Mnohí autori definujú nasledovné stratégie tvorivého vyučovania ako systému, ktorého výsledkom je nový a hodnotný produkt v podobe prínosu pre učiteľa, žiakov a svet, a ktorého by sa mal učiteľ pridŕžať:
- učiť pomocou paradoxov, analógií a sledovania atribútov a vlastností premetov, javov a vecí,
- učiť deti výskumne pracovať, vidieť a chápať rozdiely, protiklady,
- klásť provokatívne otázky,
- používať príklady na zmenu, dynamiku, zvyky, obyčaje, rigiditu (strnulosť myslenia),
- umožniť deťom hľadanie, bádanie, objavovanie, intuitívne vyjadrovanie,
- rozvíjať tvorivé čítanie, písanie, počúvanie a videnie detí,
- žiadať od detí hodnotenie situácií,
- viesť deti k štúdiu životopisov a prác tvorivých ľudí
- budovať ich toleranciu k viacznačnosti, viaczmyselnosti a viacvýznamovosti.11

2.6. Bariéry tvorivosti učiteľa
Napriek uvedeným stratégiám tvorivého vyučovania mnohí učitelia majú problémy s ich aplikáciou v praxi. Hovoríme o tzv. bariérach tvorivosti charakteru osobnostných (vnútorných) prekážok, medzi ktoré patria nižšie intelektové schopnosti, nedostatočné sebavzdelávanie učiteľa, zúžené vnímanie vecí a javov, rigidita vo vnímaní, pohodlnosť, lenivosť, rezignácia, nízke sebavedomie, únava, a pod. Procesuálne prekážky sa týkajú samotného priebehu práce, ide o prácu stereotypnú, pasívny prístup k práci, vyhýbanie sa konfliktom, atď. Vonkajšie prekážky spočívajú v nevhodných materiálnych, fyzikálnych, technických a spoločenských podmienkach práce.

2.7. Problémy výchovno-vzdelávacieho procesu
Najväčšie ťažkosti výchovno-vzdelávacieho procesu spočívajú v tom, že ide o mnohostrannú ľudskú činnosť. Výchovno-vzdelávacia činnosť sa odohráva v interakcii zložitých vplyvov spoločenského prostredia, ktoré priamo i nepriamo ovplyvňujú vývin osobnosti žiaka a jeho správanie. Každý podnet a zásah z prostredia má vždy určité dôsledky vo vývine a v procese výchovy jednotlivca len v súvislosti a prostredníctvom špecifických kvalít osobnosti, a teda ten istý výchovný podnet môže mať rôzne dôsledky u jednotlivcov, ktorých charakterizujú odlišné vlastnosti osobnosti. Preto je formulovaná jedna z najdôležitejších požiadaviek praxe: rešpektovať individuálne zvláštnosti žiakov.

1. Vymedzenie a charakterizácia základných
pojmov.......................................................................................3
2. Učiteľ vo výchovno – vzdelávacom procese.........................5
2.1. Etapy a činitele výchovno-vzdelávacieho procesu .............5
2.2. Endogénna a exogénna stránka výchovno-vzdelávacieho
procesu ...............................................................................7
2.3. Osobnosť učiteľa.................................................................7
2.4. Metódy vyučovania .............................................................8
2.5. Stratégie tvorivého vyučovania ...........................................9
2.6. Bariéry tvorivosti učiteľa ...................................................10
2.7. Problémy výchovno-vzdelávacieho procesu ....................11