, cit a vôľu. Preto sú súčasťou vyučovania rovnocenné praktické, intelektuálne a umelecké úlohy.
Učebný plán, osnovy
Učebnice, učebné plány, tak ako ich poznáme z tradičnej skoly, neexistujú. Waldorfská škola má rámcové plány, vychádzajúce z antroposofického centrálneho postavenia človeka a jeho vývojových stupňov. Dôležité nie je kvantum vedomostí, ale vzťahy medzi predmetmi a ich obsahmi vo vertikálnom a horizontálnom smere. Napríklad zemepis sa nevyučuje v úzkom pojatí ako samostatný predmet oddelený od ostatných, ale má súvislosť s prírodnými vedami alebo s cudzími jazykmi. Učitelia pracujú najskôr s doporučenými okruhmi, témami a základnými líniami, určujúcimi smer pedagogickej práce.

Organizácia a priebeh výučby
Didaktickou zvláštnosťou vyučovania vo waldorfských školách a významným elementom vnútornej organizácie výučby je sústredenie látky do epoch. Epochu Steiner charakterizuje ako pevne vymedzenú vyučovaciu jednotku s určitým obsahom, ktorá umožňuje sústredenie na jednu vec tak dlho, ako je to potrebné s ohľadom na vývojové štádium, v ktorom sa práve deti nachádzajú. Epochu tvoria spojené dve až tri vyučovacie hodiny, v ktorých sa preberá jeden predmet počas troch až šiestich týždňov. Vo Waldorfských školách funguje organizácia od samého rána. Ráno učiteľ privíta každé dieťa podaním ruky. Tiež sa prikladá dôraz na denný rytmus, ako je spánok, obed ale tiež psychický rytmus, ako prijímanie a zabúdanie informácií. Teda vyučovanie prebieha v takých etapách aby to bolo pre dieťa čo najpríjemnejšie a najefektívnejšie. Vďaka tomuto potom dospievame k niekoľkým zvláštnostiam umenia výchovy:
1) - berie sa do úvahy rytmus dňa,
2) - vyučovanie v epochách posilňuje sústredenie,
3) - hovorené slovo pôsobí na citový život,
4) - umelecké cvičenia slúžia ako školenia vôle.
Školský deň začína predmetmi, ktoré rozvíjajú myslenie a predstavivosť. Predmet tak niekoľko týždňov, vždy 2 hodiny od rána, vytvára epochu. Epochy prebiehajú plynulo. Po skončení jednej začína druhá. Po epoche matematiky nasleduje epocha slovenského jazyka, prvouky. Skladá sa z 3 častí:
- hlavná časť – vyučovanie prebieha frontálne (deti sú v laviciach a učiteľ pred
tabuľou),

- rytmická časť – deti recitujú básničky vybrané vyučujúcim tak, aby sa k deťom hodili.
Básničky sa celý rok nemenia, deti ich prednes stále vylepšujú. Neskôr nasleduje rytmické cvičenie – napr. deti sú v kruhu a podávajú si nejaký predmet a nahlas opakujú preberané učivo (násobky troch),
- rozprávacia časť – učiteľ rozpráva príbeh, ktorý je primeraný veku detí (povesti,
rozprávky, legendy, mýty, ...).
Ďalšie predmety už nasledujú v 45-minútových vyučovacích hodinách.
Po predmetoch vyučovaných v epochách sú to predmety, kde je kladený väčší dôraz na rytmické opakovanie, ako sú cudzie jazyky, eurythmia, hudba, ... .Po týchto hodinách nasleduje zamestnanie umeleckého a praktického rázu. Ak je to možno, tak sa chlapci aj dievčatá zaoberajú tým istým.

