Ján Bosco(1815 - 1888), kňaz, vychovával neskrotných chlapcov z ulice. Darilo sa mu to kamarátskou láskavosťou, vyučovaním a vedením k náboženskému životu. Ako chlapec v nedeľných popoludniach zhromažďoval chlapcov na lúke a zabával ich akrobatickými kúskami. Na konci predstavenia zopakoval kázeň, ktorú počul doobeda v kostole. Už ako kňaz vybudoval prvé oratórium v zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco. Bolo to miesto pre chlapcov, kde sa mohli zhromažďovať, zabávať. Učil ich katechizmus a modlil sa s nimi. Neskôr sa mu podarilo vybudovať internát pre študentov a remeselníckych učňov. Svojich pomocníkov združil v novej reholi saleziánov, ktorú zveril pod ochranu svätého Františka Saleského. Svoje podujatia zasväcoval Panne Márii Pomocnici kresťanov. Ju prosil o pomoc v ťažkostiach. Jej úctu odporúčal aj iným. Stal sa patrónom učňovskej mládeže. Saleziáni prišli najskôr do Šaštína. Dnes majú oratória aj v Bratislave, v Humennom. V Žiline spravujú SOU sv. Jozefa.
Mária Dominika Mazzarelová (1837 - 1881), rehoľníčka, založila ženskú vetvu saleziánov s názvom Dcéry Panny Márie Pomocnice. Spolu s priateľkou otvorila krajčírsku dielňu pre dievčatá. Okrem odovzdávania krajčírskych zručností viedli dievčatá nábožensky i mravne. Rehoľa sa venuje výchove dievčat. [7]
Čo ich spája? Svoju inteligenciu, energiu, srdečnosť, veľkodušnosť, obetavosť, všetky svoje schopnosti dali do služieb Bohu. Pedagogika a didaktika cirkevných škôl vychádza z ich životného diela. Cirkevné školy sú pokračovateľmi toho, čo začali.

4 Vzdelávanie v cirkevných stredných školách
4.1 Všeobecné ustanovenia
Cirkevné stredné školy poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch podľa Vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu SR č. 80/1991 Z.z. o stredných školách.
Riadenie a financovanie cirkevných škôl je zakotvené v Dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, resp. v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Učebné plány, učebné osnovy a školské výchovné plány schvaľuje zriaďovateľ školy po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Zriaďovateľ menuje a odvoláva riaditeľa, schvaľuje kritériá pre prijímanie laikov na štúdium a kritériá na prijatie učiteľov a vychovávateľov.
Riaditeľ školy schvaľuje vnútorný poriadok školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a v súlade so zásadami výchovy a vzdelávania registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti.
Štát poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu ako ostatným školám. Slovenská republika zaručuje, že nebude požadovať, aby cirkevné školy uskutočňovali výchovné a vzdelávacie programy, ktoré sú v rozpore s výchovou registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

4.2 Náboženstvo a svetonázor
Svetonázor zahŕňa rôznorodé chápanie zmyslu a smerovania života. Prihlásením sa ku kresťanstvu sa konkretizuje a zameriava na cieľ. Cirkevná škola ako celok sa hlási ku konkrétnemu svetonázoru. Sústreďuje sa na evanjelium Ježiša Krista s cieľom vo svedomí a v živote žiakov zakoreniť kresťanský hodnotový systém. Rozdiely medzi prístupom cirkví spočívajú v čiastočne odlišnom dekódovaní tohoto odkazu.
Hodinová dotácia náboženstva predstavuje dve hodiny týždenne. Je to dvojnásobok týždennej hodinovej dotácie na štátnych školách. Na cirkevnej škole sa zdôrazňujú aj medzipredmetové vzťahy voči ostatným vyučovacím predmetom. Náboženstvo nie je taký predmet, ktorý sa „bije“ s vedou, ako sa to môže javiť v štátnych školách. Viera a veda sa navzájom dopĺňajú. Tým, že náboženstvo vychováva človeka, ktorý hľadá pravdu, čím prispieva k vytváraniu vedy. Poznatky získané v škole využíva na osobné formovanie osobného postoja k Bohu, k svetu a k sebe samému.

Hodnotovou orientáciou školy sú ovplyvnené odovzdávané prvky učiva, najvýraznejšie však morálne a mravné postoje. Náboženstvo posilňuje výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Nabáda ku konaniu dobra a to aj v prípade, keď to pre konateľa nie je výhodné. Podľa vzoru Ježiša Krista povzbudzuje ku odpúšťaniu.
V školách dnes hovoríme a píšeme po slovensky. Je to zásluha evanjelických a katolíckych vzdelancov, väčšinou kňazov. V učebniciach slovenskej literatúry ide „kňaz za kňazom“ najmä v období národného obrodenia. Ale aj mnohí spisovatelia, ktorí neboli kňazmi, sa v dielach hlásia k viere. Bez náboženstva ide iba o holé fakty, ktoré žiakom veľa nehovoria, nič sa v nich nepohne. Chápanie niektorých faktov v súvislosti s vnútorným presvedčením, ktoré hýbalo týmito dejinnými postavami, nadväzuje vzťah medzi žiakom a jeho historickým predchodcom.
Predkladanie kresťanského posolstva ovplyvňuje spôsob chápania pôvodu sveta, osudu človeka, zmyslu dejín, etických hodnôt. Vedomie stvoreného sveta, ktorý ľudia dostali ako dar, pohýna ku ochrane prírody, zasahuje do environmentálnej výchovy.
Uchádzači o štúdium sa môžu vopred informovať, k akému svetonázoru sa hlási škola. Možnosť výberu školy zaručuje slobodu svedomia a právo rodičov na výber takej školy, ktorá zodpovedá ich výchovným zámerom.

4.3 Zameranie na jednotlivca
Cirkevné školy sú pôsobením zamerané na jednotlivca. Vznikali skôr ako štátne a často boli dokonca bezplatné. Pozrime sa na dielo kresťanských pedagógov. Títo nadšenci zakladali školy, lebo chceli pomôcť tým najbiednejším. Učili ich aspoň čítať a písať a ak mali na viac, pomohli im v ďalších štúdiách. Vyšli z nich mnohí buditelia, učenci. Ale príležitosť dostali aj tí inteligenčne slabší.
Rozdiel medzi cirkevnou a štátnou školou teda nie je v obsahu a rozsahu vzdelávania, ale predovšetkým v prístupe ku žiakovi.
Dnes, keď sa svet zameriava na výkon, separujú sa nadaní žiaci, aby postupovali rýchlejšie vo vzdelávaní, klesá záujem pomáhať slabším žiakom. Učiteľ sa radšej venuje nadanému žiakovi, pripravuje ho na olympiády, súťaže. Na doučovanie slabých a lenivých nemá čas ani chuť. V pozornosti cirkevnej školy je priemerný žiak. Snaha zaradiť všetkých ľudí do spoločnosti a nie ich odvrhovať.