(MOTIVAČNÉ ČÍTANIE UČITEĽOM)
(žiaci pozorne sledujú text, uplatňuje tu učiteľ prerušované čítanie s otázkou pre žiakov: „Čo si myslíte, čo sa dialo ďalej?“ „Ako pokračoval tento príbeh?“)

Po prečítaní rozprávky učiteľ kladie žiakom otázky:
„Páčila sa vám táto rozprávka?“
„Čo sa Vám na nej páčilo a čo nie?“
„Poznáte podobný text?“

„Prečo nazval básnik svoju veršovanú rozprávku o repe „Malá rozprávka o repe?“
Teraz si túto rozprávku o repe prečítame spoločne. (nasleduje PRVOTNÉ ČÍTANIE rozprávky žiakmi – hlasné čítanie, každý žiak prečíta jednu strofu)

EXPOZÍCIA (uvedomenie si významu)
(nasledujú otázky učiteľa)
„Ako sa táto rozprávka začína?“
„Ako sa zvyčajne začínajú rozprávky?“
„Čím je táto veršovaná rozprávka odlišná od tradičnej ľudovej rozprávky „O repe“?
Popíšte prostredie, v ktorom sa dej odohráva. (pracujeme s týmito otázkami iba slovne)
„Aké postavy vystupuje v rozprávke?“ (vypíšeme do zošita aj na tabuľu)

štylistický rozbor + syntaktický rozbor + lexikálny a slovotvorný rozbor
Vytvoríme si záhradu, v ktorej budú nasadené repy. Žiaci to bude taká naša záhradka. Nasadíme si do nej zeleninu. Repu vytiahneme, ak splníme úlohu, ktorá je na zadnej strane každej repy (každý žiak pracuje samostatne).
(na magnetickej tabuli záhradka s repami)

Na 1. repe – „Ktoré verše sa v básni rýmujú?“
2. repa – „Koľko slovies je v prvej strofe?“
3. repa – „Vypíšte slovesá z prvej strofy a utvorte na nich vety.“
4. repa – „Nájdite v texte zdrobneniny.“
5. repa – „Vypíšte všetky predponové slovesá.“
6. repa – „Napíšte slová s opačným významom“
dlhá – trošičku –
ľahko – prázdne –
večer – smiať sa –
malá – hluk –
(nasleduje slovná kontrola práce žiakov tak, že žiaci prečítajú, čo vytvorili)

Žiakov rozdelím do troch skupín. Prvá skupina pripraví interview novinár – dedko (samozrejme témou interview je ťahanie repy), druhá skupina žiakov si nacvičí čítanie tejto rozprávky (veršovanej), pričom si žiaci samy, t. j. bez akejkoľvej pomoci učiteľa rozdelia úlohy rozprávač – babka – dedko, úlohou
1. maketa:
Nahraďte uvedené slová slovami s podobným významom:
dážď –
pustiť pod hríbik –
skryť –
bežať –
pomestiť sa –
strecha hríbika –
tesne –
(Žiaci po nahradení týchto slov slovami podobnými spoločne s učiteľom dopĺňajú slová do viet. Učiteľ číta vetu po vete. Upravenú rozprávku nahradením podobných slov prečíta jeden žiak.)