­spokojnosť účastníkov vyhodnocuje sa dotazníkom, rozhovorom, v priebehu a na konci vzdelávania
­úroveň učenia sa, realizuje sa diagnostika vzdelávateľom dospelých
­úroveň správania používajú sa metódy hodnotenia, pracovného výkonu a správania; hodnotí priamy nadriadený, personalista, zákazník

3. REALIZÁCIA VZDELÁVANIA
­správny výber formy a metódy vzdelávania
­metodický postup pri použití vybraných metód vzdelávania dospelých

ANDRAGOGIKA – súčasný stav a perspektívy vývoja na Slovensku
­termín andragogika sa začal u nás používať po roku 1990; ako prvý ho použil nemecký učiteľ Kapp (1833) a jeho chápanie sa vyvíjalo rozlične
­podrobná terminologická analýza a zdôvodnenie na základe princípov tvorby vedeckého termínu – Švec – „vychádza z rešpektovania ontogenetických faktorov rozvojového učenia sa označujúc ich za historicky hlavnú dimenziu diferenciácie poznatkovej sústavy vied o výchove, pretože zákonite podmieňujú povahu všetkých systémových charakteristík edukácie v celoživotnej perspektíve učenia sa a sebarozvoja“

­antropogika (gr. antropos = človek + gr. agoge = viesť) = pedagogika (= chlapec, dieťa) + andragogika (anér = muž, dospelý) + geragogika (gero = starec)

­v inštitucionalizovanej podobe termín andragogika – FF U Palackého, katedra sociológie a andragogiky – vznik prvých teoretických prác o rozličných prístupoch k andragogike, jej mieste a postavení
­andragogika – nové ponímanie vedného študijného odboru, kde zameranie na výchovu a vzdelávanie dospelých je len jednou z oblastí skúmania
­andragogika nadväzuje na mnohé z výsledkov skúmania pedagogiky dospelých
­ak chápeme adnragogiku širšie ako pedagogiku dospelých a hovoríme o nej ako o vede o výchove - potreba výkladu pojmu VÝCHOVA (Jochmann) – „výchova ako jedna zo spoločenských funkcií a jedného zo základných antropin, spočívajúceho vo vytváraní človeka ako spoločenskej bytosti, vo vytváraní spoločenských vzťahov a prenose kultúry, ako i vo vytváraní podmienok, predovšetkým psychických a sociálnych, pre život človeka ako spoločenskej bytosti, výkon jeho sociálnych rolí, jeho podiel na kultúre a sebarealizácii“
­z tohto ponímania do andragogika zahrnuje:
1) širokú oblasť vzdelávania dospelých
2) ešte širšiu oblasť edukácie – politická a občianska výchova, kultúrna výchova, propagácia a reklama, prevencia a výchovná práca v oblasti sociálnopatologických javov...
3) oblasť kultúrnej, personálnej, sociálnej starostlivosti, gerontológie, poradenstvo, voľný čas
4) funkcionálne pôsobenie – masovokomunikačné prostriedky, pôsobenie prostredia.. ­v tomto zmysle charakterizuje andragogiku ako vedu o výchove dospelých

­Nakonečný – andragogika ako inštitucionalizovaný proces vnútorného duševného utvárania človeka, založený na interakcii vlastných snáh a vonkajšej pomoci vzdelávacích organizácií a programov – ide o sebautváranie dospelého človeka
­u dospelého človeka neustále prebieha proces dotvárania jeho osobnosti, adaptácie na meniace sa podmienky, zdokonaľovania sa vo výkone sociálnych rolí; zmeny, ktoré sa týkajú dospelého človeka, sú predovšetkým v oblasti pracovnej činnosti, životného rytmu, tempa, podmienok, za ktorých jednotlivca spoločnosť akceptuje, taktiež biologického starnutia každého jednotlivca – významné sú zmeny, ktoré nastávajú vo vnútornej skúsenosti, vo formovaní postoja k sebe v zmenenej situácii
­človek je nútený vyrovnávať sa s týmito zmenami, je dôležité, aby poznal spôsoby a možnosti – túto stránku zvýrazňuje smer, ktorý za hlavnú úlohu andragogiky považuje skúmanie a koncipovanie spôsobov uľahčovania dospelému človeku vyrovnávať sa s týmito zmenami