Rozvoj techniky je prudší, než sa očakáva. Počas posledného desaťročia sa rozvíja najmä umelá inteligencia, softvér,… Rozvoj začína tam, kde si chce človek uľahčiť prácu. Ľudia vymysleli umelé látky, ktorými zvýšili úrodu a poškodili si zdravie. Zostrojili dopravné prostriedky, aby za okamih prekonávali obrovské vzdialenosti a zničili prostredie, v ktorom žijú. To je cena za pokrok.
Skúsme porozmýšľať čo všetko stratíme pripojením ľudského mozgu na internet, no poporiadku.
Kto by nechcel mať doma génia? Lenže má dieťa na to, aby sa ním stalo. Nadpriemerne inteligentných detí nie je veľa. Programátori dostali nápad, ako ich vytvoriť. Ponúkli rodičom detí útleho veku program, ktorý sa im bude venovať a naučí ich čítať. Lákadlo pre rodiča. Nie len, že sa nebude musieť venovať dieťaťu, ale ešte bude vedieť aj čosi viac, než jeho rovesníci. V tzv. vyspelých krajinách, mám namysli USA, rodičia od 4 rokov odkladali deti k PC. Podľa mňa je skôr šťastím, že rodičov, ktorí si z finančného hľadiska môžu dovoliť takúto výuku, nie je tak veľa. Psychológia následne objavuje, že dieťa v predškolskom veku sa má hrať, pohybovať a nie učiť a už vôbec nie pred počítačom.

Situácia u nás. Počítače sa pomaly objavujú v každej domácnosti.Za každú cenu, to znamená aj keď nie sú peniaze na kúrenie, učebnice, kriedu, sa pretláčajú aj na základné školy. Predstavujú sa ako vynikajúci pomocníci. Nezvratným faktom je, že drvivá väčšina detí a mladých ľudí ich nevyužíva na prácu, ale trávi čas najmä pri počítačových hrách. V tomto referáte sa však pokúsim sa odhliadnuť od zdravotných problémov /poruchy zraku, choroby vyvolané nedostatkom pohybu/ a masovo vznikajúcich závislostí na počítačových hrách /s tým dokázateľne súvisiace násilie na školách, útoky na spolužiakov a učiteľov/ a pozrieť sa, či počítač ako didaktická pomôcka na základnej škole je prospešný, nepotrebný, alebo nevyhnutný,…
„Pripojenie škôl na sieť!“, znie heslo dneška a na školách sa trieda za triedou pripája na sieť. Deti sa učia surfovať po internete ešte skôr ako čítať. V Nemecku existujú „ internetové škôlky“.
Možno si myslieť, že počítač skutočne rozvíja intelektuálne schopnosti alebo že dokonca rieši problémy s výchovou? Musia sa dnes už päťroční učiť pracovať s počítačom, aby neskôr získali dobre platené zamestnanie? Že to tak nie je ukazuje štúdia „Fool`s Gold: A Critical Look at Computers in Childhood“ /Kritický pohľad na počítače v detstve/. Organizácia „Aliance for Childhood“ /Aliancia pre detstvo/ kriticky skúmala používanie počítačov v škôlkach a na prvom stupni základných škôl. Narazila na alarmujúce výsledky.

MOTIVÁCIA
Niektorí pedagógovia často odôvodňujú včasné používanie počítačov deťmi ich motivujúcim účinkom. Skutočnosťou je pravý opak. Štúdia ukazuje, že počítače vedú k poklesu schopnosti motivovať seba samého. To, čo môže byť pre dospelých alebo dospievajúcich zaujímavé, je pre deti často neprimerané.

FANTÁZIA
Vplyv pripravených počítačových obrazov na internete, na videu, v televízore a v predprogramovaných hračkách spôsobujú úplné chradnutie detskej fantázie a predstavivosti. V dôsledku toho majú deti ťažkosti s tým, aby sa na nejakú vec koncentrovali. Vyvíja sa u nich jednostranný spôsob vyjadrovania sa a v dôsledku toho sú menej schopné slovne sa vyjadrovať. Skúmanie softvéru pre najmenších ukázalo, že tento neslúži vývoju a výuke detí.