Špecifiká výučby v epochách:
1) Človek má vždy prednosť pred učebnou látkou (učiteľ organizuje výučbu so zreteľom na
duševné špecifiká, individuálne nadanie aj slabosti svojich žiakov).
-2) Vyučovanie v epochách vyžaduje samostatnú prácu na vytváranie epochových zošitov, umožňuje
výučbu bez učebníc, ale s použitím doporučených encyklopédií a iných pomôcok.
3) Epochové vyučovanie súvisí s hygienickým usporiadaním dňa, s princípmi racionálneho a
efektívneho učenia. Odpadá roztrieštenosť výučby do jednotlivých, rýchlo po sebe nasledujúcich
predmetov. Epochové vyučovanie vyhovuje pomalším žiakom, umožňuje preniknúť hlbšie do
preberanej látky, umožňuje dávať menej domácich úloh respektíve žiadne, je možná diferencia
žiakov do skupín.
4) Počas jedného týždňa je v rozvrhu oveľa menej hodín, než býva zvykom v tradičnej škole.
5) Trieda pracuje ako organizmus, v pospolitosti a spolupráci. Väčšinou sa neprepadá – tým by sa
zastavil jeho vývoj vo všetkých ostatných predmetoch aj v sociálnej oblasti.
6) Učebný plán sa tvorí v špirále, epochy sa opakujú asi za pol roka. Žiaci nezabúdajú, témy sa
opakujú znova na inej úrovni a v iných súvislostiach.
7) Tvorcom učebného plánu je učiteľ, ktorý vychádza nielen z antroposofickej filozofie, ale zo
skúseností ostatných kolegov.

Trieda waldorfskej školy
Trieda waldorfskej školy by mala byť vymaľovaná špeciálnou vrstvenou maľbou, ktorá pôsobí trochu zahmlene (zasnene). Vyzdobená býva jemnými látkami svetlých farieb a prírodnými materiálmi (z nich je aj veľká časť pomôcok). Deti sedia v laviciach čelom k tabuli. Pohromade by mali sedieť deti s rovnakým temperamentom (cholerické, sangvinické, flegmatické, melancholické), aby mohol učiteľ pristupovať k jednotlivým skupinám individuálne.
Jednotlivé stupne waldorfskej školy
Materská škola alebo Predškolský stupeň (do 7 rokov)
Tu sa kladie dôraz na napodobovanie, ktoré je najskôr bezprostredné, neskôr následné.
Napodobovanie je základným spôsobom učenia v tomto období. Najmenšie deti sú stále v akcii a spoznávajú svet všetkými zmyslami. Sú plne ovládané svojimi dojmami. Celá ich činnosť je hmatanie, hľadanie, skúšanie a ochutnávanie. Trojročné deti napodobňujú to, čo vidia u dospelých a chcú sa zúčastniť všetkých ich činností, predovšetkým tých, ktoré poznajú z domácnosti a rodiny. Päť a šesťročné deti už volia hry, kde sa uplatní cieľ a vytrvalosť. Dieťa vníma atmosféru, náladu, napätie, nerozhodnosť ale aj vážnosť situácie. Deti sa tiež učia v náväznosti na jednotlivé ročné obdobia poznávať rôzne druhy činností, tak ako s nimi prichádzajú do styku a ako sa na nich podieľajú. Charakterové rysy sa neutvárajú tým, čo mu dospelí povedali, ale tým, ako sa sami správali.
Steinerov výklad funkcie trestu v období predškolského veku

Telesné trestanie vedie k napodobňovaniu, či už vo vychovávaní bábik alebo trestaniu vlastných detí v dospelosti. Krik a bitie vedie k hlbokému prežívaniu bezbrannosti voči emócii dospelého, ale nedáva návod, ako chybu napraviť. Preto je dôležité umožniť sledovanie uvážlivého konania dospelých, v ktorom dieťa môže hľadať vzor pre pestovanie schopnosti riešiť podobné situácie, avšak tolerantne a s pochopením.
Najlepšou cestou je vlastná činnosť detí, ich pravidelné opakovanie s dôrazom na známe situácie, príbehy alebo hry. K takýmto činnostiam patrí pohyb, spev, hudba, tanec, modelovanie a maľovanie. Taktiež záleží aj na pevnom dennom poriadku, ktorý dodáva kľud a istotu.
Základná škola (1-8 ročník)
Nižší stupeň (1. – 4. trieda, 7-10 rokov)
Obsahuje podobne dôležitú podmienku výchovy, ako bolo napodobňovanie v predškolskom stupni. Je to autorita učiteľa, ktorú dieťa potrebuje ako vzor, záruku bezpečia a ukazovateľa smeru, ktorým je treba sa dať. Triedny učiteľ vyučuje vo svojej triede aspoň dve hodiny denne. Rozvíjajú sa všestranné schopnosti dieťaťa – vyjadrovania, orientácia na materskom jazyku, ale aj na dva cudzie jazyky formou hier, pesničiek a jednoduchých rýmov. Všimnite si, že Waldorfská škola vyučuje v dvoch cudzích už na nižšom stupni základnej školy. Rozvíja sa prežívanie pohybu tela a na tomto základe zručnosť písania prostredníctvom rozsiahlych cvikov spojených s maľovaním a kreslením znakov.

