Úvod
Súčasný školský systém poskytuje dominantné postavenie štátnym školám. Okrem nich sú do siete škôl zaradené aj cirkevné a súkromné školy s rovnocenným postavením. Napriek zákonmi deklarovanej rovnocennosti škôl sa vyskytujú viaceré námietky najmä proti cirkevným školám. Cirkvám sa vyčíta, že všeobecne prístupnú ľudskú inštitúciu chcú používať pre konfesijné účely. Cirkevné školy niektorí pokladajú za prežité inštitúcie. V minulosti splnili svoju úlohu, ale dnes, keď občianska spoločnosť prevzala starosť o správu školstva, stratili význam.
Cieľom práce je skúmanie a analýza špecifických znakov didaktiky cirkevných škôl. Didaktika súčasných škôl je ovplyvnená historicky zakladateľmi škôl, rehoľnými spoločnosťami, ktoré spravovali školy, pestovali a šírili vzdelanosť. V súčasnosti sú aktivity škôl ovplyvňované aj dianím v diecézach.
Všestranná výchova nesmie nechať bez pozornosti náboženskú oblasť, práve náboženská výchova účinne prispieva k rozvoju osobných schopností a k formácii osobnosti.
Kresťanskí pedagógovia zakladali školy pre tých, ktorí sa ocitli na okraji spoločenského záujmu. Snažili sa vychovať človeka komplexne. So zreteľom na telo vyučovali čítanie, písanie, remeslá - aby sa mohol uživiť a prežiť, so zreteľom na nesmrteľnú dušu vyučovali náboženstvo. Často práve nájdenie vzťahu k Bohu zachránilo beznádejné prípady pred väzením.
Náboženská výchova upadá s odôvodnením, že keď bude dieťa dospelé, samé si zvolí, či veriť alebo neveriť v Boha. Cirkevné školy sú tu pre tých, ktorí s týmto trendom „nedržia krok“ a chcú dať mládeži možnosť zvoliť si naozaj medzi spomínaným „veriť- neveriť“ a nie medzi „neveriť - neveriť.“ Vybrať si slobodne môžeme iba z toho, čo poznáme. Musíme poznať, čo znamená veriť a poznať, čo znamená neveriť v Boha. Keď nás nikto neoboznámil s vierou, nemôžeme ju poznať. Pod zámienkou slobody sa ponúka na „výber“ jedna možnosť.

1 Tradícia cirkevných škôl na Slovensku
Ak chceme nadviazať na tradičné slovenské cirkevné školstvo, musíme od roku 1990 retrospektívne preskočiť viac ako 40 rokov. Vrátiť sa pred jeho poštátnenie v roku 1945. Ak chceme hľadať korene cirkevného školstva, musíme ísť ku koreňom, cez ktoré čerpali vodu z neviditeľných pramienkov všetci naši národní buditelia. Koreňmi, ktoré napájajú Slovensko, je cyrilo-metodská tradícia.
Bratia Konštantín a Metod po príchode na územie Slovenska a Moravy v roku 863 vyučujú kresťanské náboženstvo a iné užitočné náuky. Zakladajú prvú vysokú školu podľa vzoru konštantinopolskej akadémie. [5] Pripravoval sa na nej aj kňazský dorast. Dávajú nám dar, aký nám ešte nedal žiadny príslušník iného národa: písmo. Polatinčovanie bolo na čas, žiaľ v zrkadle dejín pomerne krátky čas, zastavené.
Po zániku Moravskej ríše sa ukončilo polatinčovanie našich krajín. Ľud však nezabudol na svoj jazyk. O aké-také vzdelanie dedinského ľudu sa starali najmä kňazi. Prvá písomná zmienka o farskej dedinskej škole pochádza z roku 1342. Spomína sa škola v Diviakoch nad Nitricou. Ďalšia zmienka z roku 1378 spomína školu v Tekovskom Hrádku. Podľa historika Ďuricu ich bolo istotne viac, no dokumenty sa nezachovali. [2]
Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh zriadil v roku 1560 v Trnave seminár pre výchovu kňazského dorastu. V tom istom roku katolícka synoda v Trnave nariadila, aby sa pri každej dedinskej fare zriadila škola. [2]

12. mája 1635 založil ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň univerzitu v Trnave. Jej vedenie zveril kňazom Spoločnosti Ježišovej. K filozofickej a teologickej fakulte neskôr pribudli právnická a lekárska. Študovali na nej prevažne slovenskí študenti. V tom čase to bola jediná univerzita v Uhorsku. Mala veľký vplyv na všeobecný kultúrny vývin i na formovanie národnej identity Slovákov. Tu sa takmer dvesto rokov vyvíjala slovenčina, ktorá sa stala základom prvej uzákonenej normy spisovného jazyka. Kodifikátor Anton Bernolák do nej vložil aj mnohé stredoslovenské prvky.
V Banskej Bystrici v roku 1648 založili jezuiti katolícke gymnázium.
Aj na východe krajiny vznikali cirkevné školy. Univerzitu v Košiciach založil jágerský biskup Benedikt Kišdy 26. februára 1657. Mala filozofickú a teologickú fakultu. O desať rokov neskôr bolo v Prešove otvorené Evanjelické kolégium. Bola to desaťtriedna škola vyššieho typu.
V spišskom prepošstve bola dobrá úroveň vzdelanosti už koncom 14. storočia. Pri každej fare bola zriadená nižšia škola - trívium, pri katedrále vyššia škola - kvadrívium. Jeden z kanonikov spravoval všetky školy, navštevoval ich, vykonával na nich inšpekcie. [12] Ak bolo Slovensko napriek tomu nevzdelané, nebolo to kvôli nedostatku škôl. Spôsobilo to skôr veľké množstvo aristokracie, na ktorú museli ľudia pracovať. Tento stav viackrát spomenul aj Ľudovít Štúr vo svojich rečiach na Uhorskom sneme. [10] Mária Terézia nariadila povinnú školskú dochádzku v roku 1777. Na Slovensku sa už v 14. (spišské prepošstvo) a v 16. (trnavská synoda) storočí spomínajú školy pri každej fare. Napriek tereziánskym reformám boli slovenskí poddaní ťažko zaťažení Urbárom a Štúr nástojil na jeho zrušení.
Roku 1646 sa usadili na Spišskej Kapitule jezuiti. V ich kolégiu odznela azda prvýkrát slovenčina na javisku jezuitských šľachtických študentov. Založili aj kolégium v Levoči.

Za biskupa Jána Révaya (1787-1806) bol založený bohoslovecký seminár a za biskupa Ladislava Pyrkera (1819-1820) v roku 1819 prvý učiteľský ústav na Slovensku. Vychovával učiteľov a organistov pre školy na území diecézy. Prvý riaditeľ, kanonik Juraj Báleš napísal pre potreby kandidátov učiteľstva dielo Pedagogia Slovenska a pre organistov spis Ludimagister. Obe napísal v bernolákovskej slovenčine. Na povestnom kapitulskom ústave sa vyučovala slovenčina aj za uhorskej vlády. Ústav zrušili v r. 1949. Biskup Ladislav Zábojský (1850-1870) zriadil v Levoči dievčenské školy. [12]
Biskup Ján Vojtaššák (1877-1965) pokračoval v práci pre školstvo biskupstva. Vedenie učiteľského ústavu s vyše 100-ročnou tradíciou zveril školským bratom. Dal postaviť nové budovy, takže ústav bol moderný s niekoľkoposchodovým internátom, v ktorom bola strojmi zariadená kuchyňa, elektrická pekáreň, kúpeľne, vodovod a rozsiahla kaplnka. Pre ženský učiteľský dorast postavil v Levoči domov, v ktorom sa každoročne vychovávalo do 400 žiačok. Spravovali ho Sestry Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.
Štátny prevrat v roku 1918 priniesol v školstve veľké zmeny. Maďarské školy v obciach nahradili slovenské. Slovenské ľudové školy sa zakladali i tam, kde Slováci tvorili iba menšinu. V prvej polovici roku 1919 sa prestalo po maďarsky vyučovať na stredných školách. Vznikali nové stredné školy tam, kde dovtedy neboli. V Bratislave vznikla nová univerzita s troma fakultami - filozofickou, právnickou a lekárskou. Bolo to 27. júna 1919. Slováci po rokoch maďarizácie nemali dostatok učiteľov a inteligencie. Preto s radosťou vítali pomoc z Čiech. Nie len preto, že boli na ňu odkázaní, ale boli presvedčení o ich bratských úmysloch.
Česi túto dejinnú úlohu nepochopili. Prichádzali na Slovensko ako do nekultúrnej krajiny, medzi zaostalý ľud. Nechápali slovenskú dušu. Hoci mnohí nemali vyššie vzdelanie, pokladali si za povinnosť šíriť osvetu a vzdelanosť. Urážali náboženské presvedčenie ľudu. Slovenčinu vyhlasovali iba za nárečie češtiny. Slovenské školy sa nestali ohniskami slovenského kultúrneho a národného života. Obsadené českými profesormi a učiteľmi, nie raz nekvalifikovanými, usilovali sa spomenuté ubíjať.
Československá vláda za ministra školstva Milana Hodžu poštátnila 21 katolíckych gymnázií na Slovensku. Zrušila univerzitu v Košiciach.
Biskup Vojtaššák žiadal, aby vláda Československej republiky zrovnoprávnila platovo cirkevných učiteľov so štátnymi učiteľmi. Školským stoliciam a ich predsedom zdôrazňoval, aby sa starali o zdravotne vyhovujúce byty pre učiteľov a aby im vyplácali pôžičky.

