Ako pomohol Eugen dokončiť Bedřichovi operu Viola

Jedného pekného slnečného dňa sa prechádzal tvorca českej národnej opery Bedřich Smetana po nebi. Ako tak kráčal, zrazu stretol slovenského hudobného skladateľa Eugena. Bedřich však nevedel, že Eugen je hudobný skladateľ.
Klavírny virtuóz Bedřich sa prihovoril k Eugenovi: „Tak ako tam dole? Ako sa ti tam darilo?“
Eugen: „Veľmi dobre. Skladbičku Maličká som, ktorú som zložil si tam dole na Zemi spievajú všetky deti.“
Bedřich: „Hovor hlasnejšie. Nepočujem ťa. V mojom najväčšom tvorivom období ma postihla ťažká choroba, ohluchol som. Kto vlastne si? Predpokladám, že nejaký hudobný skladateľ, keď si zložil pieseň, ktorú spievajú všetky deti.“
E: „Volám sa Eugen a som národný umelec.“
B: „Čo to nepovieš. Národný umelec? A ktorého národa si ty národným umelcom? Veď ja som najznámejší český hudobný skladateľ a tvorca národnej opery.“
E: „Áno, to je pravda. Ty si najznámejší český hudobný skladateľ. Ale ja som veľmi známy slovenský hudobný skladateľ. Skomponoval som dve opery. Jednu som nazval Krútňava a tú druhú Svätopluk. Krútňava sa stala slovenskou národnou operou. Takže som tvorca národnej opery.“
B: „Ja nepoznám ani Krútňavu, ani Svätopluka.“
E: „Ani nemôžeš Bedřich. Zomrel si skôr ako som sa ja narodil. Si odo mňa starší o 84 rokov. A keby si ti vedel ako si ťa vážia na Zemi. Si veľmi známy a obľúbený skladateľ. Veď ty si tvorca českej národnej opery. Akože sa volá?“

B: „Prodaná nevěsta. Ale ja som napísal veľa opier, ako sú Dvě vdovy, Hubička, Tajemství, Čertova stěna a nedokončil som operu Viola. Keď chceš, porozprávam ti o svojom živote tam dole na zemi. Narodil som sa ešte v 19. storočí v Litomyšli. Už ako šesťročný som úspešne koncertoval. Študoval som hudbu najprv v Plzni a potom v Prahe. Tam som sa oženil a založil som v Prahe hudobnú školu. Potom som odišiel do Goteborgu do Švédska. Tam som žil päť rokov. Živil som sa ako dirigent a učiteľ hudby. Ale po piatich rokoch som odišiel z tejto studenej krajiny a vrátil som sa do Prahy. V Prahe som bol dirigentom jedného divadla. A potom sa stalo to, čo nikto nečakal, ohluchol som.“
E: „Bedřich, spomínal si operu, ktorú si nedokončil. Dal si jej názov Viola. Mám nápad, čo keby sme dokončili tvoju operu.“
B: „Myslíš to vážne?“
E: „Áno. Myslím.“
B: „To som rád. Tak poďme, pozývam ťa ku mne.
Tak takto vyzeralo stretnutie dvoch velikánov slovenskej a českej hudby. Obidvaja napísali opery, symfonické diela, zborové a komorné skladby, ale či naozaj dokončili operu Viola, to sa už nedozvieme.