V druhej triede sa postupne začína čítať. Pri čítaní textu sa kladie dôraz na prednes – či je umelecký, či má melódiu, rytmus a tak.
V tretej triede pristupujú biblické dejiny, ktoré zdôrazňujú mravné ponaučenie. Na rozvoj fantázie a predstavivosti sa dbá viacej ako na racionálne úvahy.
Štvrtý ročník prináša predmet podobný našej prvouke, so základmi zemepisu a vlastivedy. Stále sa uplatňujú rozprávky, báje, bájky, legendy, básne a porekadlá. Viacej sa však kladie dôraz na kontakt s realitou prostredníctvom ručných prác a zoznamovaní s konkrétnym okolím a využívaním množstva pomôcok. Vo vyučovaní sa kladie dôraz aj na estetickú stránku napr. v hudobnej výchove, ale využitím rytmu aj v takých predmetoch ako je matematika. Výrazným predmetom, ktorý je pre waldorfský systém typický, je
eurythmia - hlásková eurythmia ,,viditeľná reč“,
- eurythmia tónová ,,viditeľná hudba“,
- eurythmia umelecká,
- eurythmiu pedagogickú,
- eurythmia liečebná.

Nejedná sa len o mimiku alebo tanečné pohyby, ale o zamestnanie celého tela pre vyjadrenie myšlienok alebo hudby. Nie je to len telesná výchova, je to umenie vyjadriť pohybom umelecké dielo alebo vlastný prežitok. Na tomto základe Steiner vytvoril eurythmiu umeleckú (rozprávanie dramatických diel, predvádzanie básní, hudobných skladieb aj orchestrálnych diel), eurythmiu pedagogickú (žiak sa učí pohybovať a orientovať sa v priestore a pri nácviku umeleckých diel sa učí viesť svoje pohyby tak, aby dokázal telom vyjadriť to, čím je jeho duša. Tretím typom je eurythmia liečebná, ktorá je používaná ako pohybová terapia, avšak len pod vedením lekára. Zmysluplnou činnosťou dieťa získava obratnosť a prispôsobuje sa okoliu. Čím menej mu vysvetľujeme a čim viac mu predvádzame, tým lepšie a s väčšou dôverou sa duševne orientuje. Čím pravidelnejší je rytmus činnosti dňa, tým harmonickejšie sa utvára telo a tým pevnejšie bude mať základ pre neskoršie zvládanie záťaže, pretože len pravidelným cvičením sa upevňuje telo a tým aj vôľa dieťaťa.
Stredný stupeň (5. – 8. trieda, 11 – 14 rokov)
Rola a vzor učiteľa je aj naďalej dôležitá. Metódy práce naväzujú na predchádzajúce obdobie, ale dochádza k rozšíreniu obsahu učebnej látky. Pribúdajú predmety a hlavné tematiky – botanika, chémia, biológia, fyzika, geometria, telesná výchova, latinčina alebo gréčtina a dejepis. Pokračuje sa v materskom jazyku, cudzích jazykoch, hudobnej výchove, matematike, ručných prácach a eurythmii. V rámci jednotlivých predmetoch získavajú žiaci aj praktické zručnosti, ktoré potrebujú v bežnom živote. Učia sa vyplňovať formuláre a písať listy. Sledujú život najbližšieho okolia a učia sa v samostatných prácach formulovať problémy z kultúrneho, hospodárskeho a politického života. V popredí stojí citová a umelecká výchova. Deti pripravujú umelecké a kultúrne predstavenia pre rodičov a ostatných obyvateľov regiónu. Ručné práce naberajú vyššiu kvalitu práce v dielňach, odborných pracoviskách, na školskej záhrade. Žiaci sa učia pracovať s rôznymi materiálmi, používať nástroje a náradie. Vyrábajú jednoduché predmety dennej potreby alebo hračky a to všetko za zachovania estetickej kvality výrobkov. Všetku činnosť detí doprevádza hra.