ČÍTANIE
Americký expert čítania Bob Mc Cannon k tomu povedal: „Na čítanie je potrebné sústredenie, pozornosť, radosť z detailu a istá miera inšpirácie, no doteraz sme sa nestretli so softvérom, ktorý by toto podporoval, namiesto toho sa stretávame s množstvom softvéru, ktorý od menovaného odvádza.“
Počítač a televízor sa niektorým môžu zdať úžasným opatrovateľom detí. Štúdia však ukazuje, že len priame rozhovory s bohatou slovnou zásobou sú stálym faktorom, ktorý vedie k tomu, aby boli deti dobré v rozprávaní, čítaní a písaní.

NÁZORNÉ VYUČOVANIE
Deti na prvom stupni základných škôl potrebujú názorné vyučovanie, pri ktorom môžu používať ruky, celé telo a svoj intelekt, a žiadne počítačové simulácie. Dokonca aj na druhom stupni, kde výhody počítača môžu byť zrejmejšie, prináša so sebou veľa problémov, keď sa v triede táto technológia používa.
STARÝ DOBRÝ UČITEĽ
Tí, ktorí sú technológiami nadšení, by sa mali dôslednejšie zaoberať potrebami detí. Reforma školstva a výchovy vyžaduje pozornosť dobrých a aktívnych učiteľov, podporu spoločnosti. Spomínaná organizácia požaduje od kompetentných, aby sa opäť zamysleli nad tým, či vybaviť škôlky, predškolské zariadenia a základné školy počítačmi. Peniaze možno vynaložiť lepšie, napríklad na zníženie počtu žiakov v triede.

ĎALŠIE ŠTÚDIE
Podľa nových štúdií z USA a Anglicka sa deti učia pomocou počítača horšie ako pomocou textov, ktoré sú vytlačené na papieri. O tomto informoval Welt z 3.11.2000. Jedna štúdia Ohio-State-University skúmala rozdiely v pochopiteľnosti textov, ktoré sa čítajú z papiera alebo z počítača. 131 študentov stredných škôl rozdelili do troch skupín. Všetky tri skupiny museli čítať rovnaké texty a odpovedať na otázky, ktoré mali preukázať, či texty pochopili. Prvá skupina čítala texty z papiera a odpovedala na papieri, druhá skupina čítala z obrazovky a odpovedala na papieri, tretia skupina čítala z obrazovky a odpovedala pomocou počítača. Tí, ktorí čítali texty na papieri ich považovali za zaujímavejšie ako tí, ktorí ich čítali z počítača. Texty na papieri dosiahli u čitateľov stupeň pochopiteľnosti 7,76 / zo stupnice 1-10/, ostatné dve skupiny dosiahli len stupeň 6,85 a 6,55. Spoluautorka štúdie Karen Murphyová pochybuje o tom, že počítače na stredných a vysokých školách možno skutočne efektívne nasadzovať, keď čitatelia tak či tak nedostatočne rozumejú materiálu.

NOVÝ UČEBNÝ SOFTVÉR
Odborná systematická výučba už nie je v móde. Podľa nemeckej a švajčiarskej tlače americkí žiaci alebo študenti, ktorých škola alebo univerzita používa nové interaktívne softvérové kurzy Dr. Rogera C. Schanka, sa budú učiť celkom iným spôsobom. A to zhruba v roku 2010. Napríklad biologické fakty sa žiaci nemajú učiť z „nudných“ učebníc, ale tým, že sa na počítači budú snažiť zabrániť zamoreniu sveta smrtiacim vírusom. Fyzikálne poznatky získajú tak, že v počítačovej videohre skonštruujú raketu a pristanú na Mesiaci. Ako príbeh skončí, o tom rozhoduje žiak. Je činným aktérom deja, musí siahať aj po knihách, musí si pozrieť vzdelávací videomateriál. Ak sa nenaučil správne a zvolí zlé postupy, možno mu zhorí raketa vo vesmíre, alebo ľudia umrú v dôsledku epidémie. Žiak alebo študent sa musí vrátiť späť na miesto, kde urobil chybu a úlohu zopakovať.

