PRVÁ ÚROVEŇ vzdelávania (učenia) dospelých obsahuje:
• ucelené školské vzdelanie, ktorého forma je daná legislatívne (právne); vedie k získaniu stupňa vzdelania a je ukončené výučným listom, vysvedčením alebo diplomom
• ďalšie vzdelávanie ktoré sa zameriava na poskytovanie vzdelávania po absolvovaní určitého školského stupňa vzdelania
• vzdelávanie občanov v dôchodkovom veku prostredníctvom:

 univerzít tretieho veku ktoré neposkytujú ucelené vysokoškolské, ani iné vzdelanie; vzdelávanie nie je cieľom, je prostriedkom aktívneho naplnenie života
 akadémií tretieho veku, ktoré poriadajú rôzne činnosti kultúrne osvetového charakteru, predovšetkým socio – kultúrneho charakteru
 klubov tretieho veku, ktoré predstavujú dobrovoľné zoskupenia starších občanov s cieľom spoločne tráviť voľný čas

DRUHÁ ÚROVEŃ vzdelávania (učenia) dospelých je tvorená jednotlivými časťami
ďalšieho vzdelávania dospelých, a to:
• občianskym vzdelávaním, vytvárajúcim širšie predpoklady pre kultiváciu človeka ako občana, pre jeho adaptáciu na meniace sa spoločenské a politické podmienky; patrí tu problematika etická estetická, právna, ekologická, ffická, náboženská, politická, sociálna, občianska, všeobecne vzdelávacia, zdravotnícka, telovýchovná; dôležitá je úloha štátu, ktorý by mal mať záujem na tomto vzdelávaní a mal by ho podporovať
• záujmovým vzdelávaním (tiež socio – kultúrne), ktoré vytvára širšie predpoklady pre kultiváciu osobnosti na základe jej záujmov; dotvára osobnosť a jej hodnotovú orientáciu, umožňuje sebarealizáciu vo voľnom čase; obsahová orientácia je veľmi široká; zahrňuje problematiku športovú, kultúrnu, všeobecne vzdelávaciu, náboženskú
• ďalším profesným vzdelávaním ktoré ma priamu väzbu na profesné zaradenie a uplatnenie dospelého, a tým aj na jeho ekonomickú aktivitu

TRETIE ÚROVEŇ označuje všetky formy profesného a odborného vzdelávania
v priebehu aktívneho pracovného života (po ukončení odborného vzdelávania a prípravy na povolanie v školskom systéme); cieľom je vytváranie a udržiavanie súladu medzi kvalifikáciou subjektívnou (reálna pracovná spôsobilosť jednotlivca) a kvalifikáciou objektívnou (nároky na výkon konkrétnej profesie)
­v rámci kvalifikačného vzdelávania rozlišuje:
 zvyšovanie kvalifikácie – zdokonaľovanie kvalifikácie nad rozsah
a obsah práce ktoré je iniciované buď pracovníkom alebo
zamestnávateľom
 prehlbovanie kvalifikácie – získavanie ďalších vedomostí a spôsobilostí v odbore, za účelom zdokonaľovania kvalifikácie v snahe podávať vyšší a kvalitnejší výkon, avšak v rámci rozsahu a obsahu práce, ktorú pracovník vykonáva

 inovácia kvalifikácie – zmena výrobných, technických a technologických podmienok si vyžaduje inováciu nadobudnutých a používaných znalostí, schopností a spôsobilostí
 špecializácia kvalifikácie – špeciálny druh zvyšovania kvalifikácie, cieľom je príprava na výkon konkrétneho špecifického povolania, alebo špeciálnej skupiny úloh, ktoré patria do určitého užšieho odboru činnosti

 rozširovanie kvalifikácie – opäť špeciálny druh zvyšovania kvalifikácie, ktorý je zameraný skôr na kariéru jedinca, než na rozvoj kvalifikácie pre miesto, ktoré práve zastáva; podstatou je získavanie širšej palety znalostí a spôsobilostí v odbore (zamestnaní); zameriava sa na pochopenie a zvládnutie problémov
v ich komplexnosti a nadväznosti na príbuzné problémy
 zaškolenie – forma vzdelávania, ktorej cieľom je príprava pracovníkov pre výkon technologicky jednoduchého povolania, s používaním jednoduchých nástrojov, ktoré si vyžaduje znalosti pracovných postupov a spôsobilostí podmienené základnými pracovnými schopnosťami