referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Špecifické aspekty didaktiky cirkevných škôl
Dátum pridania: 21.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Monsko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 157
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 35.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 58m 50s
Pomalé čítanie: 88m 15s
 
Úvod
Súčasný školský systém poskytuje dominantné postavenie štátnym školám. Okrem nich sú do siete škôl zaradené aj cirkevné a súkromné školy s rovnocenným postavením. Napriek zákonmi deklarovanej rovnocennosti škôl sa vyskytujú viaceré námietky najmä proti cirkevným školám. Cirkvám sa vyčíta, že všeobecne prístupnú ľudskú inštitúciu chcú používať pre konfesijné účely. Cirkevné školy niektorí pokladajú za prežité inštitúcie. V minulosti splnili svoju úlohu, ale dnes, keď občianska spoločnosť prevzala starosť o správu školstva, stratili význam.
Cieľom práce je skúmanie a analýza špecifických znakov didaktiky cirkevných škôl. Didaktika súčasných škôl je ovplyvnená historicky zakladateľmi škôl, rehoľnými spoločnosťami, ktoré spravovali školy, pestovali a šírili vzdelanosť. V súčasnosti sú aktivity škôl ovplyvňované aj dianím v diecézach.
Všestranná výchova nesmie nechať bez pozornosti náboženskú oblasť, práve náboženská výchova účinne prispieva k rozvoju osobných schopností a k formácii osobnosti.
Kresťanskí pedagógovia zakladali školy pre tých, ktorí sa ocitli na okraji spoločenského záujmu. Snažili sa vychovať človeka komplexne. So zreteľom na telo vyučovali čítanie, písanie, remeslá - aby sa mohol uživiť a prežiť, so zreteľom na nesmrteľnú dušu vyučovali náboženstvo. Často práve nájdenie vzťahu k Bohu zachránilo beznádejné prípady pred väzením.
Náboženská výchova upadá s odôvodnením, že keď bude dieťa dospelé, samé si zvolí, či veriť alebo neveriť v Boha. Cirkevné školy sú tu pre tých, ktorí s týmto trendom „nedržia krok“ a chcú dať mládeži možnosť zvoliť si naozaj medzi spomínaným „veriť- neveriť“ a nie medzi „neveriť - neveriť.“ Vybrať si slobodne môžeme iba z toho, čo poznáme. Musíme poznať, čo znamená veriť a poznať, čo znamená neveriť v Boha. Keď nás nikto neoboznámil s vierou, nemôžeme ju poznať. Pod zámienkou slobody sa ponúka na „výber“ jedna možnosť.

1 Tradícia cirkevných škôl na Slovensku
Ak chceme nadviazať na tradičné slovenské cirkevné školstvo, musíme od roku 1990 retrospektívne preskočiť viac ako 40 rokov. Vrátiť sa pred jeho poštátnenie v roku 1945. Ak chceme hľadať korene cirkevného školstva, musíme ísť ku koreňom, cez ktoré čerpali vodu z neviditeľných pramienkov všetci naši národní buditelia. Koreňmi, ktoré napájajú Slovensko, je cyrilo-metodská tradícia.
Bratia Konštantín a Metod po príchode na územie Slovenska a Moravy v roku 863 vyučujú kresťanské náboženstvo a iné užitočné náuky. Zakladajú prvú vysokú školu podľa vzoru konštantinopolskej akadémie. [5] Pripravoval sa na nej aj kňazský dorast. Dávajú nám dar, aký nám ešte nedal žiadny príslušník iného národa: písmo. Polatinčovanie bolo na čas, žiaľ v zrkadle dejín pomerne krátky čas, zastavené.
Po zániku Moravskej ríše sa ukončilo polatinčovanie našich krajín. Ľud však nezabudol na svoj jazyk. O aké-také vzdelanie dedinského ľudu sa starali najmä kňazi. Prvá písomná zmienka o farskej dedinskej škole pochádza z roku 1342. Spomína sa škola v Diviakoch nad Nitricou. Ďalšia zmienka z roku 1378 spomína školu v Tekovskom Hrádku. Podľa historika Ďuricu ich bolo istotne viac, no dokumenty sa nezachovali. [2]
Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh zriadil v roku 1560 v Trnave seminár pre výchovu kňazského dorastu. V tom istom roku katolícka synoda v Trnave nariadila, aby sa pri každej dedinskej fare zriadila škola. [2]