Problém je hlavne v tom, že celý softvérový kurz nesie pečať amerického vojenského a mocensko-politického myslenia. Podľa tvorcu by mal tento spôsob výuky nahradiť klasické vyučovanie v triedach. Od tohoto produktu, ktorý vyvinula Dr. Schankom v roku 1995 založená firma Cognitive Arts, Dr. Schank neočakáva nič menej než „ revolúciu vo výučbe“. „Počítač je naša trójska myš. Umožňuje nám vsunúť nohu do dverí, aby sa urobilo čosi radikálneho a ťažšieho.“ Vyvinúť takýto videom podporený kurz môže stáť až milión dolárov. Pre Kolumbijskú univerzitu sa vyvíja 80 takýchto kurzov.
Bude európska školská reforma pripojením sa k militarizovanej veľkomocenskej politike USA? Radikálni propagátori systémových zmien vždy radi siahali po učení reformného pedagóga Deweya zo začiatku 20. Storočia: „Učenie za chodu.“ Schank hovorí: „ Ľudia sa neučia tým, že sa im čosi rozpráva, ale tým, že sa o čosi snažia a pri tom zlyhávajú. K učeniu dôjde vtedy, keď sa snažia prísť na to, prečo zlyhali.“

UČENIE RIADENÉ ŽIAKOM
Výhodou nového učenia je individuálne učebné tempo, ktoré si môže zvoliť každý žiak sám. Spoločná semestrálna výučba je nemoderná a zastaralá. Testmi a postupom s interaktívnym videom si žiak sám zaistí svoje deficity a pokroky. Učenie má byť riadené samotným žiakom.

ZA NOVÝMI METÓDAMI UČENIA NESTOJA UČITELIA
Reformné slogany boli len prípravou na tento počítačmi riadený výučbový svet. S tým súvisí, že reformné myšlienky - učenie v dimenziách, kvalifikácia na kľúč, odbornosť presahujúce učenie pomocou počítačovej siete atď. Učiteľom pripadajú nekonečne vzdialené od skutočnosti. „Čo hľadajú globalistický hráči Reinhard Mohn /Bertelsmann/ a Hilmar Kopper /Deutsche Bank/ v komisii pre vzdelávanie?“, pýta sa Anne-Kattrin Christová, učiteľka. Tradičné triedy a množstvo učiteľov sa čoskoro stanú nadbytočnými. „Predstava o jednom učiteľovi v jednej triede je prežitkom. Nová technológia umožňuje každému študentovi prístup k najlepším učiteľom světa!“, tvrdí ďalej Dr. Schank. Celotriedne vyučovanie je vraj totalitárne, autokratické, zastaralé,…

„Ale čo sa naučia žiaci v takýchto interaktívnych video-počítačových hrách v skutočnosti? Naučia sa čosi nové? Nie je to náhodou niečo úplne staré, čo sa sprostredkováva týmto technicky rafinovaným spôsobom- popri vedomostiach spočívajúcich vo faktoch, ktoré sa tak ako predtým sprostredkovávajú učebnicami a vzdelávacími filmami- a tým je jednoducho propaganda: americký imerializmus a totalita. Jednostranné politické pohľady, ideológie a postoje sa stávajú prístupnejšími, viac oslovujú a aktivujú myseľ. Učebnú látku zabalíme do cielene orientovaných scenárov, ktorými dostaneme deti do vzrušenia.“, píše ďalej Christová.

ÚTOKY NA OSOBNOSŤ ŽIAKA
Čo všetko sa týmto spôsobom vyučovania vnesie do názorov, postojov, uhlov pohľadu, predsudkov, pocitov, spôsobov nazerania, afektov, motívov a impulzov? Takto vzdelaní mladí ľudia si už nebudú vedieť urobiť vlastnú predstavu o svete a jeho súvislostiach. Nenaučia sa fakty z rozličných vedných odborov, ktoré potom pomocou správneho spojenia dovoľujú vlastné úsudky a závery. Vleje sa do nich obraz o svete s patričnými afektami a impulzmi konania. Takáto výučba v konečnom dôsledku nie je riadená samotným žiakom. Je to diaľkovo riadená manipulácia, jasný znak vplyvu imperialistickej expanzie na výchovu a vzdelávanie.

