 zaučenie – opätovne ide o vzdelávaciu formu, v ktorej absolvent získa základné vedomosti a spôsobilosti k vykonávaniu určitej činnosti prevažne v robotníckych profesiách; nenahrádza ale vyučenie v odbore (ako súčasť prípravy nekvalifikovaných pracovníkov k výkonu pracovných činností, resp. výstup z rekvalifikačných kurzov)­v rámci rekvalifikačného vzdelávania rozlišuje

 predrekvalifikačné kurzy – doplnenie teoretických a praktických znalostí a spôsobilostí ktoré sú predpokladom pre zahájenie príslušnej rekvalifikácie
 obnovovacia rekvalifikácia – obnova, rozšírenie skôr nadobudnutých teoretických a praktických znalostí a spôsobilostí uchádzačov o zamestnanie, ktorí pôvodnú kvalifikáciu stratili tým, že v nej dlhšiu dobu nevykonávali prax
 prehlbovacia rekvalifikácia – prehlbuje teoretické a praktické znalosti a spôsobilosti v doterajšej kvalifikácii, väčšinou na základe zmeny právnych predpisov
 doplnková rekvalifikácia – doplnenie znalostí uchádzača o zamestnanie pred nástupom do zamestnania, v prípade požiadavky zamestnávateľa (doklad – osvedčenie)
 cielená rekvalifikácia – zmena doterajšej kvalifikácie zameraná na získanie teoretických a praktických poznatok pre výkon novej pracovnej činnosti, ovplyvnenej bezprostrednými potrebami trhu práce, prípadne prísľubom zamestnania (cielená na konkrétne miesto)
 zamestnanecká rekvalifikácia – realizovaná zamestnávateľmi v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov; uskutočňuje sa v pracovnej dobe, na základe písomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom
 nešpecifická rekvalifikácia – určená neumiestneným absolventom stredným a vysokých škôl; kurz môže trvať až jeden rok; zameriava sa na disciplíny, ktorú sú žiadúce na trhu práce, a pre ktoré neboli účastníci pripravení v školskej príprave ­v rámci normatívnych školení (kurzov) ide o kurzy písané určitým právnym aktom, napr. kurzy bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, smerujúce ku zloženiu skúšok odbornej spôsobilosti

­o stotožňovaní pojmov vzdelávanie a kvalifikácia sa zmieňuje M. Cirbes; pravdou je, že ide o príbuzné pojmy, medzi ktorými je veľmi tesná súvislosť
­kvalifikáciu chápe v 2 významoch:
1)existujú rôzne druhy práce (manuálna, intelektuálna, kombinovaná) pričom každá z nich má svoje špecifiká – pre ňu typické kvalifikačné prvky; systém týchto kvalifikačných prvkov určitého druhu práce označuje ako kvalifikáciu práce
2)z kvalifikácie práce vyplývajú príslušné požiadavky na človeka, ako jej vykonávateľa – kvalifikácia pracovníkov

CELOŽIVOTNÉ UČENIE SA (lifelong learning)
­celoživotný jav a proces ľudského učenia sa v rozmanitých formálnych učebných situáciách (v škole, mimoškolskom kurze, školení, vzdelávacej akcii.. a informálnych sociálnych situáciách (v rodine, rovesníckej skupine, na pracovnej porade, v kine..) na celoživotnej ceste v životnom cykle

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE (lifelong education)
­strategický princíp koordinácie a kooperácie zložiek národných subsystémov vzdelávania a poňatie obsahu a procesu celosystémovo koordinovanej a kooperatívnej výchovy v biodromálnom kontexte a životnom cykle od narodenia po skon
­zahrnuje inštitucionálne a medziosobnostné aktivity na utváraní všeobecnej vzdelanosti (kulturácii), odbornej vzdelanosti (profesnej kvalifikácii a rekvalifikácii), morálnej, politickej a inej sociálnej vychovanosti (občianskej socializácii), dotváraní alebo pretváraní osobnostných zložiek (reedukácii, resocializácii) na osobnostnej kultivácii, osobnej sebaidentite a sebarealizácii