Za Slovenského štátu sa ľudové školy delili na cirkevné a obecné. Podľa zákona č. 308 z roku 1940 sa mohli cirkvi na Slovensku dožadovať pretvorenia štátnych škôl na cirkevné, vydržiavané štátom. Podmienkou bolo, aby deti určitého náboženstva prekročili 4/5 z celkového počtu. Zákon ukladal ľudovej škole „…vychovávať školopovinnú mládež na podklade kresťansko-národnom…“ Slovenskí učitelia, ktorých Maďari vyhnali po 2. novembri 1938 zo zabratého územia nastúpili zväčša na miesta uvoľnené po odchode českých učiteľov. [6]
Biskup Vojtaššák vymohol vrátenie pôvodne katolíckeho levočského reálneho gymnázia, ktoré poštátnila československá vláda v r. 1918. Biskupstvo sa stalo jeho udržovateľom. Na profesorské platy po určitú výšku poskytoval štát subvenciu. Vyzýval svojich veriacich, aby neposielali deti do nemeckých škôl, ktorých bolo na Spiši veľa. Rodičia dávali deti do nemeckých kvôli nemčine. Preto bol biskup v nemilosti u slovenských Nemcov. No neustúpil. [12]
Nový režim predstavovaný obnovenou Československou republikou protiprávne vyvlastnil 1800 cirkevných ľudových škôl a 88 stredných a vyšších škôl na Slovensku. Rozhodol o tom dekrét Slovenskej národnej rady zo 16. mája 1945. V tom čase sa tento režim sám predstavoval ako „demokratický“. [2] Odpoveďou bolo memorandum slovenských biskupov. Svoj protest proti poštátneniu všetkých cirkevných škôl predložili vláde 8. júla. Memorandum chceli podporiť mohutnou petíciou. Režim zareagoval okamžite. Nariadil domové prehliadky a zhabanie množstva cirkevných i súkromných dokumentov z biskupských rezidencií a farských úradov. Štát nešetril ani študentov. Z katolíckeho univerzitného internátu Svoradov v Bratislave bolo uväznených 64 študentov. Internát poštátnili.

Obr.1: Svoradov v roku 1940. V komplexe sa nachádzali Kostolík Matky ľudského pokolenia, detský domov, sirotinec, denná škôlka pre 120 detí, ubytovňa pre 50 dievčat, garsónky i rodinné byty pre správcov. Internát pre akademikov mal kapacitu 530 miest. O vybudovanie sa zaslúžil Dr. Eugen Filkorn. Organizoval zbierky, zháňal sponzorov na Slovensku aj v zámorí. Za vytvorené hodnoty dostal po vojne dva roky straty slobody. [4]
Na Slovensku vzniklo a zaniklo viac cirkevných škôl, no nie je možné spomenúť všetky.

2 Obnovenie cirkevných škôl a súčasný stav
V priebehu posledných 15-tich rokov sa mnohé základné a stredné školy transformovali na cirkevné. V školskom roku 1990/1991 pôsobilo na Slovensku 6 cirkevných škôl, z toho dve stredné. V ďalšom školskom roku sa počet zvýšil na 37, z toho už 10 stredných škôl. Podľa Učiteľských novín z 26.6.2003 bolo vtedy na Slovensku vyše 180 cirkevných škôl, z toho je viac ako 160 katolíckych.

2.1 Postavenie cirkevných škôl v školskom systéme
Na Slovensku sa zriaďujú štátne, súkromné a cirkevné školy. Vzdelávanie v cirkevných a súkromných stredných školách sa môže poskytovať za úhradu.
Cirkevnú školu a školské zariadenie môže zriadiť registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť na základe Vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 536/1990 Z.z. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl. Podľa zákona o sústave základných a stredných škôl č. 350/1994 Z.z. je vzdelanie získané v cirkevných školách rovnocenné vzdelaniu získanému v ostatných typoch škôl. [13]
Najväčší počet cirkevných škôl spravuje Katolícka cirkev. Menší počet škôl zriadili Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Cirkev bratská, a iné.
Slovenská republika považuje cirkevné školy za neoddeliteľnú súčasť spoločnosti asi tak, ako za jej súčasť považuje každého veriaceho človeka.
2.2 Cirkevné stredné školy
2.2.1 Gymnáziá
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia vnútorne diferencovaná škola. Cieľom je poskytnúť všeobecné vzdelanie s dôrazom na cudzie jazyky. Študent sa povinne učí minimálne dva cudzie jazyky. Štúdium je diferencované prostredníctvom voliteľných predmetov. Ich voľbou sa študent pripravuje na štúdium na vysokej škole. Okrem všeobecnovzdelávacích predmetov niektoré ponúkajú aj odborné predmety, napríklad technické kreslenie. Niektoré sú špecializované, teda s posilneným vyučovaním matematiky, fyziky, programovania, cudzích jazykov, spoločenských vied a pod.
Popri štvorročných gymnáziách pre absolventov základnej školy sú zavedené formy osemročného štúdia pre absolventov 4. ročníka základných škôl. Absolvent gymnázia sa môže uchádzať o štúdium na vysokej škole. [14]
Gymnáziá tvoria najväčší počet z cirkevných stredných škôl. Sú to napríklad Evanjelické gymnázium v Bratislave, Gymnázium P.U. Olivu v Poprade, Gymnázium sv. Františka v Žiline, Piaristické gymnázium v Trenčíne, Gymnázium sv. Jána Bosca v Novej Dubnici, Gymnázium školských bratov, Čachtická ulica, Bratislava.

2.2.2 Stredné odborné školy
Stredné odborné školy pripravujú študentov na výkon odborných činností, ktoré zodpovedajú príslušným študijným odborom. Štúdium trvá spravidla štyri roky. Ukončuje sa maturitnou skúškou. Absolvent získa úplné stredné odborné vzdelanie, je pripravený na vykonávanie konkrétneho povolania. Môže pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Výber vysokej školy je obmedzený nedostatkom všeobecných znalostí.
Niektoré stredné školy poskytujú aj pomaturitné špecializačné, rekvalifikačné a inovačné štúdium. [14]
Z rôznych druhov stredných odborných škôl cirkvi na Slovensku zriadili zatiaľ iba niekoľko:
Stredné zdravotnícke školy: Cirkevná stredná zdravotnícka škola sv. Vincenta de Paul ponúka študijný odbor zdravotnícky asistent. Podobné školy sú aj v Košiciach, vo Svidníku, v Čadci, v Ružomberku a inde.
Obchodná akadémia sv. Tomáša Akvinského v Žiline
Dievčenské odborné školy: Dievčenská odborná škola Matky Terezy v Čadci, Cirkevná dievčenská odborná škola v Trnave
Konzervatórium v Bratislave

2.2.3 Stredné odborné učilištia
Stredné odborné učilište je prípravou na výkon robotníckych povolaní a odborných činností podľa príslušného odboru. Príprava trvá tri roky, končí sa záverečnou skúškou. Vyučovanie sa delí na teoretické a praktické.
Získané stredné odborné vzdelanie si môže absolvent doplniť dvojročným denným alebo trojročným večerným štúdiom, ktoré ukončí maturitnou skúškou a získa úplné stredné odborné vzdelanie. Vybrané SOU umožňujú štúdium osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou. Štúdium niektorých odborov je štvorročné, ukončuje sa maturitnou skúškou. Absolvent získa úplné stredné odborné vzdelanie a môže sa uchádzať o prijatie na vysokú školu. [14]
Cirkevné SOU sú v Bratislave - SOU elektrotechnické P. G. Frassatiho, v Žiline - SOU sv. Jozefa, v Košiciach - SOU sv. Jozefa robotníka.

3 Osobnosti kresťanskej pedagogiky
Cirkevné školy spravujú väčšinou rehoľné spoločnosti, ktoré boli založené s úmyslom vychovávať mládež dovtedy odkázanú samu na seba. Pri svojej práci nadväzujú na akési dedičstvo, ktoré im zanechali ich zakladatelia. Tajomstvo premeny vlkov na baránky nie je iba v samotnej výchove, ale aj v živote týchto velikánov kultúry a náboženstva. Jeden z nich namiesto múdrych kníh zanechal svojim nasledovníkom odkaz: „Robte to, čo ste videli robiť don Bosca.“
Ignác z Loyoly (1491 - 1556), kňaz, založil Spoločnosť Ježišovu. Jezuitské kolégiá sa stali predvojom rozsiahleho školstva, ktoré malo veľký význam pre rozvoj celej západnej kultúry. Členovia rehole pôsobili ako kazatelia, vychovávatelia mládeže, gymnaziálni a univerzitní profesori , ba i vedci svetového mena.
Filip Neri (1515 - 1595), kňaz, založil originálnu ustanovizeň s názvom oratórium. Spájala v sebe slobodu so systematickým náboženským a kultúrnym programom. Oratórium bolo otvorené všetkým spoločenským vrstvám a stavom. Čítalo sa tu po častiach z vybraných kníh. Po čítaní mohol každý vysloviť svoje pripomienky. Takto mali z kníh všetci väčší úžitok. Oratórium sa stalo akousi školou myslenia a rečníctva. Pestoval sa tu i spev nábožných piesní v ľudovej reči. Oratórium vychovalo viaceré osobnosti kresťanskej kultúry a viacerých hudobných skladateľov. Filip sa zaujímal aj o chlapcov rímskych ulíc. Vedel ich zabaviť a poučiť. Mal s nimi bezhraničnú trpezlivosť. Povzbudzoval k sebavýchove: „Behajte, kričte, skáčte a radujte sa, len nehrešte!“

