­predstavitelia hermeneutiky rozvíjali aj didaktiku a to predovšetkým E. Weniger - didaktika – je teóriou vzdelávacích obsahov; súvisí toto poňatie s kurikulárnym hnutím, s fffiou kurikula, ktoré sme nazvali Aktivizačná (kritická)..

­W. Klafki (1927- ) - ktorý bol koncom 60. a začiatkom 70. rokov ovplyvnený teóriou kritiky
­upustil od názoru, že je možné vzdelávaním zmeniť svet, ale dospel k názoru, že je možné zmeniť a skvalitniť výučbu postupnými krokmi na základe zúčastneného pozorovania (metóda kvalitatívneho výskumu)
­aj Klafki kritizoval Flitnera za metódu Vcítenia – preto, zúčastnené pozorovanie
­ďalej rozvíja didaktiku, pričom základným pojmom je vzdelanie; nadväzuje na myšlienku Litta a Wenigera charakterizuje vzdelanie na základe týchto bodov:
1. už nemôžeme chápať len subjektivisticky, teda individualisticky; je
nutné ho vzťahovať v spoločnosti a k politickému mysleniu človeka
2. vzdelanie vždy znamená vnútorný postoj mladého človeka, jeho
schopnosť pozitívnym spôsobom naplniť bytie vo svete
3. vzdelanie nemôžeme spájať s cieľom všestranne harmonicky rozvinutej
osobnosti; ale má viesť k tomu, aby vzdelanie pomáhalo ľuďom riešiť konflikty, konkrétne problémy súvisiace s osobným a profesijným životom
4. centrálne miesto priznáva mravnej dimenzii vzdelania – s tým súvisí
výchova k zodpovednosti za vlastné konanie, uvedomenie si globálnych problémov ľudstva
5. vzdelanie má napĺňať problémy demokratickej a mobilnej spoločnosti
6. vzdelanie je potrebné orientovať aj k iným kultúram; vzdelaním by sa
mali ľudia naučiť spolužitiu – význam multikultúrnej výchovy
7. vzdelávacia koncepcia musí byť otvoreným systémom
­tieto myšlienky ovplyvnili aj názory na vzdelávanie, vzdelanie dospelých
­hermeneutika v 90. rokoch 20. storočia sa rozvíja tiež ako komunikatívna pedagogika – význam komunikácie a silný vplyv fenomenológie – v slove je veľká sila

ANTROPOLOGICKÉ DIMENZIE HERMENEUTICKEJ PEDAGOGIKY
­H. Nohl – človek je nositeľom ducha, ktorý je závislý na univerzálnom duchu – dieťa sa bez spoločnosti nemôže vyvíjať
­Flitner uvádza:
1.ak človeka vnímame ako živočíšny druh, tak výchova podporuje učenie a
zrenie organizmu
2.z hľadiska historického je človek zoonpolitkon, teda výchovou sa
človek včleňuje do spoločnosti a kultúry
3.v rovine komunikácie medzi učiteľom, vychovávateľom a žiakmi,
dochádza k dialógu k duchovnému obrodeniu vychovávaných
4.vo vrstve vlastného ja, výchova môže osobnosť nie len rozvinúť ale ju
aj brzdiť, až deformovať; výchova nemusí byť optimalizácia – výchova v Nemecku v období nacizmu
­tiež téza, ktorá oslovuje mnohých andragógov

ANDRAGOGIKA
­samotné slovo je odvodené zo slov – ANDROS (muž), AGO (viesť)
­andragogiku vnímame trojako – ako prax (edukácie dospelých), ako vedu, ako študijný odbor
­z historického hľadiska rozoberáme prax – dejiny pedagogiky a andragogiky