VPLYV EXISTENCIONALIZMU NA NÁZORY NA VÝCHOVU
20. roky 20. storočia prúd existencionalizmu – hlavne vplyv J. Sartra, ako filozofia existencionalizmu; jeho myšlienky oslovili nielen umelecké kruhy, ale aj niektorých pedagógov
východisko tohoto ffického prúdu v tomto období je kritika spoločnosti – hlavne scientizmu (všetko sa dá vysvetliť za pomoci vedy a výskumu – preferovanie vedy; pohľad na život cez vedu) – technokratizmu (preferencia výdobytkov vedy a techniky) vedie k úpadku morálky, k strate zmyslu života, k úzkosti z budúcnosti
podľa Sartra nemôžeme presne vymedziť zovšeobecňujúcu podstatu osobnosti, pretože každá osobnosť je jedinečná, slobodná vo svojom vlastnom rozhodnutí; jej cieľom je poznať pravdu svojej existencie
Otto Friedrich Bollnow (1903-1991)
bol to pedagóg ovplyvnený touto ffiou, neskôr hermeneutikou a fenomenológiou (určitý prúd ffie)
vníma výchovu ako proces, ktorý nie je plánovitý, je skôr živelný, pretože vychádza z citov, pocitov jednotlivca
vytvoril koncepciu pedagogiky nestálych postupov, ktoré charakterizuje nestále formy výchovy, nazýva ich RAST, PREBUDENIE, STRETNUTIE – najdôležitejšie je stretnutie, ktoré vníma ako existenčný otras, ku ktorému dochádza pri stretnutí nielen dvoch indivíduí, ale aj dvoch kultúr
z toho plynie:
1)preferovanie individuálnych foriem vzdelávania (individuálne
konzultácie)
2)zameranosť obsahu vzdelávania - skôr na vedy o človeku a spoločnosti,
kultúrne vedy (umenovedné) ako na vedy prírodovedné či technické,
pretože tie sú nástrojom utláčania jedinečnosti ľudskej osobnosti
cieľom výchovy je hľadanie jedinečnosti, originality osobnosti
Bollnow sa tiež zaoberal problematikou pedagogickej antropológie
TEÓRIA KRITIKY
Frankfurtská škola; ľavicovo orientovaní intelektuáli; skupina filozofov, sociológov, pedagógov, ktorí vychádzali z ffie Marxa, ale hybnou silou spoločnosti podľa nich nie sú robotníci, ale intelektuáli
k filozofom patri aj T. Adorno, H. Marcuse, J. Habermas + W. Klafki (priamo sa zaoberal problematikou výchovy a vzdelávania)
kritizovali inštitúcie, ktoré reprezentujú spoločnosť za to, že okrem iného nevytvárali rovnaké vzdelávacie príležitosti; že neboli vytvorené optimálne podmienky k vzdelaniu pre všetky vrstvy a že škola poskytuje vzdelanie, ktoré nie je v súlade s potrebami praxe, že škola nevychádza z potrieb jednotlivca
cieľom vzdelávania je podľa nich široko koncipovaná emancipácia, oslobodenie mladej generácie spod tlaku inštitúcií, ktoré bránia jej racionálnemu konaniu
názory týchto mysliteľov ovplyvnili študentské hnutie; rok 1968 nepokoje študentov v Paríži, nepokoje aj v mestách v Nemecku; výsledok reforma školstva v krajinách západnej Európy, hlavne v Nemecku a Francúzsku a táto reforma viedla k tomu, že sa zaviedli štipendiá a sociálne štipendiá pre znevýhodnených študentov; bezplatné vzdelanie na VŠ; možnosť študovať na viacerých študijných odboroch na univerzite; význam voliteľných predmetov
študenti ľavicovo orientovaní
pedagógovia ovplyvnení teóriou kritiky okrem pojmu EMANCIPÁCIA sa zaoberali pojmom komunikácia
cieľom výchovy by mala byť schopnosť jedinca viesť dialóg, pretože ak sa ľudia stretávajú, komunikujú, tak o to viac odolávajú tlaku inštitúcií; s mierou sociálnej komunikácie narastá miera emancipácie
Klafki neskôr bude spomínaný v súvislosti s hermeneutikou
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie