MOZOG S NAPOJENÍM NA INTERNET
Ľahké učenie! Predstavte si, že namiesto dlhého vysedávania v školských laviciach alebo prehrýzania sa hrubými štósmi kníh, máte vo svojej mozgovej schránke k dispozícii istý druh prípojky, pomocou ktorej sa môžete pripnúť ku svojmu počítaču a môžete v okamihu načerpať najnovšie vedomosti. Toto je tiež predmetom skúmania. Ľudia, ktorí v tomto smere vykazujú úspechy, majú zaistené najvyššie pocty.
Zistilo sa, že hoci myslenie ľudí sa počas tisícročí podstatne zmenilo, mozog sa nezmenil. Farmakologička Susan A. Greenfieldová je presvedčená, že sa to čoskoro zmení.

Skúmanie ľudského genómu a zmapovanie mozgu poskytli jasný obraz o molekulárnobiologockých a elektrofyziologických funkčných súvislostiach mozgu. Blízka príbuznosť medzi uhlíkom a kremíkom -v Mendelejevovej sústave prvkov sú nad sebou a majú rovnakú valenciu- dáva vedcom nádej, že sa podarí spojiť oba systémy, v ktorých tieto prvky hrajú najdôležitejšiu úlohu. Uhlík je základom života, kremík tvorí mikročip a tým aj počítačový svet. Ich chemická príbuznosť umožňuje prenos impulzov medzi mozgovými bunkami a mikročipom. Mikročipy v mozgu človeka ako priesečník medzi počítačom a mozgom by mohli byť „poveriteľné“ rozšírením kapacity mozgu. Napokon by sa mohlo podariť premeniť mozog na istý druh pamäti, ktorú možno ľubovoľne zásobovať informáciami a podľa potreby ju rozširovať alebo stimulovať.
Takéto úsilia doposiaľ neviedli k želanému úspechu. Človek je očividne viac než to, za čo „lepší“ ľudia považujú tých „obyčajných“: ľudia sú čosi viac než len biologické organizmy, ktorých životné procesy možno riadiť správnym molekulárnym vybavením. Ostáva dúfať, že človek bude smieť aj v budúcnosti ostať týmto čímsi viac.

NAČO SÚ TIE TECHNICKÉ VYMOŽENOSTI?
Aby sme ich využívali, alebo sa ich báli? Mali by napomáhať lepšiemu vývinu človeka, podporovať jeho tendenciu ku krajšiemu životu. Človek však zväčša robí to, čo je príjemné, nie to, čo je rozumné. Úlohou vychovávateľa je priviesť dieťa k primeranej samostatnosti, ale súčasne aj k rozvážnosti. Aby si naši potomkovia vedeli správne vybrať medzi toľkými možnosťami. Je to zápas s pohodlnosťou, súperenie s nepochopením dieťaťa, prečo by nemohlo sedieť celé poobedie pri televízore alebo počítači.
Všetko sa dá zneužiť a návraty k rozvážnemu postoju bývajú ťažké. Množstvo ponuky znervózňuje človeka, v nerozhodnosti radi prijmeme program, ktorý nám druhý ponúkne. Nerozmýšľame o dlhodobých dôsledkoch, je to dosť nepohodlné. Výchova má mladých chrániť pred potulkami slepými uličkami a ponúkať perspektívne cesty. Elektronika prehlušila hlas ľudí, ale ľudia nie sú zdravší ani šťastnejší než by vďaka nej mohli byť. Dovolili jej, aby z ľudí narobila robotov a roboti sa zaujímajú iba o techniku: svet citov, medziľudských vzťahov, krásy prírody a spolupráce zaniká.
Nedovoľme technike vychovávať a vyučovať naše deti. V počítači sa dá namodelovať všetko. Virtuálny svet takmer ani nerozoznáme od reálneho. Môžeme sa prechádzať po naprogramovaných horách, lietať na rakete aj samy prepočítavať jej let do vesmíru, programovať hudbu, maľovať umelecké diela,… Programátor dokáže všetko. Stačí mu softvér a zatiahne prácu za architekta- namodeluje stavbu, za inžiniera -urobí výpočet hocičoho za hocijakých podmienok, rovnako za fyzika, matematika,…