8 Špecifické požiadavky na učiteľov cirkevných škôl
SOU sv. Jozefa v Žiline je školou, kde sa chlapci odborne a duchovne pripravujú na život v spoločnosti. „Rôznymi duchovnými ponukami sledujeme spásu duší, za ktorú bol Ján Bosco ochotný obetovať všetko: „Daj mi, Pane, duše, ostatné si ponechaj.““ [15]
Vo Vnútornom poriadku gymnázia P.U. Olivu v Poprade čítame: „Snažením všetkých, ktorí sa podieľajú na procese výchovy a vzdelávania: učiteľov a žiakov, sa má škola stať miestom, kde sa stretávajú tí, čo chcú vydávať svedectvo o kresťanských hodnotách. (bod 4) Od všetkých zúčastnených v procese výchovy a vzdelávania sa vyžaduje zachovávanie kresťanskej morálky.“ [8]
Od učiteľa cirkevnej školy sa očakáva, že pozná kresťanskú morálku a stotožňuje sa s ňou. Len vtedy môže vyžadovať jej dodržiavanie od iných.
Spišský biskup Vojtaššák bol neúnavným budovateľom škôl. Snažil sa vplývať na formáciu žiakov, no hlavne učiteľov. Jeho pôsobenie presiahlo hranice diecézy.
Právo a povinnosť prvého vychovávateľa podľa prírody aj podľa návodu Cirkvi patrí rodine. Snahy rodičov a Cirkvi majú byť podporované vyspelými vychovávateľmi. Kto má v rukách školstvo a učiteľstvo, ten vyhrá zápas o mládež. V kapitole o tradícii cirkevného školstva som spomínala, že biskup mal k dispozícii učiteľské ústavy v Levoči. Vedel, že nestačí len v škole formovať generáciu učiteľov. Svoju pozornosť venoval aj učiteľom rozptýleným na svojich pôsobiskách. Žiadal okresných škôldozorcov, aby oživili činnosť učiteľských združení a spolkov. Vrele odporúčal, aby sa učitelia a kňazi stretávali na spoločných poradách. Tieto stretnutia mali byť základom priateľských vzťahov potrebných pre obojstranné zdravé účinkovanie. Najistejšiu záruku mravnej výchovy slovenskej mládeže videl vo vnútornej obrode učiteľstva. Horlivo povzbudzoval učiteľov a učiteľky, aby sa zúčastňovali na duchovných cvičeniach.

V Diecezánskom obežníku 25.4.1929 napísal: „V moderných časoch sa veľa sadí a zalieva s vylúčením Boha. Preto je v ľudskom raste toľko bodľače, tŕnia a kúkoľa. Denne skusujeme, že naši pedagógovia sú v náboženskom ohľade čoraz ľahostajnejší a vedení falošným pokrokom, útočnejší proti Cirkvi. Ešte malé oneskorenie, a daromné budú všetky listy na ich záchranu.“ [12]
Syntéza kultúry a viery sa odovzdáva prostredníctvom syntézy viery a života v osobe vychovávateľov. Ušľachtilosť ich úlohy, ku ktorej sú povolaní, si vyžaduje, aby v nasledovaní Krista hlásali tajomstvo kresťanstva nie len slovami, ale každým gestom a celým správaním. V tom je rozdiel medzi školou, ktorej vyučovanie je preniknuté kresťanským duchom, a školou, ktorá sa obmedzuje na zaradenie vyučovania náboženstva medzi ostatné predmety. [18]
Učiteľ cirkevnej školy by mal spolupracovať s kňazmi, najmä s tými, ktorí sa starajú o duchovnú stránku školy. V SOU sv. Jozefa v Žiline pracujú štyria kňazi, dvaja koaudiutori a dvaja asistenti z radov saleziánov. Laici sú v pozíciách učiteľov, majstrov, vychovávateľov a technicko-hospodárskych pracovníkov.
Individuálny prístup ku žiakom vyžaduje od učiteľa schopnosť spoznať jeho povahu. Vzťah učiteľa k žiakovi môžeme prirovnať ku kontaktu rezbára s drevom. Keď dostane nové drevo, dobre si ho poobzerá. Hneď zistí, akou silou môže pritlačiť nôž. Do akej hĺbky, aby nezarezal príliš hlboko a nezničil materiál. Kazy z rastu, rôzne hrče nemusí odstrániť. S fantáziou môže nepravidelnosť využiť, vytvoriť umelecké dielo, ktoré robí krásnym práve kaz, ktorého necitlivé odstránenie by dielu ubralo z krásy a dokonalosti. Učiteľ musí žiaka dobre poznať. Na niekoho musí byť tvrdý a prísny, iný potrebuje citlivý a jemný prístup. Keby to urobil opačne, obom by ublížil. Živosť nemusí byť nedostatkom chovanca. Niekedy ju stačí vhodne usmerniť, aby bola prospešná.

Nedostatky človeka sú často len zle nasmerované charakterové vlastnosti. Úlohou učiteľa je „postaviť vykoľajený vlak na správnu koľaj a správny smer.“ Niečo podobné urobil Ježiš Kristus, keď zmenil prostitútku Máriu Magdalénu. Bola to žena, ktorá veľmi milovala, ale svoju lásku dovtedy vyjadrovala ponúkaním svojho tela. Ježiš poukázal na hodnotu jej osobnosti, odpustil jej hriechy. Dal jej životu celkom nový zmysel. Naďalej veľmi milovala, ale jej láska sa zmenila na obetu. Ako jedna z mála nasledovala Ježiša až pod kríž, keď ho učeníci - tvrdí chlapi - zbabelo opustili.

9 Osobnosť žiaka
V centre všetkých snažení školy, učiteľov, rodičov, je osobnosť žiaka.
Z profilu absolventa školy sa dozvieme niečo o činnostiach, vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach toho, kto zvládol všetko, čo sa od neho v škole očakávalo. Ale vieme povedať len málo o osobnosti, ktorú snaženie rodičov, učiteľov, vychovávateľov vyprofiluje.
Nevieme predpovedať budúcnosť. Vieme iba to, čo sa už stalo. Skúmame príčiny a následky a potom zdôvodníme, prečo sa to stalo. Rovnako nevieme nič o budúcej osobnosti nášho žiaka. Predpokladáme, čo sa s ním stane. Ale vždy môže prísť nečakaná okolnosť, ktorá zmení celý jeho život. Škola sa snaží pripraviť ho, aby zvládol aj ťažkú situáciu. Ak sa bráni akejkoľvek výchove, potom snaha sa zameriava na to, aby sa nestal horším.
Naučiť žiaka všetko, čo potrebuje, aby prežil. Je to dosť rozšírený názor. Naša spoločnosť prechádza neustálou transformáciou. Tieto zmeny trénujú adaptáciu človeka na nové prostredie. Preto už v školách sa prízvukuje ďalšie vzdelávanie. Trh práce sa rýchlo mení, firmy zanikajú a vznikajú nové. Uchádzač o zamestnanie musí absolvovať kurzy, má šťastie, ak sa mu podarí nájsť zamestnanie, na aké má predpoklady zo školy. Kto sa nedokáže prispôsobiť, má smolu.
Okolnosti stavajú pred ťažké rozhodnutia. Človek sa v zápase o svoju existenciu vzdáva svojich postojov a názorov. Niekedy aj hodnôt. Ocitá sa v konflikte so sebou samým. A neraz porazený končí… Aby sa mohol aspoň na chvíľku vymaniť z hektiky, je dobré, ak má pevný bod, o ktorý sa môže oprieť. Týmto bodom môže byť Boh, ktorého si pamätá zo školy.