AKO SA K TOMU POSTAVÍ SLOVENSKO?
O niekoľko rokov sa určite takéto výučbové programy objavia aj na Slovensku. Bude to niečo nové pre učiteľa i pre žiaka. Všetko, čo je nové radi skúšame. Myslím si, že tieto nové spôsoby učenia môžu byť tvorivé a zaujímavé. Keby som sa mala rozhodnúť, či sa učiť aj takýmto spôsobom, asi by som súhlasila. Lenže nie všetko pekné, lákavé je dobré. Treba sa oboznámiť s tým, čo nás čaká v najbližších rokoch.
Slovensko je krajina, ktorá sa všetkému prispôsobuje a to zvlášť v tomto období, keď vstupujeme do Európskej únie. Slováci všeobecne často kritizujú rôzne aspekty života a kultúry, ktoré k nám prenikajú cez hranice, ale napriek tomu ich vlastne nekriticky prijímajú. Vysokoškolskí profesori nám na prednáškach hovoria o „hrôze“, ktorú v nich vyvoláva zložitosť a aj nepraktickosť európskych noriem. Rada našich odborníkov je sklamaná z noriem, ale všetko, čo urobia je preklad, doslovný. Naozaj nestojíme v Európe ani za to, aby sme povedali „Vaše normy sú krásne, lenže na naše podmienky nevyhovujú, nám lepšie vyhovuje naša doterajšia norma. Niektoré veci máte lepšie spracované, tie preberieme.“ Niekto môže protestovať, že to nejde a má pravdu, pretože tolerancia je v skutočnosti neprípustná.
V tomto odbočení chcem poukázať na to, že učitelia u nás, aj v tom prípade, ak sa im nový systém učenia pozdávať nebude, prímu ho a rozšíria. Ojedinelé protesty časom zožltnú na papieri. Samozrejme len v prípade, ak ostatné európske krajiny „vpustia“ systém na kontinent.
MOZOG S NAPOJENÍM NA INTERNET
Ľahké učenie! Predstavte si, že namiesto dlhého vysedávania v školských laviciach alebo prehrýzania sa hrubými štósmi kníh, máte vo svojej mozgovej schránke k dispozícii istý druh prípojky, pomocou ktorej sa môžete pripnúť ku svojmu počítaču a môžete v okamihu načerpať najnovšie vedomosti. Toto je tiež predmetom skúmania. Ľudia, ktorí v tomto smere vykazujú úspechy, majú zaistené najvyššie pocty.
Zistilo sa, že hoci myslenie ľudí sa počas tisícročí podstatne zmenilo, mozog sa nezmenil. Farmakologička Susan A. Greenfieldová je presvedčená, že sa to čoskoro zmení.

Skúmanie ľudského genómu a zmapovanie mozgu poskytli jasný obraz o molekulárnobiologockých a elektrofyziologických funkčných súvislostiach mozgu. Blízka príbuznosť medzi uhlíkom a kremíkom -v Mendelejevovej sústave prvkov sú nad sebou a majú rovnakú valenciu- dáva vedcom nádej, že sa podarí spojiť oba systémy, v ktorých tieto prvky hrajú najdôležitejšiu úlohu. Uhlík je základom života, kremík tvorí mikročip a tým aj počítačový svet. Ich chemická príbuznosť umožňuje prenos impulzov medzi mozgovými bunkami a mikročipom. Mikročipy v mozgu človeka ako priesečník medzi počítačom a mozgom by mohli byť „poveriteľné“ rozšírením kapacity mozgu. Napokon by sa mohlo podariť premeniť mozog na istý druh pamäti, ktorú možno ľubovoľne zásobovať informáciami a podľa potreby ju rozširovať alebo stimulovať.
Takéto úsilia doposiaľ neviedli k želanému úspechu. Človek je očividne viac než to, za čo „lepší“ ľudia považujú tých „obyčajných“: ľudia sú čosi viac než len biologické organizmy, ktorých životné procesy možno riadiť správnym molekulárnym vybavením. Ostáva dúfať, že človek bude smieť aj v budúcnosti ostať týmto čímsi viac.