Hra podľa Steinera ruší intelektuálne napätie bežné v tradičných školách a zabraňuje povrchnej výchovnej drezúre, vedúcej k jednostrannému preceňovaniu intelektuálnych možností dieťaťa.
Druhá polovica stredného stupňa je charakterizovaná pohlavným vyspievaním, ktoré sa prejavuje dynamickým vývojom vnútorných tvorivých síl. Preto sa prejavuje potreba orientovať deti viac na rytmus a takt, čo dobre umožňuje eurythmia. Ku zdravému citovému dozrievaniu je potreba možnosti orientovať sa podľa milovaného vzoru, uznávanej autority.
Stredná škola alebo Vyšší stupeň (9. – 12. trieda, 15 – 18 rokov)
Prechod zo stredného na vyšší stupeň je ovplyvnený novou kvalitou duševného života dieťaťa, láskou. Vplyvom puberty sa tak do veľkej miery mení správanie, chápania, myslenie a vzťahy k okoliu. Mladý človek si začína uvedomovať svoju identitu, prejavuje sa väčšia samostatnosť. Pre jej pestovanie je dobrý ako volnejší vzťah k učiteľovi, tak priestor pre samostatné riešenie problémov. Škola má dať mladému človeku istotu pri stretávaní s vonkajším svetom, má ho viesť tak, aby si svojím myslením mohol bezpečne otvoriť prístup k svojmu okolia a stavať si svoje vlastné ciele na základe vlastného usudzovania. Učiteľ sa stáva partnerom, tolerantným starším priateľom, ktorého autorita je založená na väčších vedomostiach, skúsenostiach, a pedagogických zručnostiach. Triedni učiteľ za pomoci odborných učiteľov navodzuje také podmienky, aby žiak mal možnosť konfrontácie, mohol samostatne rozhodovať a spracovať to, čo svet ponúka. Mal by mať možnosť poznať, ktorému zo svojich záujmov sa chce viac venovať a kam zamieri svoju pozornosť pri úvahách o budúcom povolaní. Vo vyučovaní sa miesto obrazu kladie dôraz na logické myslenie a úsudok, dbá sa na vývoj intelektu a základov vedeckého poznania. Látka má byť natoľko priehľadná, aby si žiak o všetkom mohol utvárať vlastnú predstavu.

Tiež je ale dôležité, aby deti získavali úctu k predstavám a myšlienkam iných ľudí, ktorý svoju platnosť osvedčili v dejinách. Precvičuje sa schopnosť pozorovania a myslenia. Usiluje sa o objektívny postoj aj vo sfére emócií, príznačných pre tento vek. Táto činnosť vyžaduje neustály kontakt s praktickým životom, s ktorým sa mladý človek vedome stretáva. Waldorfskej škole ide o to, aby sa duch mladého človeka nevyvinul iba do podoby povrchovo uniformnej a nezáväznej intelektuality. Berú ohľad na orientáciu mladého človeka na súčasný život. Na Waldorfskej škole sa preberá tak ako technika a technológie tak aj javy ekonomického života, sociálne problémy či astronómia.
Podľa Steinerovej zásady má byť každá výuka náukou o živote.
Mesačná slávnosť
Mesačná slávnosť je v istom zmysle srdcom waldorfskej pedagogiky. Triedy ukazujú sebe navzájom i rodičom raz za mesiac, čomu sa pri vyučovaní naučili: básne, piesne, dramatické hry.
Táto slávnosť dáva možnosť cvičiť sa v záujme o druhých ľudí, o ich problémy a ich činnosť. Mladší pociťujú rešpekt pred výkonmi vyšších tried a môže ich pritom napadnúť myšlienka, že raz toto dokážu aj oni. Pre žiakov z vyšších ročníkov je táto mesačná slávnosť predovšetkým pohľadom späť a pre žiakov stredných tried je to oboje zároveň.

Oslavovanie sviatkov a ich význam
Oslavovanie sviatkov má výrazné postavenie vo waldofských školách. Nie sú to len oslavy narodenín, školských výročí a podobných významných dátumov. Účelom je vybudovať v deťoch pocit spolupatričnosti nie len s ostatnými deťmi a učiteľmi v triede alebo v škole, ale pocítiť spolupatričnosť s prírodou, so Zemou a vesmírom. Preto sa oslavujú aj sviatky, ktoré súvisia s ročnými obdobiami a pohybom zeme okolo slnka.
Záver
Waldorfskú školu som si vybral hlavne preto, lebo má záujem vychovať z dieťaťa slobodného jedinca. Teda sa snaží o výchovu dieťaťa do takej miery aby v dospelosti mohlo naplno vstúpiť do sociálneho prostredia a bolo prínosom pre spoločnosť, aby bolo tvorivé a schopné riešiť problémy.
Určite je to veľmi zaujímavá alternatíva oproti tradičnej škole a ľudia, ktorý túto školu absolvovali sú určite so svojím výchovným pilierom veľmi spokojný.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk