Predmet: Slovenský jazyk
Zložka: literárna, jazyková, slohová
Ročník: tretí
Téma: Detská literárna postava v didaktickej komunikácii
Cieľ:
Kognitívny – Opis postavy, jej vonkajšie črty. Práca s intonáciou, tempom a rytmom pri čítaní. Oboznámiť a následne upevniť techniku čítaného textu.
Komunikačný – Upevňovať rodinné vzťahy, pochopiť význam rodiny.
Typ vyučovacej hodiny: integrovaný
Metódy:
Metódy čítania – hlasné čítanie, informačné čítanie
Metódy počúvania – interpretácia s učiteľom
Metódy písania – metóda brainstormingu
Metódy rozhovoru – sokratovský rozhovor, heuristický rozhovor
Organizačné formy: individuálna, hromadná, skupinová
Pomôcky: kniha Pipi dlhá pančucha od autorky Astrid Lingrenová – text, pančucha, tabuľa, zošity,
perá, prípravné cvičenia a otázky
Metodický postup
MOTIVAČNÁ ČASŤ
Žiaci, hneď v úvode hodiny začneme takým nezvyčajným spôsobom. Prečítam vám príbeh a vašou úlohou bude zistiť, o kom je tento príbeh. Koho v príbehu spoznáte? Počúvajte pozorne!
MOTIVAČNÉ ČÍTANIE PRÍBEHU UČITEĽOM
(učiteľ číta z pripravenej knižnej ukážky celý text, pričom sa vyhýba pomenovaniu postavy)
Na okraji malého malučičkého mestečka sa rozprestierala stará zanedbaná ovocná záhrada. Prostred záhady trónil starý dom a v ňom bývala ...................................................... Mala deväť rokov a bývala celkom sama. Nemala ani mamku, ani ocka.
Kedysi mala ocka, na ktorom si veľmi zakladala, mala aj mamku, ale to bolo dávno, že sa na ňu už vôbec nepamätá. Mamička umrela keď bola ešte malé, malučičké dieťatko v kolíske a revala tak strašne, že pri nej nikto nevydržal. Predstavuje si, že mamka teraz sedí kdesi v nebi a pozerá sa na ňu škáročkou.
Na ocka nezabudla. Ako lodný kapitán sa plavil po šírych moriach a ona s ním sa plavila na jeho lodi, až raz zmietla búrka ocka do mora a už ho viac nevidela. Bola však presvedčená, že raz sa vráti. Nazdávala sa, že priplával na mori na nejaký ostrov medzi samých černochov a celé dni tam chodí so zlatou korunou na hlave.
Otecko jej kúpil tento starý dom v ovocnej záhrade pred dávnymi rokmi. Zamýšľal bývať v ňom aj s .......................................................... Ale potom sa to stalo. Búrka musela zmiesť do mora práve jeho! Rozhodla sa, že bude na neho čakať vo vile Vilôčke.
Bola veľmi zvláštne dieťa. Mala malého opičiaka, ktorý sa volal Pán Galán. Najzvláštnejšia na nej bola jej sila. Bola taká mocná, že na celom svete by sa nenašiel policajt, čo by sa jej silou vyrovnal. Keď sa jej zachcelo mohla dvihnúť celého koňa. A to sa jej aj chcelo. Veď ho aj mala. Kúpila si ho za jeden zo svojich zlatých dukátov v ten deň, keď sa nasťahovala do vily Vilôčky. Vždy po ňom túžila. A teraz ho ubytovala vzadu na verande.
Vlasy mala ryšavé a zapletané do dvoch tuhých vrkočov, ktoré jej trčali z hlavy ako dve mrkvy. Nos – to bol hotový zemiačik, a celý pehavý. Pod nosom mala širočižné ústa a v nich zdravé biele zuby. Na sebe mala nevídané šaty. Veď si ich aj sama ušila. Mali byť belasé ale látka nevystačila, a tak si k nej kde – tu prišila kúsky červenej látky. Dlhé tenké nohy sa jej strácali v dlhých pančušiskách, hnedej a čierne – nuž preto sa aj tak volala. Čierne topánky mala práve dvakrát toľké ako chodidlá. Otecko jej ich kúpil v Južnej Amerike trocha väčšie, aby do nich dorástla a ona si nikdy neobula iné.
(žiaci počas čítania príbehu učiteľom môžu zdvíhať ruky, ak prídu na to o kom je príbeh)
„Žiaci, prišli ste na to, o kom bol prečítaný príbeh?“
„Ktorá časť bola taká, ktorá vám povedala, že to bude ona?“
(Môže sa stať, že žiaci neprídu na to kom bol prečítaný príbeh. Ak na to neprídu, tak im opisujem a znova čítam časť, kde je opisovaná Pipi.)
„Vlasy mala ryšavé a zapletené do dvoch tuhých vrkočov, ktoré jej trčali z hlavy.“
Ak žiaci uhádnu, že je to Pipi tak im kladiem nasledujúce otázky:
„Ako sa vám páčil príbeh?“
„Aké pocity vo vás prevládali, keď som vám príbeh čítala?“
„Je Pipi taká, aké sú všetky dievčatá?“
„Je na nej niečo taká, čím sa líši od iných?“
„Myslíte si, že sa Pipi ľahko žilo bez rodičov? Svoju odpoveď zdôvodnite!“
PRVOTNÉ ČÍTANIE TEXTU ŽIAKMI – hlasné
INTERPRETAČNÁ ČASŤ
„Žiaci, našli ste v texte slová, ktorým ste nerozumeli?“
(žiaci hľadajú výrazy, ktorým nerozumejú, učiteľ tieto slová vysvetlí)
„Žiaci, napíšem vám na tabuľu slovo, vašou úlohou bude k tomu slovu napísať všetko, čo vás v súvislosti s týmto slovom napade. Rozumejú všetci zadanej úlohe?“
„Pipi“
(učiteľ zapisuje na tabuľu všetky odpovede, ktoré žiaci povedia, píše heslovite, pričom využíva metódu brainstormingu)
veľké topánky
Galáň vilôčka
ryšavá Pipi
dlhá pančucha
pehavá strapatá
„Žiaci, rozdelíme sa do troch skupín, naša Pipi sa celým menom volá, vieme ako?
odpoveď žiakov znie: PIPI DLHÁ PANČUCHA
Mám pre každú skupinu pripravenú pančuchu. Vieme, že Pipi je veľmi nezbedná a ona si tieto svoje pančúchy postrácala. Na to, aby si ich znova našla musíme najprv vyriešiť úlohy, ktoré sú poskrývané v každej pančuche. Samozrejme, úlohy nie sú rovnaké. V každej pančuche sú iné.
(učiteľ použije pančuchy, v ktorých sú ukryté otázky)
1. otázka v pančuche:
Opíš miesto kde Pipi bývala.
2. otázka v pančuche:
Ako Pipi vyzerala?
3. otázka v pančuche:
Opíš Pipiných rodičov
(žiaci pracujú v skupinách, po skončení si prečítame spoločne, čo každá skupina vytvorila)
ZÁVEREČNÁ ČASŤ
„Žiaci, vašou úlohou teraz bude v zošitoch opísať svoju vlastnú Pipi. Ako by podľa vás mala vyzerať Pipi.„
(jedná sa o samostatnú prácu žiakov, ktorú vypracuvávajú v zošitoch)
Zadanie domácej úlohy: „nakreslite do zošita Pipi a k nej všetko to, čo Pipi charakterizuje.“
