5.1.6 Zhrnutie
Výchovné zásady Jána Bosca možno zhrnúť do štyroch bodov:
Vychovávateľ s úmyslom predísť zlu a viesť k dobru musí byť stále, najmä v čase oddychu, v blízkosti svojich zverencov.
Nesmie pred nimi stáť ako predstavený, ale ako láskavý otec, alebo starší priateľ, ktorý ich povzbudzuje a privádza k využívaniu náboženských prostriedkov.
Dušou výchovy je láska, ktorá je zhovievavá k deťom a tak si získava ich dôveru.
Tvrdé kázanie, bitie a pokorujúce tresty treba zásadne vylúčiť. Kto si získal dôveru mladých, tomu stačí jednoduchý prejav neľúbosti, súkromné napomenutie, aby upozornil na chybu. Ak deti nekonajú nič zlého, môžu robiť všetko ostatné. [3]
Preventívny systém ničí zlo v jeho počiatkoch, odstraňuje príležitosť k zlému. Zabíja chybu prv, ako by sa mohla zrodiť. [1] Vychováva súčasne žiaka i učiteľa. Žiak sa stáva poslušnejším, lebo učiteľ sa stáva obetavejším.
Veľmi zidealizované. Nemožné, aby to niekto dokázal? Tento systém je funkčný iba s naozajstným vážne žitým kresťanstvom. Naša ľudská stránka je veľmi obmedzená. Naozaj by to nebolo možné. Ani vtedy, ak by sme sa vážne snažili splniť všetky zásady. Každý neúspech by nás odradil od každej ďalšej práce na sebe a medzi žiakmi. Ale je tu milosť Božia. Je to tajomstvo, ktoré nechápu ani kresťania. Dôkazom, že existuje, sú každodenné malé zázraky, z ktorých sa skladá život veriaceho človeka. Život Jána Bosca.
6 Didaktické formy
Cirkevné školy používajú bežné, ale aj niektoré špecifické didaktické formy.
6.1 Vyučovacia hodina
Vyučovacia hodina je aj na CSŠ základnou didaktickou formou. Trvanie je 45 minút. Usporiadanie do rozvrhu hodín zabezpečuje pravidelný chod školy. Zostavenie rozvrhu sa robí s prihliadnutím na psychickú hygienu a krivku výkonnosti.
Od vyučovania na štátnej škole sa odlišuje prvá a posledná vyučovacia hodina. Organizačným momentom prvej rannej hodiny nie je zistenie chýbajúcich žiakov, ale krátka modlitba. Až potom nasleduje zapísanie neprítomných. Posledná hodina končí krátkou ďakovnou modlitbou. Vyučovanie sa začína a končí krátkou modlitbou. Cirkevné gymnázium Pavla Ušáka Olivu má toto pravidlo zakotvené vo Vnútornom poriadku školy v časti III, bod 8: „Vyučovanie začíname krátkou modlitbou a čítaním state zo Svätého písma“, bod 12: „Po skončení poslednej vyučovacej hodiny urobia žiaci v triede poriadok, stoličky vyložia na lavice. Vyučovanie sa končí krátkou ďakovnou modlitbou. Po nej žiaci na pokyn vyučujúceho opustia triedu…“ [16]
Hudobný signál namiesto klasického zvonenia používa napríklad Piaristické gymnázium v Prievidzi, Cirkevné gymnázium P.U. Olivu v Poprade, ale určite aj ďalšie cirkevné školy.
6.2 Vychádzky, výlety, exkurzie
Tieto didaktické formy sa používajú podobne, ako v štátnych školách.
6.3 Besedy a rozhovory
Sú to debaty s prizvaným hosťom, alebo s niektorým pedagógom o aktuálnych problémoch. V týchto rozhovoroch sa utvárajú názory, upevňujú sa morálne a mravné postoje, rozvíja sa stratégia myslenia a konania. Sú aj zdrojom nových, alebo aspoň rozširujúcich informácií. Výber tém je rôzny: závislosti, medziľudské vzťahy, citová výchova, pohlavná výchova, pôsobenie masovokomunikačných prostriedkov na spoločnosť, ale aj pohľady na fyziku, geológiu, históriu a iné vedy z pohľadu kresťana. Voľba témy závisí od záujmov mládeže, od jej inteligenčnej a emocionálnej vyspelosti.
Výber hostí sa robí v súlade s duchovným smerovaním školy. Nejde však o násilné pokresťančovanie. Diskusiou sa dáva žiakovi alternatíva výberu. Z televízie a tlače, najmä z tzv. mládežníckych časopisov, dostávajú mladí denne informácie o všetkom a podsúvajú sa im aj názory. Pozvaný hosť prezentuje svoj názor, ktorý je v súlade s učením cirkvi. Ale prítomní môžu odporovať. Čo často aj robia. Takáto forma núti rozmýšľať. To je predsa črta človeka. Rozmýšľať, až potom prijímať názory. Niekedy monológ prejde do búrlivej diskusie.
