Z uvedených metód, ktorá je zároveň azda i najpôsobivejšia, rodičia
najviac využívajú metódu kladného príkladu a metódu hodnotenia formou odmeny a trestu. Jej výchovný program spočíva v tom, že pozitívne hodnotenie správania dieťa povzbudzuje a negatívne hodnotenie tlmí jeho nežiadúce prejavy. Trest i odmena majú byť spravodlivé, primerané a odôvodnené v konkrétnej výchovnej situácii. Dôležitým momentom vo výchove je i autorita rodičov.

3. RODINA A RODINNÁ VÝCHOVA
Rodinu možno charakterizovať ako primárnu, neformálnu a intímnu sociálnu skupinu a základnú spoločenskú jednotku, ktorá je často považovaná za kolísku ľudstva a výchovy. Je to prvé sociálne prostredie, ako i výchovná inštitúcia prvoradého významu, v ktorej sa jedinec ocitá. Rodina je spoločensky schválená forma partnerských vzťahov dvoch rovnoprávnych, rovnocenných a milujúcich sa ľudí, spojená pevným príbuzenským a pokrvným zväzkom.
Jej znakom je intímne spolužitie v jednej domácnosti, spolupráca, pomoc a kooperácia jej členov. Atmosféra rodinného prostredia je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny. Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. To, čo dieťa v rodine vidí, to aj napodobňuje. Dospelí, najmä rodičia sú preň vzorom v akomkoľvek konaní.

3.1.Typy rodiny
Rozlišujeme štyri typy rodín:
1.základný (primárny) typ – je tvorená rodičmi a nedospelými deťmi,
2.dvojgeneračná rodina – tvoria ju starí rodičia, rodičia a nedospelé deti alebo rodičia a dospelé deti,
3.orientačný (východiskový) typ – je to rodina, v ktorej sa človek formuje a rastie,
4.reprodukčná (sekundárna) rodina – ide o novozaloženú rodinu, od ktorej sa čaká potomstvo.

3.2.Funkcie rodiny
Rodina je historická kategória a jej formy a funkcie podmieňuje charakter existujúcich výrobných a spoločenských vzťahov, ako aj úroveň kultúrneho rozvoja spoločnosti. A naopak, rodina zase pôsobí na život spoločnosti – rodí deti, fyzicky, mravne a esteticky pôsobí na svojich členov.
Úloha rodiny vyplýva z potrieb dieťaťa i dospelého jedinca. Reprezentujú ju základné funkcie rodiny:
a)biologická funkcia rodiny – t.j. reprodukcia, rozmnožovanie a prinášanie nového potomstva. Z hľadiska zachovania ľudského rodu je to významná, dokonca ústredná funkcia.

b)výchovná funkcia - biologicko-reprodukčná schopnosť je prirodzenou stránkou rodičovstva. Aj zviera je schopné splodiť potomka, no zušľachťovať ho výchovou a prostredím je schopný iba ľudský rodič. Na sebavýchove a sebazdokonaľovaní sa môže zúčastňovať len človek, je to výsledok jeho výchovy.
c)emocionálna funkcia – je ovplyvnená intenzitou a hĺbkou vzájomného vzťahu medzi manželmi, ktorý poznačuje celú rodinnú atmosféru, a ktorá sa prenáša na deti ako model emocionálno-etických a estetických prejavov medzi mužom a ženou a ich vzájomnej komunikácie. Citové vzťahy v rodine sú kritériom jej stability, mravnosti a kultúrnosti.
d)ekonomická funkcia – rodina hospodári podľa vlastného rozpočtu, ktorý závisí od príjmov jednotlivých jej členov a z ktorého si kryjú potreby v oblasti výživy, odievania, bývania a uspokojovania iných potrieb.
e)ochranná funkcia – rodina zabezpečuje duševný a telesný rozvoj jej členov, stará sa o chorých, je oporou v rôznych životných situáciách.
Dané funkcie rodiny sa napĺňajú v rámci interakcie rodičov a ich detí.
V priebehu historického vývoja spoločnosti prešla rodina rôznymi vývinovými štádiami, jej funkcie sa interpretovali rozlične, dôraz sa kládol vždy na inú oblasť, niektoré charakteristiky rodiny zanikali a vznikali nové.