Parodická rozprávka v didaktickej komunikácii

Predmet: Slovenský jazyk
Zložka: jazyková, literárna, slohová
Ročník: štvrtý
Téma: Parodická rozprávka v didaktickej komunikácii

Cieľ:
Kognitívny – Práca s intonáciou, rytmom a tempom pri čítaní veršovanej rozprávky. Oboznámiť sa a následne upevniť čítaný text, prihliadať na techniku čítania. Pracovať so štylistickou, syntaktickou a lexikálnou stránkou textu. Rozvíjať tvorivosť a fantáziu.
Komunikačný – Vzťah k práci, pomoc iným.
Typ vyučovacej hodiny: integrovaný

Metódy:
Metódy čítania – hlasné čítanie, informačné čítanie
Metódy počúvania – interpretácia s učiteľom
Metódy písania
Metódy rozhovoru – sokratovský rozhovor, heuristický rozhovor
Organizačné formy: individuálna, hromadná, skupinová
Pomôcky: magnetická tabuľa, zošity, perá, makety s prípravnými doplňujúcimi otázkami

Metodický postup
EVOKÁCIA je navodená motiváciou
(v úvode vyučovacej hodiny motivuje učiteľ žiakov tzv. pomotanými písmenami, v ktorých sa ukrýva názov básne, ktorú si budeme čítať a s ktorou budeme pracovať)
AÁML AÁROZVKRP O EPRE
(Malá rozprávka o repe) František Hrubín (preložil Milan Rúfus)
(Učiteľ má tieto písmenká prichystané na kartičkách, žiakov rozdelí do troch skupín po šiestich a každej skupine dá príslušný počet kartičiek. Tak má každá jedna skupina za úlohu vytvoriť z kartičiek na ktorých sú písmená jedno zmysluplné slovo. Slová si spojíme a vytvoríme tak názov rozprávky, ktorá bude tvoriť gro našej hodiny.)

Žiaci, na dnešnej hodine si prečítame (veršovanú) rozprávku s názvom
„Malá rozprávka o repe“.
Dedko repy nasadil,
na roľu sa posadil,
čakal, čakal,
mráz ho ľakal...
(MOTIVAČNÉ ČÍTANIE UČITEĽOM)
(žiaci pozorne sledujú text, uplatňuje tu učiteľ prerušované čítanie s otázkou pre žiakov: „Čo si myslíte, čo sa dialo ďalej?“ „Ako pokračoval tento príbeh?“)

Po prečítaní rozprávky učiteľ kladie žiakom otázky:
„Páčila sa vám táto rozprávka?“
„Čo sa Vám na nej páčilo a čo nie?“
„Poznáte podobný text?“

„Prečo nazval básnik svoju veršovanú rozprávku o repe „Malá rozprávka o repe?“
Teraz si túto rozprávku o repe prečítame spoločne. (nasleduje PRVOTNÉ ČÍTANIE rozprávky žiakmi – hlasné čítanie, každý žiak prečíta jednu strofu)

EXPOZÍCIA (uvedomenie si významu)
(nasledujú otázky učiteľa)
„Ako sa táto rozprávka začína?“
„Ako sa zvyčajne začínajú rozprávky?“
„Čím je táto veršovaná rozprávka odlišná od tradičnej ľudovej rozprávky „O repe“?
Popíšte prostredie, v ktorom sa dej odohráva. (pracujeme s týmito otázkami iba slovne)
„Aké postavy vystupuje v rozprávke?“ (vypíšeme do zošita aj na tabuľu)

štylistický rozbor + syntaktický rozbor + lexikálny a slovotvorný rozbor
Vytvoríme si záhradu, v ktorej budú nasadené repy. Žiaci to bude taká naša záhradka. Nasadíme si do nej zeleninu. Repu vytiahneme, ak splníme úlohu, ktorá je na zadnej strane každej repy (každý žiak pracuje samostatne).
(na magnetickej tabuli záhradka s repami)

Na 1. repe – „Ktoré verše sa v básni rýmujú?“
2. repa – „Koľko slovies je v prvej strofe?“
3. repa – „Vypíšte slovesá z prvej strofy a utvorte na nich vety.“
4. repa – „Nájdite v texte zdrobneniny.“
5. repa – „Vypíšte všetky predponové slovesá.“
6. repa – „Napíšte slová s opačným významom“
dlhá – trošičku –
ľahko – prázdne –
večer – smiať sa –
malá – hluk –
(nasleduje slovná kontrola práce žiakov tak, že žiaci prečítajú, čo vytvorili)

Žiakov rozdelím do troch skupín. Prvá skupina pripraví interview novinár – dedko (samozrejme témou interview je ťahanie repy), druhá skupina žiakov si nacvičí čítanie tejto rozprávky (veršovanej), pričom si žiaci samy, t. j. bez akejkoľvej pomoci učiteľa rozdelia úlohy rozprávač – babka – dedko, úlohou
1. maketa:
Nahraďte uvedené slová slovami s podobným významom:
dážď –
pustiť pod hríbik –
skryť –
bežať –
pomestiť sa –
strecha hríbika –
tesne –
(Žiaci po nahradení týchto slov slovami podobnými spoločne s učiteľom dopĺňajú slová do viet. Učiteľ číta vetu po vete. Upravenú rozprávku nahradením podobných slov prečíta jeden žiak.)
2. maketa:
Slová v riadku správne zoraď od „najslabšieho po najsilnejšie“:
leje, popŕcha, je búrka, prší
kričať, šepkať, mlčať, revať
vánok, uragán, vietor, bezvetrie, víchrica

3. maketa:
Vysvetli slovné spojenie „z myšky voda cícerkom stekala“

Čo znamenajú vety:
„Zmokla do nitky.“
„Premokla do kože.“
„Nemala suchej nitky na sebe.“

4. maketa:
Spoj slovné spojenia s rovnakým významom a vysvetli, čo znamenajú:
„nepohnúť ani prstom“
„odísť s dlhým nosom“
„nohy si necítiť“
„padať od únavy“
„ležať hore pupkom“
„obísť nasucho“

(učiteľ spoločne so žiakmi kontroluje správnosť riešenia daných úloh na maketách)

FIXÁCIA
Žiaci, prečítam vám príbeh ešte raz a vy pozorne počúvajte.
(učiteľ číta príbeh „Pod hríbom“ ešte raz)
Žiaci, vašou úlohou je teraz porozmýšľať a predstaviť si, čo by sa stalo, keby sa mravček nezľutoval a nepustil by zajaca pod hríbik. Čo by sa dialo?
(slovne žiaci odpovedajú na tieto otázky)
(učiteľ prijíma detskú fantáziu, tvorivosť, nápaditosť)
ZÁVER
(učiteľ pochváli aktívnosť všetkých žiakov)