4.4 Vzdelávanie na Strednom odbornou učilišti sv. Jozefa v Žiline
SOU sv. Jozefa v Žiline poskytuje stredné odborné vzdelanie pre chlapcov v odboroch autoelektrikár, automechanik, lakovník, stolár, maliar a murár. Učebné odbory sú trojročné. Teoretické vyučovanie kladie dôraz na odborné teoretické vedomosti, na prípravu so všeobecno-vzdelávacím základom a jazykovou prípravou. Pri praktickom vyučovaní chlapci pod starostlivým dozorom majstrov odborného výcviku získavajú základné pracovné návyky, učia sa samostatne a zodpovedne pracovať. Odborná prax sa vykonáva v nových školských dielňach, tiež vo firme Saldiel, AMC Žilina a v iných firmách, s ktorými škola spolupracuje.
Základné podmienky pre prijatie uchádzačov sú: úspešné ukončenie 9. ročníka základnej školy a zdravotná spôsobilosť pre daný odbor. Príprava na povolanie sa ukončuje záverečnou skúškou. Dokladom o dosiahnutom vzdelaní je výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške.
Záujemcom o ďalšie vzdelávanie umožňuje škola získať maturitu v smeroch dopravná prevádzka alebo stavebníctvo. Nadstavbové štúdium trvá dva roky. Podmienkou je úspešné vykonanie záverečnej skúšky v príslušnom trojročnom odbore stanovenom platnou vyhláškou Ministerstva školstva SR a úspešné vykonanie prijímacej skúšky. Štúdium končí maturitnou skúškou. Absolvent získa maturitné vysvedčenie. Absolvovaním dosiahne úplné stredné odborné vzdelanie.
Okrem toho po absolvovaní príslušných kurzov môžu záujemcovia získať vodičské oprávnenie skupiny B, C a zváračský preukaz.
Organizačne školu tvoria štyri úseky: úsek teoretického vyučovania, úsek praktického vyučovania, domov mládeže a technicko - hospodársky úsek. [15]

5 Výchova v cirkevných stredných školách
Vo výchove sa využívajú metódy kresťanských pedagógov. Ich metódy uchovávajú a šíria rehoľné spoločnosti venujúce sa výchove. Postupom času sa obohacujú o nové poznatky teórie výchovy. Každého vychovávateľa dotvárajú jeho osobné skúsenosti.
Stredné odborné učilište svätého Jozefa v Žiline zriadili Saleziáni Jána Bosca - Slovenská provincia. Výchova a vzdelávanie prebiehajú podľa preventívneho systému Jána Bosca.
Aká je perspektíva učňovskej mládeže? Učňovské vzdelanie je potrebné pre vykonávanie manuálnej práce. Výučný list umožňuje zamestnávateľovi zamestnať osobu na odbornú prácu. Väčšinou fyzicky náročnú, niekedy aj nebezpečnú, prípadne ohrozujúcu zdravie, no najmenej platenú. Takáto perspektíva nie je dostatočne motivujúca. Mladí ľudia sa obávajú toho, že budú lacnou pracovnou silou, budú jedným z mnohých robotníkov bez mena. Vízia budúcnosti oberá človeka o chuť učiť sa. „Na vyššie vzdelanie nemám talent, a takúto prácu dokážem vykonávať aj bez vzdelania,“ povie si v duchu mladík. Namiesto práce na sebe učni zápasia so vzdelaním, aby sa dostali k papieru. Je to problém všetkých škôl. Priznajme, že pre väčšinu žiakov a študentov je cieľom papier, nie kvalita vzdelania.
Na učňovských školách pribúda ešte ďalší problém. Je to najnižšia forma stredného vzdelania. Sú tam aj takí, ktorým sa nepodarilo dostať na stredné školy s maturitou, alebo si sami povedali, že na viac nemajú. Spoločnosť sa snaží vytvoriť všade a vo všetkom kategórie. Keďže na učilištia idú žiaci s najslabším prospechom, automaticky dostávajú „nálepku“ najhorší. Tento prívlastok sa nechápe len v oblasti známok. Niekedy je aj hodnotením ľudskej osobnosti. Hoci uznáme, že ide o predsudky, musíme priznať, že to tak je.

Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti. Keď ma prijali na gymnázium, vytvorili štyri prvé triedy. Dovtedy prijímali žiakov iba do troch tried. Dostala som sa do triedy D. Jeden starý profesor nám z času na čas pripomenul, že my sme tam nemali byť, že sme navyše. Pritom trieda nebola vytvorená z prospechovo najhorších ani z tých, ktorí mali najmenej bodov na skúškach. V triede bolo aj niekoľko takých, ktorých prijali bez prijímacích skúšok.
Človek má prirodzené sklony k rýchlym súdom a záverom. Pre učňov môžu byť o to nebezpečnejšie, že v nich zabíjajú prirodzené vedomie vlastných schopností. Sú ako injekcia s jedom, ktorú niektorí tvrdohlaví učitelia podávajú žiakom. Zabíjajú v nich dobro. Tvrdí sa predsa, že sú zlí. Tak sú. Na učňovských školách sa, podľa pedagógov, učí ťažko. Zamerajme sa teraz na systém, ktorý používajú saleziáni.

5.1 Preventívny systém výchovy
Saleziáni nasledujú príklad svojho zakladateľa. Osou výchovy je preventívny systém Jána Bosca. Hoci Ján Bosco mal vychovávateľstvo „ v krvi“, nikdy nenapísal žiadnu štúdiu o výchove, aj keď ho o to často žiadali. Zanechal iba niekoľko rád, ktoré formuloval pre svojich nástupcov.
Preventívny systém výchovy môžeme porovnať s prevenciou v medicíne. Osvetou sa snažíme naučiť ľudí správnej životospráve, hygienickým návykom. Vyzdvihuje sa význam zdravého športovania. Lekári odporúčajú ľuďom všetko to, čo posilňuje zdravie človeka a robí ho odolným voči chorobám. A odporúčajú vyhýbať sa tomu, čo oslabuje odolnosť: stres, fajčenie, alkohol.
Prevencia vo výchove spočíva v tom, aby mladý človek venoval svoje sily mnohým aktivitám, ktoré ho zabavia, naplnia jeho voľný čas a tak ho vedieme, aby nerobil to, čo nechceme, aby robil. Možno to na prvý pohľad vyzerá ako manipulovanie. Nie je to tak. Vychovávaný má možnosť vymaniť sa z nerestí, z nezdravého života. Žiť život naplno, slobodne, čestne. Slobodu systému dokazuje to, že ani Boscovi, ani jeho nasledovníkom sa nepodarilo vychovať všetkých chovancov tak, ako chceli. Sloboda človeka rozhodnúť sa, ako bude konať teraz aj v budúcnosti, je zaručená.
Na webovej stránke Stredného odborného učilišťa sv. Jozefa robotníka v Žiline sa dočítame, že je tu snaha, aby sa učni stali dobrými občanmi štátu. Predovšetkým ide o vyslovenie loajality Slovenskej republike a jej zákonom. Tieto zákony rešpektujú spravovatelia školy a mali by ich rešpektovať aj ich žiaci. Predchádza sa stretu so zákonom, v krajnom prípade s väzením. Teda hodnotový rebríček sa buduje podľa hodnotovej orientácie štátu. Ale je tu aj čosi naviac.

5.1.1 Výchova k nábožnosti
Pridáva sa náboženské smerovanie. Majú sa stať aj dobrými kresťanmi. Dôslednosť voči zákonom štátu je hrubé okresanie. Náboženstvo človeka zjemňuje, dodáva mu výraz, jemné črty tváre. Kto prijíma zodpovednosť voči štátu, podlieha spoločenskej kontrole a orgánom štátu. Ale tie ho vždy nezastihnú pri čine. Kto prijme aj zodpovednosť voči Bohu, podlieha jeho stálej kontrole. Aj vtedy, keď ho nikto nevidí. Za svoje činy sa zodpovedá svojmu svedomiu. Ak sa podarí vychovať kresťana, dostaneme človeka, ktorý bude schopný svoje činy sám podrobiť tvrdej kritike. Pri ďalšej príležitosti sa bude snažiť konať lepšie.