­PRAX
1.vzdelávanie dospelých bolo dlho záležitosťou úzkej elity v Európe
(filozofi, lekári, teológovia…)
2.inštitúcie, realizujúce vzdelávanie dospelých, hlavne osveta, vo
väčšom meradle vznikajú až koncom 18. a v priebehu 19. storočia; súvisí to nielen s priemyselnou revolúciou (nové kvalifikácie), ale aj vplyv francúzskej buržoáznej revolúcie – občiansky princíp slobody, ale aj národno - obrodenecké hnutie v jednotlivých krajinách, ale aj s emancipáciou niektorých skupín obyvateľstva (ženy), ale tiež aj robotnícke hnutie
3.až po 2. svetovej vojne v krajinách Európy podpora vzdelávania
dospelých v rámci celoživotného vzdelávania zo strany štátnych inštitúcií; najväčší rozmach vzdelávania dospelých v praxi nastal v 60. a začiatkom 70. rokoch nášho storočia – v USA, západnej Európe, bývalom ČS, a bývalej Juhoslávii – príčiny:
A.spoločnosť v tomto období po 2. svetovej vojne dosiahla blahobyt – dostatok financií na sociálne a vzdelávacie programy
B.dochádza k demokratizácii spoločnosti – myšlienka rovnosti vzdelávacích šancí

C.hospodársky rast je spätý s vedecko – technickým pokrokom – nové kvalifikácie
D.globalizácia priniesla so sebou nástup nových hospodárskych mocností, napríklad Japonsko – konkurenčný boj
E.Amerika koncom 50. tych rokov zažíva Sputnikový šok – na základe toho
v USA ale aj v západnej Európe sa oveľa viac investuje do vedy a vzdelania (viď obdobie Canedyho)
F.problematika celoživotného vzdelávania sa stala predmetom záujmu
medzinárodných inštitúcií, napr. UNESCO
G.vzdelávacia politika v jednotlivých krajinách Európy, USA sa stala
predmetom záujmu aj politického boja, politických strán
H. na základe toho, práve koncom 50. a 60. tych rokov sa formujú
andragogické koncepcie v krajinách ako Švajčiarsko, Západné Nemecko, Holandsko, bývalá Juhoslávia, USA a koncepcia pedagogiky dospelých ako aplikovanej pedagogickej disciplíny na území bývalého ČS, Sovietskeho zväzu, teda na Slovensku sa rozvíjala pedagogika dospelých ako súčasť vedného systému pedagogika; až po roku 1989 bola postupne v Čechách a na Slovensku prijatá andragogická koncepcia

VÝSKUM, VÝZNAMNÉ PRÁCE O UČENÍ SA, VZDELÁVANÍ DOSPELÝCH V USA – PRVÁ POLOVICA 20. STOROČIA
­Americká asociácia pre vzdelávanie dospelých – 1926; výskum, vydávanie kníh – E.L.Thorndike - Adult Learning (1928), Adult Interest(1935), Herbert Sorenson – Adult Abilities (1938)
­Eduard C. Lindemann – The Meaning of Adult Education (1926):
 metodologický prístup ku vzdelávaniu dospelých povedie cez riešenie problémových situácií
 dôležité sú skúsenosti lektora
 autoritatívne skúšanie nemá miesto
 motivácia, metódy vzdelávania
­ANDRAGOGIKA – (gr. anér – muž; gen. andros; ago – vediem) – nemecký učiteľ Alexander Kapp (1833) v práci Platónove učenie o výchove sa snažil odlíšiť pedagogiku a vzdelávanie dospelých, ktoré má iné ciele
­Eugen Rosenstock – Huessy (nemecký sociológ a pracovník Akadémie práce, inštitúcie nemeckého robotníckeho hnutia) v 20. rokoch 20. storočia označil pojmom andragogika metódy vzdelávania dospelých

ANDRAGOGICKÉ KONCEPCIE 20. Storočia
­Hernich Hanselmann – silne ovplyvnený teológiou evanjelickej cirkvi; psychiater, profesor liečebnej pedagogiky a vývinovej psychológie na Univerzite v Zürichu; uprednostňuje vo svojej koncepcii pojem vzdelávanie pred pojmom výchova
­1951 – vydáva knihu Andragogika, podstata, možnosti, hranice výchovy a vzdelávania dospelých
­priorizoval formy individuálneho vzdelávania, tvrdil, že pedagogická príprava môže andragógom škodiť (pedagóg poučuje – vo vzdelávaní dospelých nemá miesto)
­chápe andragogiku ako pomoc dospelým, ako formu poradenstva pre dospelých, vo vzdelávaní, v životných situáciách
­vo svojej koncepcii uprednostňuje pojem vzdelávanie pred pojmom výchova
­klade otázky: Koho z dospelých máme ďalej vzdelávať?
Nie je vzdelávanie dospelých útokom na osobnú slobodu
tých, ktorí neprejavujú potrebu ďalej sa vzdelávať?

­kľúčové slová: andragogika, pomoc dospelým, terapia, poradenstvo, interakcia