Jozef Kalazanský (1557 - 1648), kňaz, otvoril roku 1597 v rímskom Zátiberí školu pre chudobné deti. Žiaci ani ich rodičia nemuseli za vyučovanie nič platiť. Bola to prvá škola tohoto druhu v Európe. Pridalo sa k nemu niekoľko dobrovoľníkov, vznikla nová rehoľná spoločnosť „nábožných škôl“ ľudovo zvaná piaristi. Rehoľníci sa usilovali vštepovať deťom kresťanskú náuku a výchovu. Starostlivo vyberali dobré školské príručky a literatúru na čítanie. Piaristi pôsobia aj u nás. V Prievidzi vedú piaristické gymnázium.
Ján Krstiteľ de La Salle (1651-1719), kňaz, sa pri pôsobení zameral na chudobných chlapcov, pre ktorých založil v roku 1679 prvú školu. Začínajúce dielo malo mnohé nedostatky. Dobrovoľní učitelia mali slabú kultúrnu a vychovávateľskú prípravu. V triedach sa stretali chlapci rozličného veku, rozličného zdravotného a mravného stavu. Preto sa usiloval pozdvihnúť najmä úroveň učiteľov. Jeho želaním bolo, aby dobre vyučovali a dobre vychovávali. Predovšetkým príkladom vlastného kresťanského života. Niekoľkých učiteľov prijal do svojho domu a vytvoril komunitu učiteľov. Potom rozdelil žiakov do tried podľa veku, schopností a záujmu. Zaviedol francúzštinu, ľudovú reč, ako vyučovací jazyk. Nová rehoľa Bratia kresťanských škôl sa pustila do zakladania ľudových škôl. Jej členovia viedli nedeľné školy pre pracujúcich mládencov, prvú reálnu strednú školu, ústav pre opustenú mládež a semináre pre učiteľov v Remeši a v Paríži. Považujú sa za zakladateľov francúzskeho ľudového školstva. Svätý Ján de La Salle je patrónom učiteľov a učiteliek. Školskí bratia pôsobili na Slovensku pri Nitre, v Močenku, v Bojnej. V Bratislave vedú Gymnázium školských bratov na Čachtickej ulici.
Ján Bosco(1815 - 1888), kňaz, vychovával neskrotných chlapcov z ulice. Darilo sa mu to kamarátskou láskavosťou, vyučovaním a vedením k náboženskému životu. Ako chlapec v nedeľných popoludniach zhromažďoval chlapcov na lúke a zabával ich akrobatickými kúskami. Na konci predstavenia zopakoval kázeň, ktorú počul doobeda v kostole. Už ako kňaz vybudoval prvé oratórium v zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco. Bolo to miesto pre chlapcov, kde sa mohli zhromažďovať, zabávať. Učil ich katechizmus a modlil sa s nimi. Neskôr sa mu podarilo vybudovať internát pre študentov a remeselníckych učňov. Svojich pomocníkov združil v novej reholi saleziánov, ktorú zveril pod ochranu svätého Františka Saleského. Svoje podujatia zasväcoval Panne Márii Pomocnici kresťanov. Ju prosil o pomoc v ťažkostiach. Jej úctu odporúčal aj iným. Stal sa patrónom učňovskej mládeže. Saleziáni prišli najskôr do Šaštína. Dnes majú oratória aj v Bratislave, v Humennom. V Žiline spravujú SOU sv. Jozefa.
Mária Dominika Mazzarelová (1837 - 1881), rehoľníčka, založila ženskú vetvu saleziánov s názvom Dcéry Panny Márie Pomocnice. Spolu s priateľkou otvorila krajčírsku dielňu pre dievčatá. Okrem odovzdávania krajčírskych zručností viedli dievčatá nábožensky i mravne. Rehoľa sa venuje výchove dievčat. [7]
Čo ich spája? Svoju inteligenciu, energiu, srdečnosť, veľkodušnosť, obetavosť, všetky svoje schopnosti dali do služieb Bohu. Pedagogika a didaktika cirkevných škôl vychádza z ich životného diela. Cirkevné školy sú pokračovateľmi toho, čo začali.

4 Vzdelávanie v cirkevných stredných školách
4.1 Všeobecné ustanovenia
Cirkevné stredné školy poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch podľa Vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu SR č. 80/1991 Z.z. o stredných školách.
Riadenie a financovanie cirkevných škôl je zakotvené v Dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, resp. v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Učebné plány, učebné osnovy a školské výchovné plány schvaľuje zriaďovateľ školy po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Zriaďovateľ menuje a odvoláva riaditeľa, schvaľuje kritériá pre prijímanie laikov na štúdium a kritériá na prijatie učiteľov a vychovávateľov.
Riaditeľ školy schvaľuje vnútorný poriadok školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a v súlade so zásadami výchovy a vzdelávania registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti.
Štát poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu ako ostatným školám. Slovenská republika zaručuje, že nebude požadovať, aby cirkevné školy uskutočňovali výchovné a vzdelávacie programy, ktoré sú v rozpore s výchovou registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

4.2 Náboženstvo a svetonázor
Svetonázor zahŕňa rôznorodé chápanie zmyslu a smerovania života. Prihlásením sa ku kresťanstvu sa konkretizuje a zameriava na cieľ. Cirkevná škola ako celok sa hlási ku konkrétnemu svetonázoru. Sústreďuje sa na evanjelium Ježiša Krista s cieľom vo svedomí a v živote žiakov zakoreniť kresťanský hodnotový systém. Rozdiely medzi prístupom cirkví spočívajú v čiastočne odlišnom dekódovaní tohoto odkazu.
Hodinová dotácia náboženstva predstavuje dve hodiny týždenne. Je to dvojnásobok týždennej hodinovej dotácie na štátnych školách. Na cirkevnej škole sa zdôrazňujú aj medzipredmetové vzťahy voči ostatným vyučovacím predmetom. Náboženstvo nie je taký predmet, ktorý sa „bije“ s vedou, ako sa to môže javiť v štátnych školách. Viera a veda sa navzájom dopĺňajú. Tým, že náboženstvo vychováva človeka, ktorý hľadá pravdu, čím prispieva k vytváraniu vedy. Poznatky získané v škole využíva na osobné formovanie osobného postoja k Bohu, k svetu a k sebe samému.

Hodnotovou orientáciou školy sú ovplyvnené odovzdávané prvky učiva, najvýraznejšie však morálne a mravné postoje. Náboženstvo posilňuje výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Nabáda ku konaniu dobra a to aj v prípade, keď to pre konateľa nie je výhodné. Podľa vzoru Ježiša Krista povzbudzuje ku odpúšťaniu.
V školách dnes hovoríme a píšeme po slovensky. Je to zásluha evanjelických a katolíckych vzdelancov, väčšinou kňazov. V učebniciach slovenskej literatúry ide „kňaz za kňazom“ najmä v období národného obrodenia. Ale aj mnohí spisovatelia, ktorí neboli kňazmi, sa v dielach hlásia k viere. Bez náboženstva ide iba o holé fakty, ktoré žiakom veľa nehovoria, nič sa v nich nepohne. Chápanie niektorých faktov v súvislosti s vnútorným presvedčením, ktoré hýbalo týmito dejinnými postavami, nadväzuje vzťah medzi žiakom a jeho historickým predchodcom.
Predkladanie kresťanského posolstva ovplyvňuje spôsob chápania pôvodu sveta, osudu človeka, zmyslu dejín, etických hodnôt. Vedomie stvoreného sveta, ktorý ľudia dostali ako dar, pohýna ku ochrane prírody, zasahuje do environmentálnej výchovy.
Uchádzači o štúdium sa môžu vopred informovať, k akému svetonázoru sa hlási škola. Možnosť výberu školy zaručuje slobodu svedomia a právo rodičov na výber takej školy, ktorá zodpovedá ich výchovným zámerom.

4.3 Zameranie na jednotlivca
Cirkevné školy sú pôsobením zamerané na jednotlivca. Vznikali skôr ako štátne a často boli dokonca bezplatné. Pozrime sa na dielo kresťanských pedagógov. Títo nadšenci zakladali školy, lebo chceli pomôcť tým najbiednejším. Učili ich aspoň čítať a písať a ak mali na viac, pomohli im v ďalších štúdiách. Vyšli z nich mnohí buditelia, učenci. Ale príležitosť dostali aj tí inteligenčne slabší.
Rozdiel medzi cirkevnou a štátnou školou teda nie je v obsahu a rozsahu vzdelávania, ale predovšetkým v prístupe ku žiakovi.
Dnes, keď sa svet zameriava na výkon, separujú sa nadaní žiaci, aby postupovali rýchlejšie vo vzdelávaní, klesá záujem pomáhať slabším žiakom. Učiteľ sa radšej venuje nadanému žiakovi, pripravuje ho na olympiády, súťaže. Na doučovanie slabých a lenivých nemá čas ani chuť. V pozornosti cirkevnej školy je priemerný žiak. Snaha zaradiť všetkých ľudí do spoločnosti a nie ich odvrhovať.
4.4 Vzdelávanie na Strednom odbornou učilišti sv. Jozefa v Žiline
SOU sv. Jozefa v Žiline poskytuje stredné odborné vzdelanie pre chlapcov v odboroch autoelektrikár, automechanik, lakovník, stolár, maliar a murár. Učebné odbory sú trojročné. Teoretické vyučovanie kladie dôraz na odborné teoretické vedomosti, na prípravu so všeobecno-vzdelávacím základom a jazykovou prípravou. Pri praktickom vyučovaní chlapci pod starostlivým dozorom majstrov odborného výcviku získavajú základné pracovné návyky, učia sa samostatne a zodpovedne pracovať. Odborná prax sa vykonáva v nových školských dielňach, tiež vo firme Saldiel, AMC Žilina a v iných firmách, s ktorými škola spolupracuje.
Základné podmienky pre prijatie uchádzačov sú: úspešné ukončenie 9. ročníka základnej školy a zdravotná spôsobilosť pre daný odbor. Príprava na povolanie sa ukončuje záverečnou skúškou. Dokladom o dosiahnutom vzdelaní je výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške.
Záujemcom o ďalšie vzdelávanie umožňuje škola získať maturitu v smeroch dopravná prevádzka alebo stavebníctvo. Nadstavbové štúdium trvá dva roky. Podmienkou je úspešné vykonanie záverečnej skúšky v príslušnom trojročnom odbore stanovenom platnou vyhláškou Ministerstva školstva SR a úspešné vykonanie prijímacej skúšky. Štúdium končí maturitnou skúškou. Absolvent získa maturitné vysvedčenie. Absolvovaním dosiahne úplné stredné odborné vzdelanie.
Okrem toho po absolvovaní príslušných kurzov môžu záujemcovia získať vodičské oprávnenie skupiny B, C a zváračský preukaz.
Organizačne školu tvoria štyri úseky: úsek teoretického vyučovania, úsek praktického vyučovania, domov mládeže a technicko - hospodársky úsek. [15]

5 Výchova v cirkevných stredných školách
Vo výchove sa využívajú metódy kresťanských pedagógov. Ich metódy uchovávajú a šíria rehoľné spoločnosti venujúce sa výchove. Postupom času sa obohacujú o nové poznatky teórie výchovy. Každého vychovávateľa dotvárajú jeho osobné skúsenosti.
Stredné odborné učilište svätého Jozefa v Žiline zriadili Saleziáni Jána Bosca - Slovenská provincia. Výchova a vzdelávanie prebiehajú podľa preventívneho systému Jána Bosca.
Aká je perspektíva učňovskej mládeže? Učňovské vzdelanie je potrebné pre vykonávanie manuálnej práce. Výučný list umožňuje zamestnávateľovi zamestnať osobu na odbornú prácu. Väčšinou fyzicky náročnú, niekedy aj nebezpečnú, prípadne ohrozujúcu zdravie, no najmenej platenú. Takáto perspektíva nie je dostatočne motivujúca. Mladí ľudia sa obávajú toho, že budú lacnou pracovnou silou, budú jedným z mnohých robotníkov bez mena. Vízia budúcnosti oberá človeka o chuť učiť sa. „Na vyššie vzdelanie nemám talent, a takúto prácu dokážem vykonávať aj bez vzdelania,“ povie si v duchu mladík. Namiesto práce na sebe učni zápasia so vzdelaním, aby sa dostali k papieru. Je to problém všetkých škôl. Priznajme, že pre väčšinu žiakov a študentov je cieľom papier, nie kvalita vzdelania.
Na učňovských školách pribúda ešte ďalší problém. Je to najnižšia forma stredného vzdelania. Sú tam aj takí, ktorým sa nepodarilo dostať na stredné školy s maturitou, alebo si sami povedali, že na viac nemajú. Spoločnosť sa snaží vytvoriť všade a vo všetkom kategórie. Keďže na učilištia idú žiaci s najslabším prospechom, automaticky dostávajú „nálepku“ najhorší. Tento prívlastok sa nechápe len v oblasti známok. Niekedy je aj hodnotením ľudskej osobnosti. Hoci uznáme, že ide o predsudky, musíme priznať, že to tak je.

Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti. Keď ma prijali na gymnázium, vytvorili štyri prvé triedy. Dovtedy prijímali žiakov iba do troch tried. Dostala som sa do triedy D. Jeden starý profesor nám z času na čas pripomenul, že my sme tam nemali byť, že sme navyše. Pritom trieda nebola vytvorená z prospechovo najhorších ani z tých, ktorí mali najmenej bodov na skúškach. V triede bolo aj niekoľko takých, ktorých prijali bez prijímacích skúšok.
Človek má prirodzené sklony k rýchlym súdom a záverom. Pre učňov môžu byť o to nebezpečnejšie, že v nich zabíjajú prirodzené vedomie vlastných schopností. Sú ako injekcia s jedom, ktorú niektorí tvrdohlaví učitelia podávajú žiakom. Zabíjajú v nich dobro. Tvrdí sa predsa, že sú zlí. Tak sú. Na učňovských školách sa, podľa pedagógov, učí ťažko. Zamerajme sa teraz na systém, ktorý používajú saleziáni.

5.1 Preventívny systém výchovy
Saleziáni nasledujú príklad svojho zakladateľa. Osou výchovy je preventívny systém Jána Bosca. Hoci Ján Bosco mal vychovávateľstvo „ v krvi“, nikdy nenapísal žiadnu štúdiu o výchove, aj keď ho o to často žiadali. Zanechal iba niekoľko rád, ktoré formuloval pre svojich nástupcov.
Preventívny systém výchovy môžeme porovnať s prevenciou v medicíne. Osvetou sa snažíme naučiť ľudí správnej životospráve, hygienickým návykom. Vyzdvihuje sa význam zdravého športovania. Lekári odporúčajú ľuďom všetko to, čo posilňuje zdravie človeka a robí ho odolným voči chorobám. A odporúčajú vyhýbať sa tomu, čo oslabuje odolnosť: stres, fajčenie, alkohol.
Prevencia vo výchove spočíva v tom, aby mladý človek venoval svoje sily mnohým aktivitám, ktoré ho zabavia, naplnia jeho voľný čas a tak ho vedieme, aby nerobil to, čo nechceme, aby robil. Možno to na prvý pohľad vyzerá ako manipulovanie. Nie je to tak. Vychovávaný má možnosť vymaniť sa z nerestí, z nezdravého života. Žiť život naplno, slobodne, čestne. Slobodu systému dokazuje to, že ani Boscovi, ani jeho nasledovníkom sa nepodarilo vychovať všetkých chovancov tak, ako chceli. Sloboda človeka rozhodnúť sa, ako bude konať teraz aj v budúcnosti, je zaručená.
Na webovej stránke Stredného odborného učilišťa sv. Jozefa robotníka v Žiline sa dočítame, že je tu snaha, aby sa učni stali dobrými občanmi štátu. Predovšetkým ide o vyslovenie loajality Slovenskej republike a jej zákonom. Tieto zákony rešpektujú spravovatelia školy a mali by ich rešpektovať aj ich žiaci. Predchádza sa stretu so zákonom, v krajnom prípade s väzením. Teda hodnotový rebríček sa buduje podľa hodnotovej orientácie štátu. Ale je tu aj čosi naviac.

5.1.1 Výchova k nábožnosti
Pridáva sa náboženské smerovanie. Majú sa stať aj dobrými kresťanmi. Dôslednosť voči zákonom štátu je hrubé okresanie. Náboženstvo človeka zjemňuje, dodáva mu výraz, jemné črty tváre. Kto prijíma zodpovednosť voči štátu, podlieha spoločenskej kontrole a orgánom štátu. Ale tie ho vždy nezastihnú pri čine. Kto prijme aj zodpovednosť voči Bohu, podlieha jeho stálej kontrole. Aj vtedy, keď ho nikto nevidí. Za svoje činy sa zodpovedá svojmu svedomiu. Ak sa podarí vychovať kresťana, dostaneme človeka, ktorý bude schopný svoje činy sám podrobiť tvrdej kritike. Pri ďalšej príležitosti sa bude snažiť konať lepšie.
5.1.2 Vychovávateľ versus vychovávaný
Salezián v pozícii vychovávateľa zostupuje z posvätnej výšky medzi svojich chovancov bez obavy, že by tým utrpela jeho vážnosť a autorita. Snaží sa odstrániť všetky múry a barikády, čo sú medzi ním a chovancami. Riadiac sa overeným latinským príslovím „Verba movent, exempla trahunt“ - „Slová hýbu, príklady priťahujú“ snaží sa stať sa najlepším z nich, aby sa mohli správať podľa jeho života, príkladu, spôsobov. Biskup František Tondra píše: „Preberanie dobrého príkladu je vždy uvážené. Dobrý príklad je spojený s mravným poučením a povzbudením. Vždy má byť zaradený do rámca celkovej pedagogickej formácie človeka. Ten, kto preberá dobrý príklad, preberá aj motiváciu.“ [11]
Preventívne metódy kladú vysoké nároky na učiteľov a vychovávateľov. Vyžadujú si, aby sa celí dali k dispozícii svojim žiakom. Zakladateľ rehole saleziánov odporúča svojim nasledovníkom, aby svojim neustálym dozorom znemožňovali mládeži poklesky. Tento dozor chovanci nemajú vnímať ako dozor. Plavčík dozerá na kúpajúcich sa zo svojej veže ďalekohľadom. Salezián z takejto dozorcovskej veže zostúpil. Musí stále žiť medzi svojimi žiakmi. Nie ako špehúň. Ako otec, ktorý nenechá nikdy svoje deti osamote, kým nie je ich sloboda zabezpečená výchovou.
Salezián potrebuje mladého ducha. Je tu vždy pre svojich zverencov. Vystríha ich pred nebezpečenstvom. Radí, ako premáhať prekážky. Keď chlapec spadne, je tu, aby ho zodvihol. Neodvrhuje ho za neschopnosť, slabosť. Je tým, ktorý pomáha žiť. Ovocie výchovy sa spozná najlepšie pri hre, do ktorej sa zapojí aj sám vychovávateľ. Ak vidí, že to nie je ešte ono, zasiahne a usmerní hru. Alebo si nenápadne zoberie nabok krikľúňa a žiada nápravu.
Ak sa odstránia prekážky medzi učiteľom a žiakmi, otvorí sa cesta k formácii. Skúsení autoritatívni učitelia by možno protestovali. S autoritatívnym prístupom je spojený strach žiakov. Aj keď niektorí žiaci dosiahnu vysoký výkon, vždy je medzi nimi a učiteľom neosobný vzťah, odstup. Strach, že ak zlyhám, už si ma nebude vážiť.

A práve saleziánske školy ponúkajú alternatívny rodinný prístup. Tu nie je hlavným merítkom výkon. Ocení sa akákoľvek snaha o zlepšenie. K žiakom sa nepristupuje ako k skupine, ale ako k jednotlivcom. Umením je zaujímať sa o záujmy zverencov, o ich starosti, zdravie, radosti, budúcnosť, rodičov. Úspechom je, ak sa podarí vzbudiť v dieťati takú dôveru, aby zaklopalo na dvere a prichádzalo ako domov. Privítať ho vážne a ochotne, ako kohokoľvek z dospelých a vysokovážených osôb. Poznať ho s jeho chybami a čnosťami, túžbami a obavami, s celým jeho svetom. Viesť ho v tomto svete k Bohu a k lepšej budúcnosti. Aby neskôr, keď si chlapec založí svoju vlastnú rodinu, bude mať svoju prácu, prišiel a povedal o všetkom, čo ho teší alebo trápi.
Nemôžeme prv vychovávať mládež, kým si nezískame jej dôveru a lásku. Nezískame ju násilím. Ale cez rozum a srdce. Keď sa jej prispôsobíme v hrách, v myslení, nie však v pokleskoch. Na tie treba upozorniť a vyhýbať sa im. Mladí sa môžu rozveseliť. Ukázať sa, akí naozaj sú. [1]

5.1.3 Disciplína
Disciplína má len taký význam, aby sa udržal pravidelný život v škole. Nejde o disciplínu, ktorá sa stotožňuje s hrobovým tichom, čo pokladajú niektorí za vrchol výchovy. Disciplína je prostriedkom. Výchova cieľom. Ak zmiernime disciplínu odstránením nadbytočných bremien, ktoré ju robia ťažkou, zmenší sa počet priestupkov. Disciplína nesmie byť reťazou, ktorou mládež priviažeme k válovu a budeme ju kŕmiť. Tlakom, ktorý nahradí príliš prísnu disciplínu, je príklad horlivých žiakov a dôverné povzbudzovanie oduševnených učiteľov.

5.1.4 Tresty
Preventívny systém pripúšťa tresty. Zásada pri ich prípadnom použití vystríha, aby sme si neuzavreli srdce dieťaťa a spravili ho tak neprístupným pre ďalšiu kladnú výchovu. Uplatnenie trestov sa riadi štyrmi pokynmi:
1. S trestom nech sa podľa možnosti radšej odkladá, aby sme sa neprenáhlili.
2. Trest nesmie chovanca dráždiť alebo ponížiť.
3. Nesmie byť nespravodlivý a nerozumný.
4. Má účinkovať na srdce chovanca.
Bosco používal aj ďalšie zásady. Nikdy netrestať verejne a nikdy netrestať telesne, aby trest mládež nerozdráždil a nepopudzoval k vzbure. Ak by bolo treba niekoho z ústavu prepustiť pre hrubé porušovanie poriadku alebo pohoršenie, nech sa to urobí šetrne. Nikdy netrestať za priestupky obyčajnej ľahkomyseľnosti. Netrestať hromadne. A to ani vtedy, keď nemožno vystopovať vinníka. Veľkosť viny treba vždy dobre zvážiť. Netrestať za všetko rovnako, akoby podľa nejakej ustálenej miery. Netrestať nikdy v prvom záchvate hnevu. Najlepšie je trestať tak, ako trestá rozumná matka: ukázať zarmútenú tvár, hovoriť s previnilcom chladne, odmerane, nepozerať na neho. Pokarhať ho vždy tak, aby to bolo jeho rozumu a povahe prístupné. Trest je len vtedy dobrodením, ak dieťa vo chvíli, keď ho trestajú, vidí, že je to spravodlivé a zaslúžené. [1]

5.1.5 Radosť
Napokon sa zdôrazňuje význam radosti. Radosť odháňa nudu a zlú vôľu, uľahčuje duševnú prácu, spája povinnosť so zábavou, robí mladé srdce dôverným, nenúteným a prístupným. Radosť človeka oživuje a vzpružuje nielen duševne, ale i telesne.
5.1.6 Zhrnutie
Výchovné zásady Jána Bosca možno zhrnúť do štyroch bodov:
Vychovávateľ s úmyslom predísť zlu a viesť k dobru musí byť stále, najmä v čase oddychu, v blízkosti svojich zverencov.
Nesmie pred nimi stáť ako predstavený, ale ako láskavý otec, alebo starší priateľ, ktorý ich povzbudzuje a privádza k využívaniu náboženských prostriedkov.
Dušou výchovy je láska, ktorá je zhovievavá k deťom a tak si získava ich dôveru.
Tvrdé kázanie, bitie a pokorujúce tresty treba zásadne vylúčiť. Kto si získal dôveru mladých, tomu stačí jednoduchý prejav neľúbosti, súkromné napomenutie, aby upozornil na chybu. Ak deti nekonajú nič zlého, môžu robiť všetko ostatné. [3]
Preventívny systém ničí zlo v jeho počiatkoch, odstraňuje príležitosť k zlému. Zabíja chybu prv, ako by sa mohla zrodiť. [1] Vychováva súčasne žiaka i učiteľa. Žiak sa stáva poslušnejším, lebo učiteľ sa stáva obetavejším.
Veľmi zidealizované. Nemožné, aby to niekto dokázal? Tento systém je funkčný iba s naozajstným vážne žitým kresťanstvom. Naša ľudská stránka je veľmi obmedzená. Naozaj by to nebolo možné. Ani vtedy, ak by sme sa vážne snažili splniť všetky zásady. Každý neúspech by nás odradil od každej ďalšej práce na sebe a medzi žiakmi. Ale je tu milosť Božia. Je to tajomstvo, ktoré nechápu ani kresťania. Dôkazom, že existuje, sú každodenné malé zázraky, z ktorých sa skladá život veriaceho človeka. Život Jána Bosca.

6 Didaktické formy
Cirkevné školy používajú bežné, ale aj niektoré špecifické didaktické formy.

6.1 Vyučovacia hodina
Vyučovacia hodina je aj na CSŠ základnou didaktickou formou. Trvanie je 45 minút. Usporiadanie do rozvrhu hodín zabezpečuje pravidelný chod školy. Zostavenie rozvrhu sa robí s prihliadnutím na psychickú hygienu a krivku výkonnosti.
Od vyučovania na štátnej škole sa odlišuje prvá a posledná vyučovacia hodina. Organizačným momentom prvej rannej hodiny nie je zistenie chýbajúcich žiakov, ale krátka modlitba. Až potom nasleduje zapísanie neprítomných. Posledná hodina končí krátkou ďakovnou modlitbou. Vyučovanie sa začína a končí krátkou modlitbou. Cirkevné gymnázium Pavla Ušáka Olivu má toto pravidlo zakotvené vo Vnútornom poriadku školy v časti III, bod 8: „Vyučovanie začíname krátkou modlitbou a čítaním state zo Svätého písma“, bod 12: „Po skončení poslednej vyučovacej hodiny urobia žiaci v triede poriadok, stoličky vyložia na lavice. Vyučovanie sa končí krátkou ďakovnou modlitbou. Po nej žiaci na pokyn vyučujúceho opustia triedu…“ [16]
Hudobný signál namiesto klasického zvonenia používa napríklad Piaristické gymnázium v Prievidzi, Cirkevné gymnázium P.U. Olivu v Poprade, ale určite aj ďalšie cirkevné školy.

6.2 Vychádzky, výlety, exkurzie
Tieto didaktické formy sa používajú podobne, ako v štátnych školách.

6.3 Besedy a rozhovory
Sú to debaty s prizvaným hosťom, alebo s niektorým pedagógom o aktuálnych problémoch. V týchto rozhovoroch sa utvárajú názory, upevňujú sa morálne a mravné postoje, rozvíja sa stratégia myslenia a konania. Sú aj zdrojom nových, alebo aspoň rozširujúcich informácií. Výber tém je rôzny: závislosti, medziľudské vzťahy, citová výchova, pohlavná výchova, pôsobenie masovokomunikačných prostriedkov na spoločnosť, ale aj pohľady na fyziku, geológiu, históriu a iné vedy z pohľadu kresťana. Voľba témy závisí od záujmov mládeže, od jej inteligenčnej a emocionálnej vyspelosti.
Výber hostí sa robí v súlade s duchovným smerovaním školy. Nejde však o násilné pokresťančovanie. Diskusiou sa dáva žiakovi alternatíva výberu. Z televízie a tlače, najmä z tzv. mládežníckych časopisov, dostávajú mladí denne informácie o všetkom a podsúvajú sa im aj názory. Pozvaný hosť prezentuje svoj názor, ktorý je v súlade s učením cirkvi. Ale prítomní môžu odporovať. Čo často aj robia. Takáto forma núti rozmýšľať. To je predsa črta človeka. Rozmýšľať, až potom prijímať názory. Niekedy monológ prejde do búrlivej diskusie.

Ak sa niekto bojí povedať svoj názor, povie ho neskôr iba v partii priateľov. Diskusia pokračuje. Ako často sa medzi kamarátmi hovorí o pôsobení masmédií, o vplyvoch rockovej hudby, o vzniku vesmíru? Rozprávame sa radšej o tom, kto vypadol zo súťaže Superstar, aké sú ceny v hypermarketoch... Sú to problémy, ktoré sa nás vlastne ani bytostne netýkajú. Ale chceme zaujať stanovisko. Je dobré, keď sa občas vrátime k filozofickým problémom, alebo vyslovíme svoj názor na ankikoncepciu, potrat. Je dobré, keď je tu niekto, kto nám protirečí. Buď sa utvrdíme vo svojom názore, alebo nás presvedčí oponent, alebo na základe svojich skúseností a argumentov „protihráča“ hľadáme pravdu.
Diskusia na rôzne témy prebúdza v človeku zaspaté myslenie. Preto je vítaná. Blaise Pascal si nevedel predstaviť človeka odtrhnutého od myslenia. Povedal: „Myšlienka je čosi obdivuhodné a neporovnateľné vo svojej podstate… Myšlienka tvorí veľkosť človeka… Človek je zjavne stvorený pre to, aby myslel… Celá naša dôstojnosť spočíva v myslení… Usilujme sa teda, aby sme mysleli správne. V tom je princíp mravnosti.“ (Pascal: Myšlienky, 1670)
Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici pozvalo na besedu so žiakmi a profesormi pracovníčku Detskej misie Evu Balážovú.

Saleziáni, ktorí spravujú už spomínané učilište v Žiline, usporadúvajú často takéto debaty. Účasť je dobrovoľná. Okrem žiakov z učilišťa sa môže zúčastniť aj verejnosť, vítaní sú najmä mladí. Príkladom je prednáška profesora Krempaského na tému kresťanský pohľad na fyziku; debaty s manželmi gynekológom a zdravotvou sestrou o rodičovstve, antikoncepcii, potratoch, umelom oplodnení a pohľadoch cirkvi na nastolené otázky, o manipulácii; prednáška profesora Zasepu o moci médií a mnoho ďalších.
Stretnutie s chlapcami, ktorí sa vyliečili z drogovej závislosti a ich osobné svedectvo motivuje ku abstinencii. Boj proti drogám sa väčšinou vedie formou osvety. Informovanie o druhoch návykových látok, ich účinkoch a niekedy aj o ich príprave môže byť návodom, ako si drogy zaobstarať. Články v časopisoch, ktoré majú slúžiť ako forma prevencie, môžu pôsobiť celkom opačne, ak sa v nich píše o cenách, dostupnosti, či dokonca o miestach, kde sa drogy dajú získať. Účinnejšie je osobné svedectvo, keď mladý človek medzi rovesníkmi porozpráva o svojej ľahkej ceste k závislosti a o ťažkom návrate do normálneho života.
6.4 Súťaže a kvízy
Zdravá súťaživosť môže byť silnou motiváciou. Žiaci radi súťažia, radi získavajú ocenenie, že sú prví. Preto je vhodné usporadúvať súťaže vo všetkom: v športe, vedomostné súťaže z poznatkov všeobecnovzdelávacích aj odborných predmetov, súťaže v zručnostiach. Ideálne by bolo zariadiť to tak, aby každý žiak v triede mal nejakú súťaž, v ktorej by vyhral. Často sa stáva, že žiak vyniká v mnohých odboroch a ostatní nemajú možnosť dostať sa do vyššej súťaže, lebo tento vždy vyhrá. Treba sa pokúsiť dať šancu aj ostatným.
Špecialitou cirkevných škôl sú biblické súťaže. Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici zapája všetkých študentov do štúdia Biblie. Potom pripravia triednu a celoškolskú súťaž starších a mladších.
Cirkevné gymnázia sa stretávajú na celoslovenských súťažiach raz ročne. Školu reprezentuje menšia skupina. Okrem poznatkov z náboženstva sa súťaží aj vo všeobecných poznatkoch. Škola, ktorá vyhrá, má právo zorganizovať súťaž.
V športových súťažiach vedú saleziáni. Najčastejšie organizujú turnaje v minifutbale, futbale, v kalčete, v ping-pongu. Ak v družstve nie je žiadny kňaz alebo vychovávateľ, potom ho určite nájdeme medzi povzbudzujúcimi divákmi. Turnaj Panny Márie Pomocnice v minifutbale býva na jeseň v žilinskom saleziánskom oratóriu. O pohár každoročne zápasia družstvá učňov SOU sv. Jozefa, družstvo Žilinskej univerzity, Univerzitného pastoračného centra, „oratkári“ a ďalší. Na záver sa okrem najlepšieho strelca a brankára vyhodnocuje naj-fair-play hráč.

6.5 Záujmové krúžky
Po rozpade pionierskych a zväzáckych organizácií sa utvoril veľký priestor pre šírenie závislostí. Nuda sa mládeži stala osudnou.
Školy, školské kluby, centrá voľného času sa snažia zachytávať mladých a naplniť ich voľný čas niečím užitočným. Bosco to vo svojom výchovnom preventívnom systéme robil prostredníctvom hier a náboženských úkonov.
Podobne sa snažia aj cirkevné školy vytvárať podmienky pre fungovanie záujmových krúžkov. Futbal, ping-pong, hokejbal, turistika, tanec, programovanie, tvorba internetových stránok, modelovanie, zborový spev a mnohé ďalšie ponuky, ktoré mladých lákajú. Vyplnia voľný čas, rozširujú vedomosti, môžu sa stať motívom ďalšieho štúdia, alebo základom pre profesionálnu šporovú kariéru. Príkladom je Centrum voľného času Žirafa v Žiline. Je zriadené pri cirkevnej základnej škole, ale niektoré krúžky sú určené aj pre stredoškolákov, napríklad hokejbal.
Dobrovoľníci z radov staršej mládeže venujú svoj čas deťom, pomáhajú kňazom ako animátori. Aktívne sa zaraďujú do života spoločnosti a cirkvi, v práci nachádzajú naplnenie. Získavajú cenné skúsenosti, ktoré môžu využiť pri výchove vlastných detí, alebo ako učitelia.
Dobrovoľná činnosť prispieva k tvorbe iného charakteru, aký je produktom súčasnej spoločnosti: za všetko sa čaká finančná odmena alebo nejaké výhody. Dobrovoľníci nezostávajú amatérmi. Majú k dispozícii kurzy, na ktorých sa zoznámia s poznatkami z psychológie a pedagogiky, zo žurnalistiky a podobne - podľa toho, čomu sa venujú. Za symbolický poplatok sa stretnú s odborníkmi z praxe, so zaujímavými hosťami so zahraničia. Všetkých spája ideál, ktorý sa zdá iným nezmyselný: vrátiť Boha tam, kam patrí - do srdca človeka. Za uplynulých 15 rokov sa obnovuje štruktúra cirkevného pôsobenia, ktorá bola násilne rozbitá.

6.6 Práca v školských dielňach
V školských dielňach prebieha praktické vyučovanie. Pre výkon remeselníckych povolaní je nevyhnutné nacvičiť a osvojiť si rôzne zručnosti. Praktické vyučovanie vedú majstri odborného výcviku. Dielne sa zriaďujú podľa študijných odborov školy: stolárske, krajčírske, obuvnícke,… Odbornú prax získavajú učni aj vo firmách, s ktorými školy spolupracujú. Odborná prax je príležitosťou na získanie menšej finančnej odmeny za vykonanú prácu, je aj zdrojom časti finančných prostriedkov pre školu.
SOU sv. Jozefa v Žiline má svoje školské dielne, zároveň spolupracuje s firmou Saldiel a AMC Žilina.

6.7 Domáca príprava
Kvalita domácej prípravy závisí od rodinného zázemia a od vôľových vlastností študenta. Dieťaťu, ktoré doma povzbudzujú k príprave do školy, zaujímajú sa o jeho výsledky a nerobia z nich tragédiu, ak sú slabšie, sa učí ľahšie a má chuť učiť sa. Každé dieťa potrebuje individuálny prístup, niektoré treba pochváliť, iné pokarhať, aby sa vzbudila rovnaká miera motivácie. Citlivý prístup prezieravých rodičov je predpokladom dobrej domácej prípravy.
Napätá atmosféra v rodine sa odrazí aj na tejto príprave. Tu môže rodiča čiastočne zastúpiť chápavý vychovávateľ alebo učiteľ. Škola môže byť ústretová voči svojim žiakom z problémových rodín tak, že im umožní vypracovať úlohy a pripraviť sa na ďalší deň vo svojich priestoroch.

6.8 Charitatívne akcie
Charitatívne akcie pomáhajú v mládeži upevniť sociálne cítenie. Piaristické gymnázium v Trenčíne organizuje raz ročne akciu, na ktorej študenti predávajú vlastné upečené koláče. Peniaze použijú na charitatívne ciele, ktoré si zvolia.
Vo februári 2005 sa v aule Gymnázia sv. Františka v Žiline konal Benefičný koncert študentov gymnázia a Domova mládeže pri gymnáziu pre ľudí postihnutých zemetrasením v juhovýchodnej Ázii. [17]

6.9 Duchovné aktivity
Účasť na duchovných aktivitách je dobrovoľná. Cirkevné školy sú otvorené aj neveriacim. Rešpektuje sa náboženská sloboda a sloboda vierovyznania žiakov.
Slávnostnými Bohoslužbami sa začína a končí školský rok na všetkých cirkevných školách. Študenti sa zapájajú čítaním liturgických textov. Pripravujú spev, obetné dary.
Modlitebné chvíle organizuje Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici. Každý deň sa na nich zúčastní 40-50 žiakov. Kaplnka alebo modlitebňa je súčasťou väčšiny cirkevných škôl. Žiaci ju majú k dispozícii počas celého dňa. Ak majú chvíľku voľna a chcú sa ísť pomodliť, nič im v tom nebráni.
Duchovnými obnovami a duchovnými cvičeniami sa podľa potreby dopĺňajú duchovné ponuky zo strany školy a cirkvi.

