referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Prednáška z andragogiky
Dátum pridania: 01.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: záhradnik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 984
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 36.2
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 60m 20s
Pomalé čítanie: 90m 30s
 
VPLYV EXISTENCIONALIZMU NA NÁZORY NA VÝCHOVU
­20. roky 20. storočia prúd existencionalizmu – hlavne vplyv J. Sartra, ako filozofia existencionalizmu; jeho myšlienky oslovili nielen umelecké kruhy, ale aj niektorých pedagógov
­východisko tohoto ffického prúdu v tomto období je kritika spoločnosti – hlavne scientizmu (všetko sa dá vysvetliť za pomoci vedy a výskumu – preferovanie vedy; pohľad na život cez vedu) – technokratizmu (preferencia výdobytkov vedy a techniky) vedie k úpadku morálky, k strate zmyslu života, k úzkosti z budúcnosti
­podľa Sartra nemôžeme presne vymedziť zovšeobecňujúcu podstatu osobnosti, pretože každá osobnosť je jedinečná, slobodná vo svojom vlastnom rozhodnutí; jej cieľom je poznať pravdu svojej existencie

Otto Friedrich Bollnow (1903-1991)
­bol to pedagóg ovplyvnený touto ffiou, neskôr hermeneutikou a fenomenológiou (určitý prúd ffie)
­vníma výchovu ako proces, ktorý nie je plánovitý, je skôr živelný, pretože vychádza z citov, pocitov jednotlivca
­vytvoril koncepciu pedagogiky nestálych postupov, ktoré charakterizuje nestále formy výchovy, nazýva ich RAST, PREBUDENIE, STRETNUTIE – najdôležitejšie je stretnutie, ktoré vníma ako existenčný otras, ku ktorému dochádza pri stretnutí nielen dvoch indivíduí, ale aj dvoch kultúr
­z toho plynie:
1)preferovanie individuálnych foriem vzdelávania (individuálne
konzultácie)
2)zameranosť obsahu vzdelávania - skôr na vedy o človeku a spoločnosti,
kultúrne vedy (umenovedné) ako na vedy prírodovedné či technické,
pretože tie sú nástrojom utláčania jedinečnosti ľudskej osobnosti
­cieľom výchovy je hľadanie jedinečnosti, originality osobnosti
­Bollnow sa tiež zaoberal problematikou pedagogickej antropológie

TEÓRIA KRITIKY
­Frankfurtská škola; ľavicovo orientovaní intelektuáli; skupina filozofov, sociológov, pedagógov, ktorí vychádzali z ffie Marxa, ale hybnou silou spoločnosti podľa nich nie sú robotníci, ale intelektuáli
­k filozofom patri aj T. Adorno, H. Marcuse, J. Habermas + W. Klafki (priamo sa zaoberal problematikou výchovy a vzdelávania)
­kritizovali inštitúcie, ktoré reprezentujú spoločnosť za to, že okrem iného nevytvárali rovnaké vzdelávacie príležitosti; že neboli vytvorené optimálne podmienky k vzdelaniu pre všetky vrstvy a že škola poskytuje vzdelanie, ktoré nie je v súlade s potrebami praxe, že škola nevychádza z potrieb jednotlivca
­cieľom vzdelávania je podľa nich široko koncipovaná emancipácia, oslobodenie mladej generácie spod tlaku inštitúcií, ktoré bránia jej racionálnemu konaniu
­názory týchto mysliteľov ovplyvnili študentské hnutie; rok 1968 nepokoje študentov v Paríži, nepokoje aj v mestách v Nemecku; výsledok reforma školstva v krajinách západnej Európy, hlavne v Nemecku a Francúzsku a táto reforma viedla k tomu, že sa zaviedli štipendiá a sociálne štipendiá pre znevýhodnených študentov; bezplatné vzdelanie na VŠ; možnosť študovať na viacerých študijných odboroch na univerzite; význam voliteľných predmetov
­študenti ľavicovo orientovaní
­pedagógovia ovplyvnení teóriou kritiky okrem pojmu EMANCIPÁCIA sa zaoberali pojmom komunikácia
­cieľom výchovy by mala byť schopnosť jedinca viesť dialóg, pretože ak sa ľudia stretávajú, komunikujú, tak o to viac odolávajú tlaku inštitúcií; s mierou sociálnej komunikácie narastá miera emancipácie
­Klafki neskôr bude spomínaný v súvislosti s hermeneutikou
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.