3.3.3.Vplyv rodinnej výchovy na osobnosť žiaka
Vstup do školy je významnou zmenou nielen v živote dieťaťa, ale aj v živote celej rodiny ako takej. Pre rodičov i pre žiaka nastáva nové, pomerne náročné plnenie školských povinností. Vstup do školy predpokladá u dieťaťa určitú telesnú vyspelosť i psychickú zrelosť, na ktorej sa svojím spôsobom podpisuje i rodina dieťaťa a jej výchova. Dieťa by malo pred vstupom do školy ovládať aspoň základné poznatky o prírode, ľuďoch a spoločnosti. Je dôležité, aby rodičia naučili dieťa správne vyslovovať slová a pomáhali mu kultivovať jeho slovný prejav, bez nedostatkov v gramatike.

Už v predškolskom veku je nutné poskytovať dieťaťu priestor na samostatnú činnosť, čím ho rodičia pripravujú na prekonávanie ťažkostí, ktoré so sebou prináša vyučovanie, samostatné učenie, zaradenie do širokého detského kolektívu, podriadenie sa školskej disciplíne, školskému poriadku a pod. Je teda nutné pestovanie vôle, ktorú možno rozvíjať jedine a práve v konkrétnej činnosti. Vôľová činnosť predstavuje vedomé zameranie psychickej činnosti na dosiahnutie určitého cieľa. Treba mať ale na zreteli, že vôľa vypestovaná na základe tvrdej drezúry nikdy nebude slúžiť na dosahovanie spoločensky užitočných cieľov.
V predškolskom veku možno u niektorých detí vybadať určité vrodené schopnosti a nadanie, ktoré treba správnou výchovou rozvíjať. Na druhej strane, určité vlastnosti, schopnosti a zručnosti sa nevyskytujú u detí na rovnakej úrovni. Tieto rozdiely však možno správnym pedagogickým prístupom a taktom, ktorým by rodičia mali disponovať, a dobrou spoluprácou rodiny a školy postupne vyrovnať.

V mladšom školskom veku dieťa už vie posúdiť svoje činy a dodržať základné normy správania. Dôležitú úlohu tu zohráva rodinné prostredie. V rodine, kde vládnu otvorené, úprimné a čestné vzťahy, nachádza dieťa v správaní rodičov vzor pre seba a usiluje sa ho napodobňovať.
Rodičom neraz robí ťažkosti, ak dieťa trucuje, je vzdorovité, hnevlivé a posmievačné. Tieto prejavy nemožno riešiť iba bitkou alebo inými trestami. Oveľa účinnejšie je, ak rodičia pomôžu dieťaťu naučiť sa ovládať a pokúsia sa predchádzať situáciám, ktoré vyvolávajú jeho hnev alebo ho ponižujú. Dieťa treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. V opačnom prípade dieťa stráca zdravé sebavedomie.
K priestupkom mladších školákov patria aj občasné drobné detské krádeže. Dieťa má zatiaľ pomerne slabo vypestovaný vzťah k cudzím veciam. Pri takýchto priestupkoch musia rodičia vždy zohľadniť vek dieťaťa. Príliš tvrdé tresty vy mohli byť nielen nespravodlivé, ale mohli by prispieť aj k nepriaznivému osobnostnému vývinu dieťaťa. Je povinnosťou dospelého, aby pomohol dieťaťu prekonávať prekážky a správne ho usmerňoval.

Rodičia by mali u dieťaťa vypestovať uvedomelú disciplínu, ktorá nevychádza iba zo slepej poslušnosti alebo dokonca zo strachu pred trestom, ale predpokladá vnútorné presvedčenie a prirodzenú ochotu byť disciplinovaným. To možno dosiahnuť dobre organizovaným denným programom dieťaťa, primeranou autoritou rodiča (i učiteľa) a celkove zladeným systémom výchovných vplyvov. Dôležitú úlohu má i názorný príklad, poučovaním a prikazovaním rodič dospeje skôr k formalizmu ako k prirodzenému disciplinovanému správaniu. Dieťa síce bude ovládať mravné a spoločenské zásady správania, no bude v ňom rozpor medzi teóriou, ktorú si osvojilo, a jeho skutočným správaním a konaním.