7 Didaktické zásady
Medzi najpoužívanejšie didaktické zásady patria: zásada komplexnosti, primeranosti, aktuálnej vedeckosti, postupnosti, aktivity, názornosti, primeranosti, sústavnosti, trvácnosti. Pod zásadou komplexnosti sa rozumie, že vyučovací proces spĺňa vzdelávaciu, výchovnú a rozvíjajúcu funkciu. Týmto funkciám som sa už venovala v kapitolách 4, 5. Uplatňovanie ostatných zásad sa len málo, alebo vôbec neodlišuje od uplatňovania v štátnych školách. Pri jednej sa zastavím bližšie.
7.1 Aktuálna vedeckosť
Vo vzdelávaní sa majú uplatňovať najnovšie vedecké poznatky a aktuálne postupy. Táto zásada bola u nás v minululosti obmedzovaná ideológiou strany. Napriek tomu, že odvtedy sa učebnice vymenili, zásada sa ešte neuplatnila naplno.Uvediem niekoľko príkladov.
Galileo Galilei v spise Hviezdny posol (1610) obhajuje heliocentrickú sústavu. Sľubuje, že predloží dôkazy. Žiadny z predložených dôkazov toto tvrdenie jednoznačne nedokázal. Jeho hlavnými argumentmi bola existencia prílivu a odlivu, existencia slnečných škvŕn a pohyb planét okolo Slnka. Prvý dôkaz padol už v jeho dobe. Slnečné škvrny existujú nezávisle od kozmologického systému. Pohyb planét okolo Slnka s výnimkou Zeme zahŕňala aj geocentrická sústava. Napriek tomu všeobecná mienka sústavu napokon prijala. Dôkazy sa hľadali až neskôr. Výsledky Airyho a Michelsonových pokusov pohyb Zeme nepotvrdili. Naopak. Zem sa pri nich javila ako pevný bod. Vedecká verejnosť sa ku geocentrizmu stavia odmietavo, až nepriateľsky. Výnimkou je skupina vedcov belgickej spoločnosti Cercle scientificque et historique a kanadská spoločnosť Tycha de Brahe. Prví sa domnievajú, že Zem síce neobieha po ekliptike, ale že sa otáča denným pohybom. Druhí združení okolo astronóma holandského pôvodu Waltera van der Kampa zastávajú názor, že Zem je vo Vesmíre celkom nehybná. [8]
Pozorovania modernej sedimentológie nepotvdili teóriu stratigrafie. Teda tvrdenie, že vrstvy usadených hornín sa utvárajú veľmi pomalým usadzovaním materiálu. Pri skúmaní nánosov a usadenín spôsobených záplavami sa zistilo, že vrstvy sa usadzujú súčasne, materiál sa jednoducho vytriedi podľa zrnitosti. Tento proces pozorovaný v prírode nazvali progradácia. Vodný živel zmetie živočíchov podľa ich schopnosti pohybu. Len náhle zasypané živočíchy podliehajú fosilizácii, teda skameneniu. Na základe výskumov Guya Berthaulta, ktoré demonštroval v roku 1976 v parížskej akadémii vied, možno tvrdiť, že historická geológia založená na stratigrafii je bezpredmetná.

Niet dôvodu domnievať sa, že človek sa vyvinul z primátov. Podobne ako v prípade Galileo ide o tvrdenie, ktoré bolo vyslovené skôr, než by veda objavila dôkaz. Po vydaní Darwinovho spisu Pôvod druhov (1859) sa vedci predbiehali v hľadaní medzičlánkov medzi človekom a primátmi. Neskôr sa ukázalo, že niektorí z nich sa neváhali uchýliť k podvodu. V roku 1984 vybral Eugen Dubois niekoľko kostí nájdených pri vykopávkach na Jáve. Išlo o časť lebky, dva opičie zuby a jednu stehennú kosť. Pozostatky prisúdil jedinej bytosti, ostatné nálezy zverejnil až neskôr. Presný model pitekantropa bol vystavený na svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Vedci neskôr dokázali, že nejde o kosti jedného tvora a aj predložené dva zuby patria dvom rôznym indivíduám. Usvedčenie z podvrhu oficiálna veda nikdy nezobrala do úvahy. [8] Autor štúdie Veda a viera uzatvára: „Evolucionistická antropológia sa dočkala svojej najväčšej porážky v Afrike, kde tzv. australopithekus a Homo sapiens ležali vedľa seba v jednej vrstve. O týchto nálezoch, ako aj o nálezoch človeka z La Denise z roku 1844, sa v odbornej aj popularizačnej tlači mlčí.“ (Press, 1990, s.162)
Myslím si, že o týchto názoroch a výsledkoch výskumu by mali byť oboznámení aspoň študenti gymnázia. Otázne je, či tieto informácie sú známe aspoň niektorým pedagógom. Je neférové, že možnosť oboznámiť sa s týmito názormi nemajú žiaci a študenti cirkevných škôl. Zdôrazňuje sa, že evolučná teória, stratigrafia, heliocentrizmus neodporujú náboženstvu. Keby odporovali, kresťanské náboženstvo by už asi zaniklo. Novodobá veda sa postupne vracia k niektorým skutočnostiam z Biblie a dokonca ich dokazuje. Otázne je, prečo sa o tom píše tak málo. Prakticky iba v zahraničných odborných časopisoch a aj to v obmedzenej miere. Bojí sa veda náboženstva?

Prostredníctvom školy získavame vlastný pohľad na svet, ktorý je však ovplyvnený tými, ktorí nám tento svet sprostredkovávajú. Pedagóg vysvetlí učivo, ktoré môže byť zafarbené jeho vlastným pohľadom naň. Možno si to neuvedomí, pretože jeho samého to tak ktosi naučil a v danom odbore sa táto mienka považuje za všeobecne prijatú. Všeobecne prijaté v praxi zvyčajne znamená prijaté väčšinou. Učiteľ neotvára okno, cez ktoré žiaci vidia svet. Nastavuje im zrkadlo, v ktorom je iba obraz sveta.
Ako by reagoval učiteľ, ak by žiak na hodine povedal, že Zem sa netočí? Dostal by päťku? Školské dokumenty a v nich obsiahnuté prvky učiva prikazujú odovzdať informáciu, že Zem sa točí. Učiteľ nemôže otvoriť to okno, aj keby chcel. V našich školách sa Zem zatiaľ musí točiť.
Všimnime si, že v skutočnej vede vedci „zastávajú názor“. V škole sa učí, že je to tak a hotovo. Navrhujem, aby sa žiaci cirkevných škôl okrem faktov zoznamovali s názormi. Oni sa totiž s nimi zoznamujú, ale nedostávajú na výber. Učia sa vlastne prijímať mienku väčšiny. „Tí, ktorí prestali na sebe pracovať a berú svoju potravu od iných, nech už bola akokoľvek jemná a vyberaná, áno, tí zjemnelí, ktorí počúvajú cudzie básne a vlastné básne nepíšu, tí, ktorí sa tešia z oázy, bez toho, aby jej sami poskytovali čokoľvek živé, a ktorí siahajú po spevoch dodaných odinakiaľ, tí priväzujú sami seba ku chlievskemu válovu a premieňajú sa na obyčajný dobytok, sú zrelí pre otroctvo“, píše Exupéry. Odviažme žiakov od válova, v ktorom majú potravu a naučme ich dorábať ju. „Prinúť ich, aby spoločne budovali vežu, a urobíš z nich bratov. Ale ak chceš, aby sa nenávideli, predhoď im zrno.“ napísal tiež Exupéry.
8 Špecifické požiadavky na učiteľov cirkevných škôl
SOU sv. Jozefa v Žiline je školou, kde sa chlapci odborne a duchovne pripravujú na život v spoločnosti. „Rôznymi duchovnými ponukami sledujeme spásu duší, za ktorú bol Ján Bosco ochotný obetovať všetko: „Daj mi, Pane, duše, ostatné si ponechaj.““ [15]
Vo Vnútornom poriadku gymnázia P.U. Olivu v Poprade čítame: „Snažením všetkých, ktorí sa podieľajú na procese výchovy a vzdelávania: učiteľov a žiakov, sa má škola stať miestom, kde sa stretávajú tí, čo chcú vydávať svedectvo o kresťanských hodnotách. (bod 4) Od všetkých zúčastnených v procese výchovy a vzdelávania sa vyžaduje zachovávanie kresťanskej morálky.“ [8]
Od učiteľa cirkevnej školy sa očakáva, že pozná kresťanskú morálku a stotožňuje sa s ňou. Len vtedy môže vyžadovať jej dodržiavanie od iných.
Spišský biskup Vojtaššák bol neúnavným budovateľom škôl. Snažil sa vplývať na formáciu žiakov, no hlavne učiteľov. Jeho pôsobenie presiahlo hranice diecézy.
Právo a povinnosť prvého vychovávateľa podľa prírody aj podľa návodu Cirkvi patrí rodine. Snahy rodičov a Cirkvi majú byť podporované vyspelými vychovávateľmi. Kto má v rukách školstvo a učiteľstvo, ten vyhrá zápas o mládež. V kapitole o tradícii cirkevného školstva som spomínala, že biskup mal k dispozícii učiteľské ústavy v Levoči. Vedel, že nestačí len v škole formovať generáciu učiteľov. Svoju pozornosť venoval aj učiteľom rozptýleným na svojich pôsobiskách. Žiadal okresných škôldozorcov, aby oživili činnosť učiteľských združení a spolkov. Vrele odporúčal, aby sa učitelia a kňazi stretávali na spoločných poradách. Tieto stretnutia mali byť základom priateľských vzťahov potrebných pre obojstranné zdravé účinkovanie. Najistejšiu záruku mravnej výchovy slovenskej mládeže videl vo vnútornej obrode učiteľstva. Horlivo povzbudzoval učiteľov a učiteľky, aby sa zúčastňovali na duchovných cvičeniach.

V Diecezánskom obežníku 25.4.1929 napísal: „V moderných časoch sa veľa sadí a zalieva s vylúčením Boha. Preto je v ľudskom raste toľko bodľače, tŕnia a kúkoľa. Denne skusujeme, že naši pedagógovia sú v náboženskom ohľade čoraz ľahostajnejší a vedení falošným pokrokom, útočnejší proti Cirkvi. Ešte malé oneskorenie, a daromné budú všetky listy na ich záchranu.“ [12]
Syntéza kultúry a viery sa odovzdáva prostredníctvom syntézy viery a života v osobe vychovávateľov. Ušľachtilosť ich úlohy, ku ktorej sú povolaní, si vyžaduje, aby v nasledovaní Krista hlásali tajomstvo kresťanstva nie len slovami, ale každým gestom a celým správaním. V tom je rozdiel medzi školou, ktorej vyučovanie je preniknuté kresťanským duchom, a školou, ktorá sa obmedzuje na zaradenie vyučovania náboženstva medzi ostatné predmety. [18]
Učiteľ cirkevnej školy by mal spolupracovať s kňazmi, najmä s tými, ktorí sa starajú o duchovnú stránku školy. V SOU sv. Jozefa v Žiline pracujú štyria kňazi, dvaja koaudiutori a dvaja asistenti z radov saleziánov. Laici sú v pozíciách učiteľov, majstrov, vychovávateľov a technicko-hospodárskych pracovníkov.
Individuálny prístup ku žiakom vyžaduje od učiteľa schopnosť spoznať jeho povahu. Vzťah učiteľa k žiakovi môžeme prirovnať ku kontaktu rezbára s drevom. Keď dostane nové drevo, dobre si ho poobzerá. Hneď zistí, akou silou môže pritlačiť nôž. Do akej hĺbky, aby nezarezal príliš hlboko a nezničil materiál. Kazy z rastu, rôzne hrče nemusí odstrániť. S fantáziou môže nepravidelnosť využiť, vytvoriť umelecké dielo, ktoré robí krásnym práve kaz, ktorého necitlivé odstránenie by dielu ubralo z krásy a dokonalosti. Učiteľ musí žiaka dobre poznať. Na niekoho musí byť tvrdý a prísny, iný potrebuje citlivý a jemný prístup. Keby to urobil opačne, obom by ublížil. Živosť nemusí byť nedostatkom chovanca. Niekedy ju stačí vhodne usmerniť, aby bola prospešná.

