referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Prednáška z andragogiky
Dátum pridania: 01.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: záhradnik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 984
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 36.2
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 60m 20s
Pomalé čítanie: 90m 30s
 
ZAČLENENIE ANDRAGOGIKY VO VEDNOM SYSTÉME
­prevládajúci názor je, že andragogika je súčasťou vedy o výchove – edukológia (Š. Švec), alebo sa stretneme s pojmom agogika, ktorej súčasťou je antropogogika, ktorej súčasťou sú aplikované vedy späté s praxou – pedagogika, andragogika, geragogika (geragogika je často uvádzaná ako súčasť andragogiky)
­autori ako Prusáková, Jochmann radia andragogiku skôr k sociálnym vedám, ale Švec, Bartoňková už k hominidným vedám
­jedno je isté, andragogika má multidisciplinárny charakter; dôležitá aj pedagogika, aj ffia, politológia..

SUBJEKTÍVNE A OBJEKTÍVNE FAKTORY VZDELÁVACEJ SITUÁCIE
­z rôznych aspektov z pohľadu jednotlivých vied môžeme dospelú osobnosť vymedziť z hľadiska
1. biologického (fyzická zrelosť)
2. právneho (práva a povinnosti súvisiace so spoločenským životom –
právo voliť a byť volený)
3. psychológie (vyzdvihovaná stabilizácia foriem, myslenia, správania a
prežívania – najčastejšie členenie jednotlivých období – mladšia dospelosť, stredná dospelosť, neskorá dospelosť)
4. sociologického - dospelosť súvisí s napĺňaním sociálnych rolí,
súvisiacich so založením rodiny a profesijným životom – mládež do 30 rokov; súvisí to s tým, že v 60. 70. rokoch 20. storočia v procese inštitucionalizácie stabilizovala život jednotlivca trojica – škola, zamestnanie, dôchodok;
­teda jednotlivým z hľadiska sociológie vývinovým obdobiam bolo možné priradiť sociálne roly
­už koncom 80. rokov dochádza k individualizácii, autobiografii osobnosti, bola rozbitá istota rodina, zamestnanie, dôchodok
­dospelí z hľadiska psychológie si čoraz neskôr zakladajú rodiny a stabilizujú sa v zamestnaní

DOSPELÝ ČLOVEK, DOSPELOSŤ
­podľa Armina Kaisera a Ruth Kaiserovej sú základnými znakmi pojmu dospelosť:
schopnosť vlastného úsudku
záväzok aj verejne používať svoju schopnosť usudzovania
zmysel pre zodpovednosť, čo predpokladá chápavosť a schopnosť usudzovania, čo zase implikuje znalosť veci

­ak chceme charakterizovať edukačný proces, tak budeme vychádzať nám známeho interakčného modelu
­vzdelávaciu situáciu tvoria všetky faktory, ktoré v danom momente pôsobia na dospelú osobnosť a determinujú jej učenie sa
­tieto faktory členíme na 1. subjektívne – vzdelanostná úroveň účastníkov vzdelávania, ich stupeň profesionality k preberanej tému, pracovné skúsenosti, dispozície osobnosti, momentálny psychosomatický stav, motivácia, spôsobilosť učiť sa, skúsenosti
­k 2. objektívnym faktorom patria determinanty súvisiace s najužším sociálnym prostredím účastníka vzdelávania, širším sociálnym prostredím, politická situácia, vzdelávacia politika danej krajiny, indikátory ekonomického prostredia, indikátory geograficko – demografického prostredia, kultúrne prostredie – tieto faktory súčinne pôsobia na edukačné prostredie, ktorého súčasťou sú ergonomické podmienky a psychosociálne podmienky, ktoré sa odrážajú v učebnej klíme a atmosfére
­subjektívne a objektívne faktory sa navzájom prelínajú; dospelí účastníci vzdelávania si ich často neuvedomujú

­subjektívne faktory vzdelávacej situácie
A, spôsobilosť učiť sa – faktory spôsobilosti učiť sa charakterizoval H.
Lowe:
1.kapacita vzdelávateľnosti – množstvo informácií, ktoré je
schopný účastník vzdelávania pojať a spracovať; v jednotlivých obdobiach dospelosti nedochádza k zmenám až v období séniu; k zmenám dochádza len pod vplyvom demencie (spôsobená ochorením, pod vplyvom rôznych druhov závislostí)
2.ľahkosť učenia – vnímavosť, rýchlosť pochopenia, spracovania
informácie; dochádza tu k určitým zmenám; v priemere 40 až 50 – roční potrebujú 10 – 15 % viac času ako 20 roční
 
späť späť   6  |  7  |   8  |  9  |  10  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.