NAČO SÚ TIE TECHNICKÉ VYMOŽENOSTI?
Aby sme ich využívali, alebo sa ich báli? Mali by napomáhať lepšiemu vývinu človeka, podporovať jeho tendenciu ku krajšiemu životu. Človek však zväčša robí to, čo je príjemné, nie to, čo je rozumné. Úlohou vychovávateľa je priviesť dieťa k primeranej samostatnosti, ale súčasne aj k rozvážnosti. Aby si naši potomkovia vedeli správne vybrať medzi toľkými možnosťami. Je to zápas s pohodlnosťou, súperenie s nepochopením dieťaťa, prečo by nemohlo sedieť celé poobedie pri televízore alebo počítači.
Všetko sa dá zneužiť a návraty k rozvážnemu postoju bývajú ťažké. Množstvo ponuky znervózňuje človeka, v nerozhodnosti radi prijmeme program, ktorý nám druhý ponúkne. Nerozmýšľame o dlhodobých dôsledkoch, je to dosť nepohodlné. Výchova má mladých chrániť pred potulkami slepými uličkami a ponúkať perspektívne cesty. Elektronika prehlušila hlas ľudí, ale ľudia nie sú zdravší ani šťastnejší než by vďaka nej mohli byť. Dovolili jej, aby z ľudí narobila robotov a roboti sa zaujímajú iba o techniku: svet citov, medziľudských vzťahov, krásy prírody a spolupráce zaniká.
Nedovoľme technike vychovávať a vyučovať naše deti. V počítači sa dá namodelovať všetko. Virtuálny svet takmer ani nerozoznáme od reálneho. Môžeme sa prechádzať po naprogramovaných horách, lietať na rakete aj samy prepočítavať jej let do vesmíru, programovať hudbu, maľovať umelecké diela,… Programátor dokáže všetko. Stačí mu softvér a zatiahne prácu za architekta- namodeluje stavbu, za inžiniera -urobí výpočet hocičoho za hocijakých podmienok, rovnako za fyzika, matematika,…
POČÍTAČ VEDIE K LENIVOSTI
Prednášajúci povedal, že prednášky budú na internete. Počas ďalších prednášok aula zívala prázdnotou. Načo tam ísť, veď dá všetko na internet. Situáciu si zľahčili obe strany, prednášky boli krátke, veľa sme sa nedozvedeli. Nikto sa na ne nesústredil, veď či chce alebo nie, aj tak sa musí dostať na sieť a stiahnuť to. Načo sú potom prednášky. Je rozumné dávať všetko na web?
Počas prvých troch ročníkov nám nedovolili nič robiť na počítači. Ak sa niekomu naozaj nechcelo robiť zadanie, musel ho aspoň rukou prepísať. Teraz je to jednoduchšie. Niekto z krúžku vypracuje zadanie, najlepšie v programe s aktívnymi vzorcami. Stačí zmeniť pár vstupných hodnôt a môžeme to odovzdať. Všetci, ale pracoval len jeden.

Samozrejme, nie každý nekriticky prijíma tieto metódy. Existujú ojedinele tzv. „aktivisti“, ktorý si celú prácu vypracujú samy. Chcú sa niečo naučiť. Ale byť „aktivistom“ sa nenosí.
Tak je to aj s referátmi. Stačí zadať tému a internet ich ponúkne niekoľko. Vlastne si tam žiaci rôznych škôl navzájom pomáhajú- lenivieť.
Na našej škole je rozumný prístup k počítačom. Najskôr sa musíme naučiť princípy rôznych výpočtov a potom nám počítač uľahčí prácu. Ale teoreticky by sme sa bez neho zaobišli.
Je dobré, že na základnej škole sa nesmie používať kalkulačka, aj keď v koži žiakov sa nám to nepáčilo.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Počítače áno, ale s rozumom