12. mája 1635 založil ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň univerzitu v Trnave. Jej vedenie zveril kňazom Spoločnosti Ježišovej. K filozofickej a teologickej fakulte neskôr pribudli právnická a lekárska. Študovali na nej prevažne slovenskí študenti. V tom čase to bola jediná univerzita v Uhorsku. Mala veľký vplyv na všeobecný kultúrny vývin i na formovanie národnej identity Slovákov. Tu sa takmer dvesto rokov vyvíjala slovenčina, ktorá sa stala základom prvej uzákonenej normy spisovného jazyka. Kodifikátor Anton Bernolák do nej vložil aj mnohé stredoslovenské prvky.
V Banskej Bystrici v roku 1648 založili jezuiti katolícke gymnázium.
Aj na východe krajiny vznikali cirkevné školy. Univerzitu v Košiciach založil jágerský biskup Benedikt Kišdy 26. februára 1657. Mala filozofickú a teologickú fakultu. O desať rokov neskôr bolo v Prešove otvorené Evanjelické kolégium. Bola to desaťtriedna škola vyššieho typu.
V spišskom prepošstve bola dobrá úroveň vzdelanosti už koncom 14. storočia. Pri každej fare bola zriadená nižšia škola - trívium, pri katedrále vyššia škola - kvadrívium. Jeden z kanonikov spravoval všetky školy, navštevoval ich, vykonával na nich inšpekcie. [12] Ak bolo Slovensko napriek tomu nevzdelané, nebolo to kvôli nedostatku škôl. Spôsobilo to skôr veľké množstvo aristokracie, na ktorú museli ľudia pracovať. Tento stav viackrát spomenul aj Ľudovít Štúr vo svojich rečiach na Uhorskom sneme. [10] Mária Terézia nariadila povinnú školskú dochádzku v roku 1777. Na Slovensku sa už v 14. (spišské prepošstvo) a v 16. (trnavská synoda) storočí spomínajú školy pri každej fare. Napriek tereziánskym reformám boli slovenskí poddaní ťažko zaťažení Urbárom a Štúr nástojil na jeho zrušení.
Roku 1646 sa usadili na Spišskej Kapitule jezuiti. V ich kolégiu odznela azda prvýkrát slovenčina na javisku jezuitských šľachtických študentov. Založili aj kolégium v Levoči.

Za biskupa Jána Révaya (1787-1806) bol založený bohoslovecký seminár a za biskupa Ladislava Pyrkera (1819-1820) v roku 1819 prvý učiteľský ústav na Slovensku. Vychovával učiteľov a organistov pre školy na území diecézy. Prvý riaditeľ, kanonik Juraj Báleš napísal pre potreby kandidátov učiteľstva dielo Pedagogia Slovenska a pre organistov spis Ludimagister. Obe napísal v bernolákovskej slovenčine. Na povestnom kapitulskom ústave sa vyučovala slovenčina aj za uhorskej vlády. Ústav zrušili v r. 1949. Biskup Ladislav Zábojský (1850-1870) zriadil v Levoči dievčenské školy. [12]
Biskup Ján Vojtaššák (1877-1965) pokračoval v práci pre školstvo biskupstva. Vedenie učiteľského ústavu s vyše 100-ročnou tradíciou zveril školským bratom. Dal postaviť nové budovy, takže ústav bol moderný s niekoľkoposchodovým internátom, v ktorom bola strojmi zariadená kuchyňa, elektrická pekáreň, kúpeľne, vodovod a rozsiahla kaplnka. Pre ženský učiteľský dorast postavil v Levoči domov, v ktorom sa každoročne vychovávalo do 400 žiačok. Spravovali ho Sestry Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: HNILICA, Ján: Svätí Cyril a Metod horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri Cirkvi. Bratislava: Alfa, 1. vyd. 1990., GURSCHING, Imrich: Svoradov. In: Pútnik svätovojtešský 1998, s.76-79. , GARDOŇOVÁ, Helena: Pedagogický význam poslušnosti. In: Pútnik svätovojtešský 1989, s. 122-123., ĎURICA, Milan., S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2. vyd. 1996. 274 s., ALBERTI, P.: Don Bosko. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 5. vyd. 1972. 572 s., MAGDOLENOVÁ, Anna: Kultúrne a ideové dedičstvo prvej Slovenskej republiky. In: Svedectvá pravdy o Slovensku I. Sereď: Reprint, 1. vyd. 1997, s.241-248., ONDRUŠ, Rajmund.: Blízki Bohu i ľuďom. Bratislava: Tatran, 1. vyd. 1991. 728 s. , PRESS, František.: Věda a víra. Brno: Mariánske nakladatelství, 2. vyd. 1994. 188 s., SAINT-EXUPÉRY, A.: Citadela. Praha: Vyšehrad, 1. vyd. 1984. 292 s., ŠTÚR, Ľ.: Reči a state. Bratislava: Hviezdoslavova knižnica 1953., TONDRA, F.: Výchovná sila príkladu. In: Pútnik svätovojtešský 1989, s. 91, TRSTENSKÝ, V.: Sila viery, sila pravdy. Bratislava: Senefeld-R 1990., , , , , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.