­Šimek – andragogika ako aplikovaná veda o mobilizácii ľudského kapitálu v prostredí sociálnej zmeny
­andragogika sa snaží byť viac vedou interpretatívnou a komunikatívnou s výraznejším vzťahom k sociológii (pedagogika je viac vedou normatívnou a vzťahom k psychológii)
­systém andragogika možno členiť na 3 subsystémy – východisko tvoria všetky základné oblasti života človeka; oblasť profesie, voľného času a sociálneho zabezpečenia
• profesijná andragogika – zameraná na ďalšie odborné vzdelávanie dospelých, zahrnujúc i vzdelávanie rekvalifikačné, personálny manažment, starostlivosť o rozvoj ľudských zdrojov, poradenstvo ako postupovať v profesijnej kariére
• kultúrna andragogika – zameraná na voľnočasové aktivity, kultúrno – výchovnú činnosť a záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie
• sociálna andragogika – zameraná na oblasť sociálnej práce, sociálnej starostlivosti
­rozvoj andragogiky súvisí s vedeckým výskumom v tejto oblasti
­po roku 1989 stagnácia vo výskume vzdelávania dospelých
­dve práce:
1) Dospelý človek v procese výchovy – zameraná na osvetlenie základných poznatkov a východísk z teórie výchovy dospelých v kontinuite s historickými prameňmi nášho ľudovýchovného a kultúrnoosvetového dedičstva (Perhács, Paška 1995)
2) Základné pojmy v pedagogike a andragogike – orientácia na netradičný výklad a usústavnenie hlavných termínov pedagogicky a andragogiky + anglicko/slovenský slovník pedagogických a andragogických termínov

­andragogike chýba empirický výskum týkajúci sa analýzy súčasného stavu, potrieb, stratégie ďalšieho rozvoja – do určitej miery toto prázdne miesto zapĺňa projekt Stratégie rozvoja vzdelávania dospelých na Slovensku realizovaný v rámci programu PHARE (1994 – 1995), ktorého súčasťou je analýza súčasného stavu vzdelávania dospelých na Slovensku, ale z ktorého zároveň vyplýva potreba systematického skúmania problematiky vzdelávania dospelých;
­Slovensko sa zapojilo do tohto projektu, úlohou bolo zistiť stav výskumu v oblasti vzdelávania dospelých v krajinách strednej a východnej Európy; koordinátorom bolo Slovinské andragogické centrum
­u nás neexistuje informačný systém o vzdelávaní dospelých

­potreby skúmania jednotlivých otázok v krajinách strednej a východnej Európy, tieto otázky sú podobné a možno ich špecifikovať: napr. spoločnosť a demokracia (potreba vzdelávania, ktoré by občanom pomohlo porozumieť a akceptovať demokratickú spoločnosť a politiku), výcvik vzdelávateľov dospelých, gramotnosť a funkčná gramotnosť, všeobecné vzdelanie (humanitné vedy, ffické vedy, umenie..), zamestnanosť (kvalifikácie a rekvalifikácie)...
­vzdelávanie dospelých plní svoju základnú, vlastnú funkciu a jednak funkciu náhradnú – tá spočíva v poskytovaní tzv. druhej príležitosti, tj. umožniť získať také vzdelanie a kvalifikáciu, aké z určitých dôvodov človek nezískal počas školského vzdelávania; vlastná funkcia vzdelávania dospelých spočíva v ďalšom profesijnom vzdelávaní, v občianskom a sociokultúrnom vzdelávaní
­ak chceme utvárať koncepciu vzdelávania dospelých je nutné dbať na jej dostupnosť, kvalitu, adaptabilitu, komplexnosť a realizovateľnosť
­ak má byť systém vzdelávania dospelých funkčný, je nevyhnutná legislatíva vymedzujúca systém a otvárajúca cestu k financovaniu, koordinácia, poznanie v

zdelávacích potrieb a možností, utváranie koncepcií a stratégií, tvorba programov, rozpracovanie metodík, príprava lektorov, zabezpečenie kvality a kontroly kvality, informovanosť a propagácia
­okrem koncepčných otázok sú nevyhnutné aj otázky didaktické – samotná realizácia ďalšieho profesijného vzdelávania; jeho kvalita je spätá s andragogickou pripravenosťou vzdelávateľov dospelých
­vzdelávanie dospelých má byť výrazne orientované na účastníka vzdelávania, nie na vzdelávateľa
­ak má byť vzdelávanie dospelých dostupné všetkým, musí byť zabezpečená otvorenosť vzdelávacieho systému, ktorá je spojená s poskytnutím rozličných vzdelávacích príležitostí orientovaných najmä na sebavzdelávanie; na Slovensku nie sú využívané formy dištančného vzdelávania
­celoživotné vzdelávanie treba chápať ako priebežný proces stimulovania a povzbudzovania jednotlivca, aby si osvojil všetky potrebné poznatky
­vzdelávanie sa vzťahuje nielen na pracovné ale aj sociálne úlohy jednotlivca