Nedostatky človeka sú často len zle nasmerované charakterové vlastnosti. Úlohou učiteľa je „postaviť vykoľajený vlak na správnu koľaj a správny smer.“ Niečo podobné urobil Ježiš Kristus, keď zmenil prostitútku Máriu Magdalénu. Bola to žena, ktorá veľmi milovala, ale svoju lásku dovtedy vyjadrovala ponúkaním svojho tela. Ježiš poukázal na hodnotu jej osobnosti, odpustil jej hriechy. Dal jej životu celkom nový zmysel. Naďalej veľmi milovala, ale jej láska sa zmenila na obetu. Ako jedna z mála nasledovala Ježiša až pod kríž, keď ho učeníci - tvrdí chlapi - zbabelo opustili.

9 Osobnosť žiaka
V centre všetkých snažení školy, učiteľov, rodičov, je osobnosť žiaka.
Z profilu absolventa školy sa dozvieme niečo o činnostiach, vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach toho, kto zvládol všetko, čo sa od neho v škole očakávalo. Ale vieme povedať len málo o osobnosti, ktorú snaženie rodičov, učiteľov, vychovávateľov vyprofiluje.
Nevieme predpovedať budúcnosť. Vieme iba to, čo sa už stalo. Skúmame príčiny a následky a potom zdôvodníme, prečo sa to stalo. Rovnako nevieme nič o budúcej osobnosti nášho žiaka. Predpokladáme, čo sa s ním stane. Ale vždy môže prísť nečakaná okolnosť, ktorá zmení celý jeho život. Škola sa snaží pripraviť ho, aby zvládol aj ťažkú situáciu. Ak sa bráni akejkoľvek výchove, potom snaha sa zameriava na to, aby sa nestal horším.
Naučiť žiaka všetko, čo potrebuje, aby prežil. Je to dosť rozšírený názor. Naša spoločnosť prechádza neustálou transformáciou. Tieto zmeny trénujú adaptáciu človeka na nové prostredie. Preto už v školách sa prízvukuje ďalšie vzdelávanie. Trh práce sa rýchlo mení, firmy zanikajú a vznikajú nové. Uchádzač o zamestnanie musí absolvovať kurzy, má šťastie, ak sa mu podarí nájsť zamestnanie, na aké má predpoklady zo školy. Kto sa nedokáže prispôsobiť, má smolu.
Okolnosti stavajú pred ťažké rozhodnutia. Človek sa v zápase o svoju existenciu vzdáva svojich postojov a názorov. Niekedy aj hodnôt. Ocitá sa v konflikte so sebou samým. A neraz porazený končí… Aby sa mohol aspoň na chvíľku vymaniť z hektiky, je dobré, ak má pevný bod, o ktorý sa môže oprieť. Týmto bodom môže byť Boh, ktorého si pamätá zo školy.
Život končí tragicky, ak človek dospeje k záveru, že jeho život nemá zmysel. Ľudia sa často divia, prečo v časoch Galileiho cirkev tak tvrdo bránila geocentrizmus. Bolo to z prezieravosti. Spolu so Zemou bol z centra Vesmíru odstrčený aj človek. Zrelativizovanie teologických právd vychádzajúcich zo Svätého písma zrelativizovalo ľudskú osobu, ktorá bola dovtedy vrcholom Božieho stvoriteľského zámeru. Človek sa spolu so Zemou rozplynul v nekonečnom Vesmíre. Prišiel o svoje pevné miesto. Stal sa len časťou hmoty, ktorá podlieha vzniku a zániku.
Katolícka škola učí mladých ľudí vysvetľovať hlas vesmíru, ktorý odhaľuje svojho Stvoriteľa, a vo výdobytkoch vedy vidieť prostriedok na lepšie spoznávanie Boha a človeka. V škole sa žiak každý deň učí, že je povolaný svojím pôsobením vo svete podávať živé svedectvo Božej lásky medzi ľuďmi, pretože má účasť na dejinách spásy, ktoré nachádzajú svoj pravý zmysel v Kristovi, Spasiteľovi všetkých ľudí.
Systematická a kritická výchova má mladých ľudí naučiť sebaovládaniu, aby boli schopní z ponuky moderných masmédií slobodne a rozumne vyberať. Treba ich nabádať, aby takéto informácie podrobovali osobnému kritickému úsudku, správne ich začlenili do ľudskej a kresťanskej kultúry.[18]
Vyučovanie, ktoré sa zakladá na osvojovaní si objektívnych hodnôt, sa vo svojej apoštolskej úlohe neobmedzuje iba na syntézu viery a kultúry, ale usiluje sa o osobnú syntézu viery a života každého žiaka. Katolícka škola považuje za svoju osobitnú úlohu formovať žiaka na všestrannú kresťanskú osobnosť, keďže tu rodina a spoločnosť často zlyhávajú. V úsilí o syntézu viery a života človek musí prechádzať nepretržitým procesom obrátenia. Škola učí mladých ľudí osobne sa rozprávať s Bohom v každej životnej situácii. Vedie žiakov, aby prekonávali individualizmus a vo svetle viery objavili, že sú povolaní zodpovedne prežívať osobitné povolanie k spolupatričnosti s ostatnými ľuďmi. Už spletitý priebeh ľudskej existencie ich ako kresťanov pozýva, aby sa v službe Bohu zasadzovali za dobro svojich bratov a premieňali svet na miesto hodné človeka. [18]

Zabezpečiť rodinu ja náročná úloha. Každý by chcel dobre platené miesto. Pre hmotný prospech by človek mal urobiť len toľko, aby neprehral bitku so svojim svedomím. Nesnažiť sa získavať na úkor iného. Škola má naučiť žiaka všetko, aby prežil a aby prežili aj iní.
Okresávanie osobnosti by malo viesť k tomu, aby sa vychovávaný stal človekom. Ani dobré vzdelanie, množstvo titulov, veľký majetok nerobia z ľudského jedinca človeka. Podstata ľudskosti je v niečom inom. Ťažko definovať v čom konkrétne. Možno v tom, že žijeme uprostred ľudí, s ktorými vychádzame, ktorých si vážime a ktorí si vážia nás. V tom, že prijímame svoju odlišnosť. Ľudskosť je v tom, že si inžinier váži murárov. Lebo oni svojou prácou vytvoria to, čo im nakreslil. A v tom, že murár si váži inžiniera. Lebo on nakreslil to, čo by sa mu nechcelo kresliť. Jeden bez druhého sa nemôže stať človekom.
„Človek je v prvom rade ten, kto tvorí.“ Túto myšlienku rozvíja francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry vo svojom vrcholnom diele Citadela. Inžinierov výkres bez murárov nemá zmysel, ani nekonečný múr bez presne vymedzených tvarov. Tvorba jedného bez druhého je prázdna, ale spoločne postavia katedrálu, ktorá bude trvácnejšia, než ich životy. Dá životu význam, lebo tu po nich niečo zostane pre iných.
„Človek je zjavne stvorený pre to, aby myslel …“ pripomínam ešte raz myšlienku B. Pascala. Študent sa v procese učenia nenaučí všetko, nemôže si zapamätať všetky informácie. Ak sa naučil myslieť, to celkom stačí. Viete, ako podrezať opicu? Vezmete si britvu a aj opici podáte britvu. Potom si potiahnete po krku tupou hranou. Opica to urobí ostrou. Tlač, televízia, internet, hudba, politika nám denne s vtieravým úsmevom podávajú ostrý nástroj. Dúfam, že z cirkevnej školy vyjde človek, ktorý britvu najprv pozorne preskúma. Overí si, či si priložil na kožu ostrú alebo tupú hranu.
„Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ Tieto slová vkladá autor knihy Genezis do úst Bohu. Potom snaha stať sa človekom je cesta k dokonalosti.

Záver
Obsah vyučovania v cirkevných stredných školách sa zásadne nelíši od vyučovania v štátnych školách. Získané vzdelanie je rovnocenné.
Cirkevné školy sa hlásia k určitému svetonázoru. Základom výchovy je hierarchia hodnôt, škola ako výchovná inštitúcia zdôrazňuje mravný a náboženský rozmer kultúry. Všetci členovia školského spoločenstva majú v rozličnej miere účasť na kresťanskom svetonázore, zásady evanjelia sú pre nich pravidlami výchovy, vnútornou motiváciou a konečným cieľom
Okrem odborného vzdelávania majú študenti možnosť rásť duchovne. Účasť na duchovných ponukách je dobrovoľná. Škola rešpektuje náboženskú slobodu a slobodu vierovyznania žiakov. Od všetkých sa vyžaduje zachovávanie kresťanskej morálky a rešpektovanie svetonázoru školy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Špecifické aspekty didaktiky cirkevných škôl