Jedným z významných a neraz i závažných problémov u prváčikov je lateralita, t.j. uprednostňovanie ľavej alebo pravej ruky. Vo vyhranenej podobe sa tento problém prejavuje až po nástupe do školy, a to najmä v prípade ľavorukosti, kde je problémom predovšetkým sklon písma. Oveľa nebezpečnejšie sú však nežiadúce následky, ktoré sa objavujú pri násilnom nútení dieťaťa uprednostňovať pravú ruku. Časté a typické sú neurotické prejavy (napr. zajakavosť), strata sebavedomia, príp. fixácia niektorých negatívnych charakterových vlastností, ktoré majú korene v citovej sfére.

V niektorých rodinách sa stretávame s javom, kedy rodičia doslova lipnú na dobrých známkach svojich školopovinných detí. Inú známku ako jednotku neuznávajú a každú dvojku už pokladajú za neúspech. V záujme „vylepšenia“ prospechu dieťaťa mu zakazujú chodiť von medzi deti a nútia ho, aby sa neustále učilo. Je však takmer zákonité, že deti, ktoré nemajú možnosť vyšantiť sa, ktorých voľnosť a aktivita sa sústavne potláčajú prísnejšími normami, rozkazmi a zákazmi, bývajú nielenže nedisciplinovanejšie, ale vzniká i paradoxný jav, a síce, takéto dieťa sa ťažšie sústreďuje, býva nepokojné, neposedné a nervózne.
Na druhej strane má na neprospechu žiaka často svoj podiel nízka kultúrna úroveň rodiny, nedostatok rodičovskej lásky, psychická deprivácia, negatívny postoj rodičov k dieťaťu, či snaha rodičov zaradiť do školy ešte nezrelé dieťa. Ak sa nepodarí včas diagnostikovať možné príčiny, dieťa sa dostáva do situácie, ktorá môže ohroziť aj jeho zdravie. To sa v konečnom dôsledku prejaví poruchami reči, spánku, nočným pomočovaním, bolesťami brucha atď.

Puberta je obdobím, kedy rodičia môžu pomocou výchovy dotvárať osobnosť dieťaťa. Je to obdobie kritických postojov k dospelým a polemík s názormi rodičov. Rodičia by sa nemali vyhýbať – pre dospievajúcich výnimočne príťažlivým – diskusiám o podstate ľudského života, o spoločensko-politických javoch, o sebe i o protikladoch života. Dospievajúci si uvedomuje menšiu závislosť od dospelých a vyjadruje túžbu po osamostatnení. Proces osamostatňovania je prirodzený a rodičia by ho nemali ako zdanlivý prejav nevďačnosti brzdiť. V opačnom prípade môže z dieťaťa vyrásť nesamostatný, nerozhodný a na rodiča nezdravo citovo pripútaný človek.

ZÁVER
V závere práce by som chcela ešte raz zdôrazniť význam pôsobenia rodinnej výchovy na osobnosť žiaka. Rodina je jedinou výchovnou inštitúciou v našej spoločnosti, ktorá je právne zodpovedná za výchovu detí - žiakov a súčasne sa od jej dospelých príslušníkov nevyžaduje ani najzákladnejšie pedagogické vzdelanie.
Treba podotknúť, že v súčasnej dobe, kedy sme preťažovaní a zavaľovaní množstvom informácií, faktov, poznatkov a udalostí z celého sveta, majú rodičia čoraz menej času na výchovu svojich detí, na spoločne strávené chvíle. Avšak práve pre silné mediálne (niekedy až patologické) pôsobenie je význam rodiny, rodinnej výchovy ešte viac zdôrazňovaný. Je nutné vychovávať z detí – žiakov zodpovedné a charakterné osobnosti, ktoré by sa vedeli uplatniť nielen na trhu práce, ale i v osobnom a spoločenskom živote.

OBSAH
ÚVOD ...................................................................................................3
1.POJEM VÝCHOVA A OSOBNOSŤ ......................................................4
2.METÓDY VÝCHOVY ............................................................................5
3.RODINA A RODINNÁ VÝCHOVA .........................................................6
3.1.Typy rodiny .................................................................................6
3.2.Funkcie rodiny ............................................................................7
3.3.Definícia rodinnej výchovy ..........................................................8
3.3.1.Metódy a zásady rodinnej výchovy .......................................9
3.3.2.Typy rodinnej výchovy ..........................................................9
3.3.3.Vplyv rodinnej výchovy na osobnosť žiaka .........................10
ZÁVER .................................................................................................14