S pojmom slabiky sa žiaci oboznamujú už v 1. ročníku pri nácviku čítania. Zisťujú, že najčastejšie sa skladá z jednej spoluhlásky a jednej samohlásky. Takéto slabiky spájajú do slov. Popritom sa uplatňuje v počiatočnom nácviku aj opačný postup – delenie slov na slabiky, ktoré tvorí prípravu na nácvik suprasegmentálnych javov.
Žiakom zvyčajne nerobí problém delenie slov na slabiky v prípade, ak slabika pozostáva z jednej spoluhlásky a z jednej samohlásky alebo dvojhlásky: ma-li-na, de-do, bie-la. Vtedy hovoríme o otvorených slabikách. Problém pri delení slov predstavujú zatvorené slabiky a delenie slov na morfematickom švíku: ba-bič-ka, rep-ka, hláv-ka, pro-stred-ný. Osobitne si treba všímať delenie slov s jednohláskovými slabikami a upozorniť žiakov, že aj tie tvoria slabiku (pretože sú samohláskami): o-tec, ú-lo-ha, u-jo. Vo 4. ročníku žiaci preberajú delenie slov s predponami a spoznávajú zásadu, že slabičné predpony sa pri delení slova oddeľujú od slovotvorného základu, neslabičné predpony sa neoddeľujú (od-písať, pred-kresliť, vztý-čiť). Pri nácviku delenia slov na slabiky na 1. stupni základnej školy vyberáme len také príklady, v ktorých je slabičný princíp v zhode s morfematickou stavbou slova.
Pri delení slov na slabiky si žiaci v počiatočnej etape pomáhajú vytlieskavaním. Delenie slabík spájame s nácvikom prízvuku na prvej slabike slova: ru-ka, na-ro-de-ni-ny, ve-ve-rič-ka.
Dobrou prípravou na nácvik prízvuku na prvej slabike slova, delenia slov na slabiky a na opakovanie javov zvukovej roviny môžu byť básnické texty:

Loptička
Moja lopta červená,
hoci rúk a nôh nemá,
skáče pekne vysoko,
raz blízko, raz ďaleko.
Hopy, hopy od zeme,
poskakovať budeme.

Báseň na pijaku
Ako sa máš, pijak?
Škoda reči! Nijak!
Div, že neumriem tu!
Daj mi atramentu...
Zopár machúľ,
machuľu atramentu...
Hneď to bude!
Aha, tu sú!
Ďakujem ti, synak!
Vraví šťastný pijak!