ZAČLENENIE ANDRAGOGIKY VO VEDNOM SYSTÉME
prevládajúci názor je, že andragogika je súčasťou vedy o výchove – edukológia (Š. Švec), alebo sa stretneme s pojmom agogika, ktorej súčasťou je antropogogika, ktorej súčasťou sú aplikované vedy späté s praxou – pedagogika, andragogika, geragogika (geragogika je často uvádzaná ako súčasť andragogiky)
autori ako Prusáková, Jochmann radia andragogiku skôr k sociálnym vedám, ale Švec, Bartoňková už k hominidným vedám
jedno je isté, andragogika má multidisciplinárny charakter; dôležitá aj pedagogika, aj ffia, politológia..
SUBJEKTÍVNE A OBJEKTÍVNE FAKTORY VZDELÁVACEJ SITUÁCIE
z rôznych aspektov z pohľadu jednotlivých vied môžeme dospelú osobnosť vymedziť z hľadiska
1. biologického (fyzická zrelosť)
2. právneho (práva a povinnosti súvisiace so spoločenským životom –
právo voliť a byť volený)
3. psychológie (vyzdvihovaná stabilizácia foriem, myslenia, správania a
prežívania – najčastejšie členenie jednotlivých období – mladšia dospelosť, stredná dospelosť, neskorá dospelosť)
4. sociologického - dospelosť súvisí s napĺňaním sociálnych rolí,
súvisiacich so založením rodiny a profesijným životom – mládež do 30 rokov; súvisí to s tým, že v 60. 70. rokoch 20. storočia v procese inštitucionalizácie stabilizovala život jednotlivca trojica – škola, zamestnanie, dôchodok;
teda jednotlivým z hľadiska sociológie vývinovým obdobiam bolo možné priradiť sociálne roly
už koncom 80. rokov dochádza k individualizácii, autobiografii osobnosti, bola rozbitá istota rodina, zamestnanie, dôchodok
dospelí z hľadiska psychológie si čoraz neskôr zakladajú rodiny a stabilizujú sa v zamestnaní
DOSPELÝ ČLOVEK, DOSPELOSŤ
podľa Armina Kaisera a Ruth Kaiserovej sú základnými znakmi pojmu dospelosť:
schopnosť vlastného úsudku
záväzok aj verejne používať svoju schopnosť usudzovania
zmysel pre zodpovednosť, čo predpokladá chápavosť a schopnosť usudzovania, čo zase implikuje znalosť veci
ak chceme charakterizovať edukačný proces, tak budeme vychádzať nám známeho interakčného modelu
vzdelávaciu situáciu tvoria všetky faktory, ktoré v danom momente pôsobia na dospelú osobnosť a determinujú jej učenie sa
tieto faktory členíme na 1. subjektívne – vzdelanostná úroveň účastníkov vzdelávania, ich stupeň profesionality k preberanej tému, pracovné skúsenosti, dispozície osobnosti, momentálny psychosomatický stav, motivácia, spôsobilosť učiť sa, skúsenosti
k 2. objektívnym faktorom patria determinanty súvisiace s najužším sociálnym prostredím účastníka vzdelávania, širším sociálnym prostredím, politická situácia, vzdelávacia politika danej krajiny, indikátory ekonomického prostredia, indikátory geograficko – demografického prostredia, kultúrne prostredie – tieto faktory súčinne pôsobia na edukačné prostredie, ktorého súčasťou sú ergonomické podmienky a psychosociálne podmienky, ktoré sa odrážajú v učebnej klíme a atmosfére
subjektívne a objektívne faktory sa navzájom prelínajú; dospelí účastníci vzdelávania si ich často neuvedomujú
subjektívne faktory vzdelávacej situácie
A, spôsobilosť učiť sa – faktory spôsobilosti učiť sa charakterizoval H.
Lowe:
1.kapacita vzdelávateľnosti – množstvo informácií, ktoré je
schopný účastník vzdelávania pojať a spracovať; v jednotlivých obdobiach dospelosti nedochádza k zmenám až v období séniu; k zmenám dochádza len pod vplyvom demencie (spôsobená ochorením, pod vplyvom rôznych druhov závislostí)
2.ľahkosť učenia – vnímavosť, rýchlosť pochopenia, spracovania
informácie; dochádza tu k určitým zmenám; v priemere 40 až 50 – roční potrebujú 10 – 15 % viac času ako 20 roční
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie