V 3. ročníku žiaci preberajú výslovnosť, písanie, výskyt ä a slabičného l – ĺ, r – ŕ. Oboznamujú sa s inventárom obojakých spoluhlások. Spoznávajú základné delenie spoluhlások podľa znelosti (znelé párové, neznelé párové, nepárové znelé = zvučné) a s tým súvisiaci jav spodobovania spoluhlások podľa znelosti. V rámci tejto problematiky preberajú v tomto ročníku:
a) spodobovanie spoluhlások na začiatku a na konci slova,
b) výslovnosť v na začiatku a na konci slova,
c) výslovnosť a písanie predložiek k/ku, v/vo, pred, pod, nad, od.

Vo 4. ročníku žiaci preberajú spodobovanie spoluhlások vnútri slov a na konci slova pri splývavej výslovnosti. Precvičujú si aj výslovnosť a písanie predložiek s/so, z/zo a pravopis a výslovnosť predpôn ob-, od-, nad-, pod-, pred-, cez-, bez-, roz-, v-, vz-. Oboznamujú sa s podstatou a fungovaním pravidla o rytmickom krátení i s jeho výnimkami v slovenskom jazyku. Porovnávajú príslušný gramatický tvar, v ktorom sa uplatňuje (neuplatňuje) pravidlo o rytmickom krátení, so skloňovacím či časovacím vzorom.
Pri vstupe do školy má šesťročné dieťa už osvojený celý systém hlások materinského jazyka. Odchýlky od slovenskej ortofónie a ortoepie zistí učiteľ pri pozorovaní ústnych prejavov svojich žiakov. Správna výslovnosť je základný predpoklad zvládnutia techniky čítania a pravopisu vo vyšších ročníkoch. Odchýlky (na najčastejšie chyby pri výslovnosti samohlások a dvojhlások upozorňuje Ľ. Sičáková), ktoré ovplyvňujú nesprávne uplatnenie ortoepickej a ortofonickej normy, sú zapríčinené:
a) funkčnými dysláliami (sigmatizmus, rotacizmus, lambdacizmus),
b) vplyvmi domáceho prostredia (prienikom nárečových prvkov do spisovných prejavov).

Sigmatizmom rozumieme nesprávnu výslovnosť sykaviek (sibilánt), rotacizmus znamená nesprávnu výslovnosť vibrát (najťažšie sa vyslovuje hláska r, l ľ) a lambdacizmus je zamieňanie hlások r a l v reči.

Na systematický nácvik spisovnej výslovnosti môžu učitelia využiť literatúru určenú pre deti, hádanky, rečňovanky, riekanky, vyčítanky, hlavolamy. Pomocou týchto textov učitelia poukazujú na chyby vo výslovnosti podľa ortoepickej normy (výslovnosť dlhých samohlások, nesprávna výslovnosť dvojhlások, výslovnosť slabičného r, ŕ, l, ĺ, prízvuk na predposlednej slabike slova namiesto na prvej slabike a pod.).

Dobrou prípravou na nácvik spisovnej výslovnosti sú dychové, rezonančné a artikulačné cvičenia. Dychové cvičenia sú prípravou na správne dýchanie, ktoré je nevyhnutné pri čítaní a prednese (sfúknutie sviečky, nádych a výdych do balóna, nádych na tri doby a výdych na šesť dôb, nádych a výdych s výslovnosťou ááá, šušušu). Rezonančné cvičenia sú zamerané na nácvik mäkkého hlasového začiatku (prihováranie sa bábätku, tíšime plačúce dievčatko, hra na sirénu). Pri artikulačných cvičeniach rozcvičujeme pery, jazyk, sánku a uvoľníme artikulačné orgány (nacvičujeme, ako robí ryba ústami, ako zvoní zvonček; pospevovanie, zvuky zvierat). Vaňová

Pri vyvodzovaní zvukových segmentov vychádzame od slova k slabike (analýza), neskôr od slova a jeho použitia vo vete (syntéza).
Pri vyvodení samohlásky vychádzame z textov, v ktorých kvantita mení význam slov, dvojice slov vyslovíme a porovnávame: latka – látka, chyba – chýba, sud – súd. Žiaci najprv počúvajú, potom vyslovujú a nakoniec píšu. Odlišujú platnosť slov zisťujú pri tvorení viet s príslušným javom.
Pri vyvodení dvojhlásky vychádzame z príkladov so slabikou ja a s dvojhláskou ia: jama, jazero, obaja, dvojaký, cudzia, piatok, riadny.
Žiaci rozdelia slová na slabiky a zistia, že slová majú dvojhlásku ia vnútri slabiky a nemožno ju ďalej deliť. V slovenských slovách dvojhláska môže stáť len ojedinele na začiatku slova (ôsmy, ôsme), kým slabiky ja, je, ju môžu stáť aj na začiatku slova. Vhodné je, ak žiaci uvádzajú aj ďalšie príklady.
Pri vyvodení tvrdých a mäkkých spoluhlások žiaci pracujú s inventárom slov s y – ý po tvrdých spoluhláskach a s i – í po mäkkých spoluhláskach: hýbať, kýchať, chýbať, dymiť sa, tyč, šiť, žiť, deti, ticho, čistý, čížik.
Zisťujú, že pri výslovnosti tvrdých spoluhlások cítiť v hrdle rezonanciu.