Ak sa niekto bojí povedať svoj názor, povie ho neskôr iba v partii priateľov. Diskusia pokračuje. Ako často sa medzi kamarátmi hovorí o pôsobení masmédií, o vplyvoch rockovej hudby, o vzniku vesmíru? Rozprávame sa radšej o tom, kto vypadol zo súťaže Superstar, aké sú ceny v hypermarketoch... Sú to problémy, ktoré sa nás vlastne ani bytostne netýkajú. Ale chceme zaujať stanovisko. Je dobré, keď sa občas vrátime k filozofickým problémom, alebo vyslovíme svoj názor na ankikoncepciu, potrat. Je dobré, keď je tu niekto, kto nám protirečí. Buď sa utvrdíme vo svojom názore, alebo nás presvedčí oponent, alebo na základe svojich skúseností a argumentov „protihráča“ hľadáme pravdu.
Diskusia na rôzne témy prebúdza v človeku zaspaté myslenie. Preto je vítaná. Blaise Pascal si nevedel predstaviť človeka odtrhnutého od myslenia. Povedal: „Myšlienka je čosi obdivuhodné a neporovnateľné vo svojej podstate… Myšlienka tvorí veľkosť človeka… Človek je zjavne stvorený pre to, aby myslel… Celá naša dôstojnosť spočíva v myslení… Usilujme sa teda, aby sme mysleli správne. V tom je princíp mravnosti.“ (Pascal: Myšlienky, 1670)
Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici pozvalo na besedu so žiakmi a profesormi pracovníčku Detskej misie Evu Balážovú.
Saleziáni, ktorí spravujú už spomínané učilište v Žiline, usporadúvajú často takéto debaty. Účasť je dobrovoľná. Okrem žiakov z učilišťa sa môže zúčastniť aj verejnosť, vítaní sú najmä mladí. Príkladom je prednáška profesora Krempaského na tému kresťanský pohľad na fyziku; debaty s manželmi gynekológom a zdravotvou sestrou o rodičovstve, antikoncepcii, potratoch, umelom oplodnení a pohľadoch cirkvi na nastolené otázky, o manipulácii; prednáška profesora Zasepu o moci médií a mnoho ďalších.
Stretnutie s chlapcami, ktorí sa vyliečili z drogovej závislosti a ich osobné svedectvo motivuje ku abstinencii. Boj proti drogám sa väčšinou vedie formou osvety. Informovanie o druhoch návykových látok, ich účinkoch a niekedy aj o ich príprave môže byť návodom, ako si drogy zaobstarať. Články v časopisoch, ktoré majú slúžiť ako forma prevencie, môžu pôsobiť celkom opačne, ak sa v nich píše o cenách, dostupnosti, či dokonca o miestach, kde sa drogy dajú získať. Účinnejšie je osobné svedectvo, keď mladý človek medzi rovesníkmi porozpráva o svojej ľahkej ceste k závislosti a o ťažkom návrate do normálneho života.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Špecifické aspekty didaktiky cirkevných škôl
Dátum pridania: | 21.06.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Monsko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 157 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 35.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 58m 50s |
Pomalé čítanie: | 88m 15s |
Zdroje: HNILICA, Ján: Svätí Cyril a Metod horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri Cirkvi. Bratislava: Alfa, 1. vyd. 1990., GURSCHING, Imrich: Svoradov. In: Pútnik svätovojtešský 1998, s.76-79. , GARDOŇOVÁ, Helena: Pedagogický význam poslušnosti. In: Pútnik svätovojtešský 1989, s. 122-123., ĎURICA, Milan., S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2. vyd. 1996. 274 s., ALBERTI, P.: Don Bosko. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 5. vyd. 1972. 572 s., MAGDOLENOVÁ, Anna: Kultúrne a ideové dedičstvo prvej Slovenskej republiky. In: Svedectvá pravdy o Slovensku I. Sereď: Reprint, 1. vyd. 1997, s.241-248., ONDRUŠ, Rajmund.: Blízki Bohu i ľuďom. Bratislava: Tatran, 1. vyd. 1991. 728 s. , PRESS, František.: Věda a víra. Brno: Mariánske nakladatelství, 2. vyd. 1994. 188 s., SAINT-EXUPÉRY, A.: Citadela. Praha: Vyšehrad, 1. vyd. 1984. 292 s., ŠTÚR, Ľ.: Reči a state. Bratislava: Hviezdoslavova knižnica 1953., TONDRA, F.: Výchovná sila príkladu. In: Pútnik svätovojtešský 1989, s. 91, TRSTENSKÝ, V.: Sila viery, sila pravdy. Bratislava: Senefeld-R 1990., , , , , ,