Štátny prevrat v roku 1918 priniesol v školstve veľké zmeny. Maďarské školy v obciach nahradili slovenské. Slovenské ľudové školy sa zakladali i tam, kde Slováci tvorili iba menšinu. V prvej polovici roku 1919 sa prestalo po maďarsky vyučovať na stredných školách. Vznikali nové stredné školy tam, kde dovtedy neboli. V Bratislave vznikla nová univerzita s troma fakultami - filozofickou, právnickou a lekárskou. Bolo to 27. júna 1919. Slováci po rokoch maďarizácie nemali dostatok učiteľov a inteligencie. Preto s radosťou vítali pomoc z Čiech. Nie len preto, že boli na ňu odkázaní, ale boli presvedčení o ich bratských úmysloch.
Česi túto dejinnú úlohu nepochopili. Prichádzali na Slovensko ako do nekultúrnej krajiny, medzi zaostalý ľud. Nechápali slovenskú dušu. Hoci mnohí nemali vyššie vzdelanie, pokladali si za povinnosť šíriť osvetu a vzdelanosť. Urážali náboženské presvedčenie ľudu. Slovenčinu vyhlasovali iba za nárečie češtiny. Slovenské školy sa nestali ohniskami slovenského kultúrneho a národného života. Obsadené českými profesormi a učiteľmi, nie raz nekvalifikovanými, usilovali sa spomenuté ubíjať.
Československá vláda za ministra školstva Milana Hodžu poštátnila 21 katolíckych gymnázií na Slovensku. Zrušila univerzitu v Košiciach.
Biskup Vojtaššák žiadal, aby vláda Československej republiky zrovnoprávnila platovo cirkevných učiteľov so štátnymi učiteľmi. Školským stoliciam a ich predsedom zdôrazňoval, aby sa starali o zdravotne vyhovujúce byty pre učiteľov a aby im vyplácali pôžičky.

Za Slovenského štátu sa ľudové školy delili na cirkevné a obecné. Podľa zákona č. 308 z roku 1940 sa mohli cirkvi na Slovensku dožadovať pretvorenia štátnych škôl na cirkevné, vydržiavané štátom. Podmienkou bolo, aby deti určitého náboženstva prekročili 4/5 z celkového počtu. Zákon ukladal ľudovej škole „…vychovávať školopovinnú mládež na podklade kresťansko-národnom…“ Slovenskí učitelia, ktorých Maďari vyhnali po 2. novembri 1938 zo zabratého územia nastúpili zväčša na miesta uvoľnené po odchode českých učiteľov. [6]
Biskup Vojtaššák vymohol vrátenie pôvodne katolíckeho levočského reálneho gymnázia, ktoré poštátnila československá vláda v r. 1918. Biskupstvo sa stalo jeho udržovateľom. Na profesorské platy po určitú výšku poskytoval štát subvenciu. Vyzýval svojich veriacich, aby neposielali deti do nemeckých škôl, ktorých bolo na Spiši veľa. Rodičia dávali deti do nemeckých kvôli nemčine. Preto bol biskup v nemilosti u slovenských Nemcov. No neustúpil. [12]
Nový režim predstavovaný obnovenou Československou republikou protiprávne vyvlastnil 1800 cirkevných ľudových škôl a 88 stredných a vyšších škôl na Slovensku. Rozhodol o tom dekrét Slovenskej národnej rady zo 16. mája 1945. V tom čase sa tento režim sám predstavoval ako „demokratický“. [2] Odpoveďou bolo memorandum slovenských biskupov. Svoj protest proti poštátneniu všetkých cirkevných škôl predložili vláde 8. júla. Memorandum chceli podporiť mohutnou petíciou. Režim zareagoval okamžite. Nariadil domové prehliadky a zhabanie množstva cirkevných i súkromných dokumentov z biskupských rezidencií a farských úradov. Štát nešetril ani študentov. Z katolíckeho univerzitného internátu Svoradov v Bratislave bolo uväznených 64 študentov. Internát poštátnili.


Obr.1: Svoradov v roku 1940. V komplexe sa nachádzali Kostolík Matky ľudského pokolenia, detský domov, sirotinec, denná škôlka pre 120 detí, ubytovňa pre 50 dievčat, garsónky i rodinné byty pre správcov. Internát pre akademikov mal kapacitu 530 miest. O vybudovanie sa zaslúžil Dr. Eugen Filkorn. Organizoval zbierky, zháňal sponzorov na Slovensku aj v zámorí. Za vytvorené hodnoty dostal po vojne dva roky straty slobody. [4]
Na Slovensku vzniklo a zaniklo viac cirkevných škôl, no nie je možné spomenúť všetky.

2 Obnovenie cirkevných škôl a súčasný stav
V priebehu posledných 15-tich rokov sa mnohé základné a stredné školy transformovali na cirkevné. V školskom roku 1990/1991 pôsobilo na Slovensku 6 cirkevných škôl, z toho dve stredné. V ďalšom školskom roku sa počet zvýšil na 37, z toho už 10 stredných škôl. Podľa Učiteľských novín z 26.6.2003 bolo vtedy na Slovensku vyše 180 cirkevných škôl, z toho je viac ako 160 katolíckych.

2.1 Postavenie cirkevných škôl v školskom systéme
Na Slovensku sa zriaďujú štátne, súkromné a cirkevné školy. Vzdelávanie v cirkevných a súkromných stredných školách sa môže poskytovať za úhradu.
Cirkevnú školu a školské zariadenie môže zriadiť registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť na základe Vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 536/1990 Z.z. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl. Podľa zákona o sústave základných a stredných škôl č. 350/1994 Z.z. je vzdelanie získané v cirkevných školách rovnocenné vzdelaniu získanému v ostatných typoch škôl. [13]
Najväčší počet cirkevných škôl spravuje Katolícka cirkev. Menší počet škôl zriadili Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Cirkev bratská, a iné.
Slovenská republika považuje cirkevné školy za neoddeliteľnú súčasť spoločnosti asi tak, ako za jej súčasť považuje každého veriaceho človeka.