Motorika – Výskumy Kábeleho poukázali na pohybovú retardáciu sluchovo postihnutých detí v predškolskom veku v porovnaní s ich počujúcimi rovesníkmi. Pohybové oneskorenie sa nachádza v oblasti celkovej motoriky (koordinácia končatín a trupu, rovnováha, priestorová orientácia, regulácia svalového napätia a pod.) a v oblasti jemnej motoriky (eupraxia ruky a prstov, mimika, pohyby artikulačného aparátu). Pohybová nedostatočnosť sa negatívne prejavuje aj pri správnom držaní tela, pohyblivosti chrbtice, vnímaní rytmu, pri správnom dýchaní a pod. (Kábele, Dvořáková, 1989/90, s. 216)

Na základe týchto poznatkov boli vytvorené rozvíjajúce programy pre sluchovo postihnuté deti predškolského veku. Ich primárnym cieľom je optimalizácia pohybových schopností, resp. kompenzácia pohybovej retardácie. Sekundárnym cieľom je pozitívny prenos do psychickej a sociálnej oblasti rozvoja sluchovo postihnutého dieťaťa.

Rozvíjanie motoriky sa konkretizuje v okruhoch:
ozdravotné cviky (dychové cvičenia, relaxácia, posilňovanie svalstva, chodidla, pohyblivosť chrbtice, uvoľňovanie bedrového kĺbu),
ozákladné pohybové schopnosti a návyky (rôzne druhy chôdze, harmonická koordinácia nôh a paží pri chôdzi a behu, správne držanie tela, beh, správne dýchanie pri behu, skoky a poskoky na mieste, do diaľky, s prekážkami, s rozbehom a bez rozbehu, lezenie, plazenie, hádzanie a chytanie lopty),
orytmizovaný pohyb (pohyb s hudbou, zmena tempa pohybu, chôdze, behu podľa tempa rytmu),
odoplnková ponuka aktivít podľa miestnych podmienok (predplavecká príprava, sánkovanie, lyžovanie). (Program výchovnej práce. 1995, s.57-58.)

Deti sa učia vnímať veci a javy najkomplexnejšie vtedy, keď je do činnosti zapojených čo najviac zmyslov. V praxi to je možné využiť pri rôznych hrách a aktivitách, ktoré podporujú rozvoj zmyslových a motorických funkcií.
Dané témy sa dajú využiť aj v iných výchovných zložkách:
Výtvarná výchova – odtláčanie symbolov vyrezaných z jabĺčka, kreslenie, maľovanie chuti jabĺčka
Jazyková výchova – asociácie pri slove „jablko“
Literárna výchova – vcítenie sa do role jablka, popísanie zážitkov dieťaťa – jabĺčka na strome

Sluchová výchova
Všetky cielené pedagogické aktivity, ktoré oživujú zvyšné sluchové kapacity prelingválne sluchovo postihnutých detí, napomáhajú komplexnej stimulácii reči a zlepšujú optimálnu orientáciu detí v akustickom prostredí nazývame sluchovou výchovou. U postlingválne ohluchlých detí a dospelých osôb hovoríme o sluchovom tréningu. A teda, sluchovou výchovou budujeme reč, sluchovým tréningom rozvíjame už existujúcu reč. (Leonhardt, 2001, s. 141.)
Pri sluchovej výchove sa využívajú aj nepatrné zvyšky sluchu dieťaťa. Ich prostredníctvom sa deti učia vnímať a reagovať na zvuky. Navykanie si dieťaťa na počúvanie vyžaduje samozrejme vhodný načúvací aparát a podľa veku diferencovaný špeciálny výcvik. So sluchovou výchovou je potrebné začať čo najskôr.
Jej cieľom je:
- naučiť sluchovo postihnuté dieťa využívať i najmenšie zvyšky sluchu na diferenciáciu zvukových podnetov,
- naučiť dieťa rozlišovať intenzitu, dĺžku zvuku, smer, odkiaľ zvuk prichádza, prozodické faktory reči.