7.1 Aktuálna vedeckosť
Vo vzdelávaní sa majú uplatňovať najnovšie vedecké poznatky a aktuálne postupy. Táto zásada bola u nás v minululosti obmedzovaná ideológiou strany. Napriek tomu, že odvtedy sa učebnice vymenili, zásada sa ešte neuplatnila naplno.Uvediem niekoľko príkladov.
Galileo Galilei v spise Hviezdny posol (1610) obhajuje heliocentrickú sústavu. Sľubuje, že predloží dôkazy. Žiadny z predložených dôkazov toto tvrdenie jednoznačne nedokázal. Jeho hlavnými argumentmi bola existencia prílivu a odlivu, existencia slnečných škvŕn a pohyb planét okolo Slnka. Prvý dôkaz padol už v jeho dobe. Slnečné škvrny existujú nezávisle od kozmologického systému. Pohyb planét okolo Slnka s výnimkou Zeme zahŕňala aj geocentrická sústava. Napriek tomu všeobecná mienka sústavu napokon prijala. Dôkazy sa hľadali až neskôr. Výsledky Airyho a Michelsonových pokusov pohyb Zeme nepotvrdili. Naopak. Zem sa pri nich javila ako pevný bod. Vedecká verejnosť sa ku geocentrizmu stavia odmietavo, až nepriateľsky. Výnimkou je skupina vedcov belgickej spoločnosti Cercle scientificque et historique a kanadská spoločnosť Tycha de Brahe. Prví sa domnievajú, že Zem síce neobieha po ekliptike, ale že sa otáča denným pohybom. Druhí združení okolo astronóma holandského pôvodu Waltera van der Kampa zastávajú názor, že Zem je vo Vesmíre celkom nehybná. [8]
Pozorovania modernej sedimentológie nepotvdili teóriu stratigrafie. Teda tvrdenie, že vrstvy usadených hornín sa utvárajú veľmi pomalým usadzovaním materiálu. Pri skúmaní nánosov a usadenín spôsobených záplavami sa zistilo, že vrstvy sa usadzujú súčasne, materiál sa jednoducho vytriedi podľa zrnitosti. Tento proces pozorovaný v prírode nazvali progradácia. Vodný živel zmetie živočíchov podľa ich schopnosti pohybu. Len náhle zasypané živočíchy podliehajú fosilizácii, teda skameneniu. Na základe výskumov Guya Berthaulta, ktoré demonštroval v roku 1976 v parížskej akadémii vied, možno tvrdiť, že historická geológia založená na stratigrafii je bezpredmetná.

Niet dôvodu domnievať sa, že človek sa vyvinul z primátov. Podobne ako v prípade Galileo ide o tvrdenie, ktoré bolo vyslovené skôr, než by veda objavila dôkaz. Po vydaní Darwinovho spisu Pôvod druhov (1859) sa vedci predbiehali v hľadaní medzičlánkov medzi človekom a primátmi. Neskôr sa ukázalo, že niektorí z nich sa neváhali uchýliť k podvodu. V roku 1984 vybral Eugen Dubois niekoľko kostí nájdených pri vykopávkach na Jáve. Išlo o časť lebky, dva opičie zuby a jednu stehennú kosť. Pozostatky prisúdil jedinej bytosti, ostatné nálezy zverejnil až neskôr. Presný model pitekantropa bol vystavený na svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Vedci neskôr dokázali, že nejde o kosti jedného tvora a aj predložené dva zuby patria dvom rôznym indivíduám. Usvedčenie z podvrhu oficiálna veda nikdy nezobrala do úvahy. [8] Autor štúdie Veda a viera uzatvára: „Evolucionistická antropológia sa dočkala svojej najväčšej porážky v Afrike, kde tzv. australopithekus a Homo sapiens ležali vedľa seba v jednej vrstve. O týchto nálezoch, ako aj o nálezoch človeka z La Denise z roku 1844, sa v odbornej aj popularizačnej tlači mlčí.“ (Press, 1990, s.162)
Myslím si, že o týchto názoroch a výsledkoch výskumu by mali byť oboznámení aspoň študenti gymnázia. Otázne je, či tieto informácie sú známe aspoň niektorým pedagógom. Je neférové, že možnosť oboznámiť sa s týmito názormi nemajú žiaci a študenti cirkevných škôl. Zdôrazňuje sa, že evolučná teória, stratigrafia, heliocentrizmus neodporujú náboženstvu. Keby odporovali, kresťanské náboženstvo by už asi zaniklo. Novodobá veda sa postupne vracia k niektorým skutočnostiam z Biblie a dokonca ich dokazuje. Otázne je, prečo sa o tom píše tak málo. Prakticky iba v zahraničných odborných časopisoch a aj to v obmedzenej miere. Bojí sa veda náboženstva?

Prostredníctvom školy získavame vlastný pohľad na svet, ktorý je však ovplyvnený tými, ktorí nám tento svet sprostredkovávajú. Pedagóg vysvetlí učivo, ktoré môže byť zafarbené jeho vlastným pohľadom naň. Možno si to neuvedomí, pretože jeho samého to tak ktosi naučil a v danom odbore sa táto mienka považuje za všeobecne prijatú. Všeobecne prijaté v praxi zvyčajne znamená prijaté väčšinou. Učiteľ neotvára okno, cez ktoré žiaci vidia svet. Nastavuje im zrkadlo, v ktorom je iba obraz sveta.
Ako by reagoval učiteľ, ak by žiak na hodine povedal, že Zem sa netočí? Dostal by päťku? Školské dokumenty a v nich obsiahnuté prvky učiva prikazujú odovzdať informáciu, že Zem sa točí. Učiteľ nemôže otvoriť to okno, aj keby chcel. V našich školách sa Zem zatiaľ musí točiť.
Všimnime si, že v skutočnej vede vedci „zastávajú názor“. V škole sa učí, že je to tak a hotovo. Navrhujem, aby sa žiaci cirkevných škôl okrem faktov zoznamovali s názormi. Oni sa totiž s nimi zoznamujú, ale nedostávajú na výber. Učia sa vlastne prijímať mienku väčšiny. „Tí, ktorí prestali na sebe pracovať a berú svoju potravu od iných, nech už bola akokoľvek jemná a vyberaná, áno, tí zjemnelí, ktorí počúvajú cudzie básne a vlastné básne nepíšu, tí, ktorí sa tešia z oázy, bez toho, aby jej sami poskytovali čokoľvek živé, a ktorí siahajú po spevoch dodaných odinakiaľ, tí priväzujú sami seba ku chlievskemu válovu a premieňajú sa na obyčajný dobytok, sú zrelí pre otroctvo“, píše Exupéry. Odviažme žiakov od válova, v ktorom majú potravu a naučme ich dorábať ju. „Prinúť ich, aby spoločne budovali vežu, a urobíš z nich bratov. Ale ak chceš, aby sa nenávideli, predhoď im zrno.“ napísal tiež Exupéry.